V tomto kontexte zasadala Bezpečnostná rada SR, kde sa riešil aj prípad muža z Tadžikistanu, na ktorého mali upozorniť zahraničné bezpečnostné služby ako na bezpečnostnú hrozbu. Opoziční politici na čele s bývalým policajným prezidentom Štefanom Hamranom začali bezpečnostné opatrenia zľahčovať. Harman tvrdí, že v prípade Tadžika nejde o teroristu, ale o ľudsko-právneho aktivistu, pričom na to nemá žiadne relevantné dôkazy.
Vláda v súvislosti s možným ohrozením bezpečnosti počas veľkonočných sviatkov vyslala do ulíc posilnené hliadky, keďže argumentovala možným náboženským motívom útoku počas Veľkej noci. Takéto opatrenia sú po obdobných teroristických útokoch nasadzované v celom svete, pričom podstatná nie je ani tak reálnosť konkrétnej teroristickej hrozby, ale ubezpečenie verejnosti o jej prípadnom promptnom zvládnutí a ukázaní sily zo strany štátu.
Ministerstvo vnútra informovalo verejnosť, že na Bezpečnostnej rade sa okrem opatrení v súvislosti s útokom v Rusku preberala aj možná hrozba zo strany občana z Tadžikistanu, na ktorú ho upozornili zahraničné tajné služby. Podľa ministra Eštoka ide o muža zachyteného pri prechode hraničným prechodom v roku 2022, a v súčasnosti je niekoľko mesiacov v záchytnom tábore v Sečovciach.
Nebezpečný muž z Tadžikistanu
Migrantovi bol odopretý vstup na Slovensko z dôvodu jeho nelegálneho prekročenia hraníc, a preto čelí vyhosteniu. Podľa ministerstva ide o osobu hľadanú Interpolom, ktorá je evidovaná ako bezpečnostná hrozba v Schengenskom informačnom systéme. Od roku 2018 tomuto mužovi odoprelo vstup viacero členských krajín Európskej únie s odôvodnením, že ide o násilnícku osobu napojenú na teroristické organizácie.
Vzhľadom na teroristické útoky v Rusku a následnú prevenciu a posilnenie bezpečnostnej situácie v štáte, ako aj na prítomnosť danej osoby na našom území, sa vláda rozhodla pre zvýšený počet policajtov v uliciach počas sviatkov. To sa nepáčilo opozičným politikom, ktorí hovoria o zbytočnom strašení. Súčasný kandidát do europarlamentu za stranu Demokrati prišiel s celou radou teórií, ktorým však chýba racionálne jadro. To by nebolo pri politikoch nič nezvyčajné, ak by nešlo o zľahčovanie toho najnebezpečnejšieho fenoménu vo svete.
Štefan Hamran v rozhovore pripisoval bezpečnostné opatrenia prehratému prvému kolu prezidentských volieb zo strany vládnej moci. Odkázal na tlačovú konferenciu ministra vnútra Šutaja Eštoka, ktorý informoval verejnosť, že spomínaný občan Tadžikistanu nebol priamo zapojený do skupiny útočiacej v Moskve, ale patril iba do širšieho okolia teroristickej skupiny Islamský štát. To podľa Hamrana neznamená dostatočnú hrozbu na prijatie bezpečnostných opatrení.
Bývalý policajný šéf zároveň dodal, že informácie, ktoré priniesol minister spravodlivosti od zahraničných tajných služieb neboli nijako potvrdené. Takýto výrok je hodný zamyslenia sa, akým spôsobom a kým si Hamran predstavuje potvrdenie daných informácií. Kritizoval Šutaja Eštoka, že nezverejnil bližšie informácie, čo zo zákona minister, ani nikto iný ani nemôže.
Rovnako je scestné predstavovať si vystúpenie predstaviteľov iných tajných služieb, na ktorom by širokej slovenskej verejnosti potvrdili a vysvetľovali verejnosti výmenu tajných informácií o teroristoch. Spôsob získavania a obsah takýchto informácií je utajený práve z dôvodu, aby sa druhá strana nedozvedela praktiky tajných služieb, alebo totožnosť prípadných informátorov, ktorí informácie poskytujú. Zverejnenie aj drobných informácií o pôvode takýchto poznatkov môže zásadným spôsobom ohroziť alebo sťažiť ich získavanie, a teda aj prevenciu ďalších teroristických útokov. Hamran ako bývalý čelný predstaviteľ protiteroristických jednotiek Atlas by tomu mal rozumieť.
Hamran nepozná jeho totožnosť
V prípade údajného teroristu z Tadžikistanu je zaujímavá aj iná informácia. Hamran prišiel s myšlienkou, že táto osoba nie je teroristom, ale aktivistom, a tá sa prezentovala ako obhajca ľudských práv. Hamran ale nevie potvrdiť, či vtedy zadržaný občan Tadžikastanu je rovnaká osoba, ako muž, pred ktorým varovali zahraničné služby.
Vyzval ministra Šutaj Eštoka na zverejnenie mena a iných osobných informácií Tadžika, aby si svoju teóriu potvrdil, pričom sám ako bývalý príslušník Policajného zboru musel veľmi dobre vedieť, že takéto zverejnenie osobných informácií zákon vyslovene zakazuje. To odhliadnuc od toho, že by opäť vyzradil predmet spolupráce medzi tajnými službami.
Keďže Hamran nemá žiadne informácie potvrdzujúce totožnosť možného teroristu, bral ako fakt, že ide o zadržaného aktivistu. Na priamu otázku moderátora, ako vie rozlíšiť, či ide o teroristu alebo aktivistu, Hamran odpovedal, že na základe pozadia danej osoby. To sa vyhodnocuje na základe správ z bezpečnostných služieb alebo policajných zložiek, pričom Hamran spomenul protiteroristickú centrálu, ktorá mala preverovať daného aktivistu. Opäť dodal, že nevie, či ide o rovnakú osobu, o akej hovoril minister vnútra, lebo nebolo zverejnené jej meno.
Dôležitá je skutočnosť, že pri zadržaní osoby, o ktorej hovorí Hamran, bolo spolu s ňou zadržaných ďalších 30 občanov Tadžikistanu. Z tejto skupiny mužov došlo k prevereniu pozadia muža, o ktorom Hamran tvrdí, že je aktivista. Z toho jednoznačne vyplýva, že nemôže ísť o toho istého migranta, o ktorom hovorí Eštok a ktorého Schengenský informačný systém eviduje ako hrozbu, pre ktorú ho odmietli iné štáty. Ak by išlo o rovnakú osobu, nemohla by naša spravodajská služba prísť k záveru, že ide o politického aktivistu a nie nebezpečného teroristu, vzhľadom na všetky dostupné informácie zo Schengenského systému.
Na základe jednoduchého porovnania teda možno konštatovať, že Hamran hovorí o úplne inej osobe, akú spomína minister Šutaj Eštok. Nakoniec, iba v danom momente zadržania aktivistu prišlo na územie Slovenskej republiky ďalších 30 mužov z Tadžikistanu. To nevylučuje príchod iných Tadžikov počas iných dní daného roka. Napriek zjavným nezrovnalostiam v totožnosti a pozadí osoby, Hamran stále hovorí o predpokladanom nebezpečnom teroristovi, ako o mužovi, ktorý je hľadaný údajný aktivista zo strany vlády Tadžikistanu.
Média prebrali neoverenú totožnosť muža
Takúto tézu nekriticky prebrali aj iné média. Na tlačovej konferencii ministerstva vnútra novinár v domnení, že ide o rovnakú osobu, dokonca konfrontoval ministra Šutaj Eštoka s tézou, že má rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, v ktorom súd odmietol muža vydať do svojej vlasti. Pretože, hoci je v domovine stíhaný za terorizmus, v skutočnosti je to aktivista. Čo nasvedčuje tomu, že je iba aktivista a nie terorista, prípadne, prečo je jeho obvinenie nedôvodné, nepovedal.
Ide opäť o zaujímavé prepájanie informácií, nakoľko žiadne verejne dostupné rozhodnutia súdov neobsahujú osobné údaje osôb, o ktorých sa rozhoduje. To znamená, že novinár nemal overenú totožnosť muža, o ktorom rozhodoval súd, a podobnosť so spomínaným teroristom si vyvodil z ničím nepodložených tvrdení Hamrana.
Minister Šutaj Eštok mu opäť odpovedal, že vychádzal z aktuálnych informácií tajných služieb, ktoré muža označili za vysoko nebezpečného člena teroristickej skupiny. Odvolávať sa na 2 roky staré rozhodnutie súdu, pri ktorom nie je potvrdené, že ide o tú istú osobu, je veľmi nešťastný prístup aj z dôvodu, že prejednávaný muž je aj tak predmetom obvinenia z terorizmu vo svojej vlasti. Minister novinárovi vysvetlil, že súd nemusí disponovať potrebnými informáciami o pozadí muža, nakoľko ich nemá odkiaľ mať. V konaní o vyhostení sa totiž žiadnej strane nepodarí dostať k utajovaným informáciám zo spravodajského prostredia, a súdu už vôbec nie.
Kandidát Demokratov Hamran hovorí, že bezpečnostné opatrenia sú len teatrálnou ukážkou moci a spôsobom, akým chce vláda vytĺcť zo situácie politický kapitál. Ďalej dodáva, že ide aj o prekrytie politických káuz ministra Šutaja Eštoka. Spomenul svoju prácu policajného prezidenta a polície na hraniciach, pri ktorej sa vlastne podarilo zachytiť podozrivého Tadžika, o ktorom Hamran hovoril.
Ako policajný prezident Hamran nevedel chrániť hranice
V tomto bode je potrebné spomenúť vyjadrenia Hamrana v súvislosti so strážením hranice s Maďarskom pri nápore migrantov v roku 2023, ktoré demonštrujú jeho obozretnosť pri hrozbách štátu. Vyhlásil, že uzavrieť hranicu pred prúdením migrantov je nemožné, lebo na to Slovenská republika nemá personál, a že občania by si na nelegálnych migrantov mali zvykať ako na novodobý jav. Nenavrhoval hraničné kontroly, lebo nedávali zmysel, a tvrdil, že nelegálnych migrantov treba nechať proste prejsť, pretože oni smerujú do iných krajín, a cez Slovensko migrujú iba pre potvrdenie o pobyte.
Absolútne vzdanie sa stráženia bezpečnosti hranice bolo vtedy vysoko kritizované nielen naprieč politickým spektrom, ale aj zo strany odborníkov na bezpečnosť. Po nástupe súčasnej vlády bola hranica predmetom ukážky sily štátu, kde minister Šutaj Eštok zverejnil čísla z akcie, pri ktorej žiaden migrant neprešiel nelegálne hranicu v októbri 2023. Stalo sa to po teatrálnom strážení hraníc, ktoré ministerstvo vnútra prezentovalo ako opozitný prístup k bezpečnosti hranice na rozdiel od predchádzajúcej vlády. Opozícia ale tvrdila, že za to mohli zima a chlad, a rovnako odstrašujúci efekt prítomnosti polície.
Zrejme nedopatrením trafili klinec po hlavičke. Bezpečnosť štátu totiž nespočíva iba v reakcii na už vykonané trestné činy, ale aj v účinnej prevencii, ktorá spočíva v ukážke sily. Každý útočník si prirodzene spočíta, kde sa mu oplatí udrieť najvýhodnejšie práve z hľadiska zabezpečenia oblasti. Teroristi pritom neváhajú na dosiahnutie svojich cieľov zneužiť aj najcitlivejšie faktory, ako civilné obyvateľstvo a humanitárnu pomoc tak, ako tomu bolo v prípade útokov v pásme Gazy.
Terorizmus nemožno nikdy podceňovať a historické udalosti rôznych útokov ukazujú, že pred nimi boli vždy indície o ich uskutočnení. Ak štát má vedomosť o čo i len najmenšej pravdepodobnosti hrozby, musí konať s vysokou ráznosťou. Trestné kódexy stavajú terorizmus na najvyššiu priečku nebezpečnosti pre spoločnosť s najvyššími trestami.
Informácie o nebezpečnej osobe napojenej na teroristické skupiny z množstva iných agentúr nemožno brať na ľahkú váhu, a je, naopak, trestné sa nimi nezaoberať. Uvedené platí o to viac, že zadržaný Tadžik na Slovensku mal byť napojený na teroristickú organizáciu Islamský štát, útoky v Moskve mali spáchať Tadžikovia z tejto organizácie, a v nedávnej minulosti sa muž tadžickej národnosti pokúsil o teroristický útok na katedrálu v Kolíne nad Rýnom. Vzhľadom na všetky tieto spojitosti, je viac ako racionálne prijať opatrenia k posilneniu bezpečnosti v štáte.
Šokujúce zľahčovanie tejto hrozby zo strany politikov ako Hamran je o to nebezpečnejšie, že ide o bývalého policajta. Buď teda nepozná zákon a bezpečnostnú situáciu a postupy pri takýchto hrozbách a koná z nevedomosti, alebo tieto skutočnosti vníma racionálne, a chce aj za cenu ohrozenia štátu nahrať politické body. Ťažko povedať, ktorý z týchto scenárov je nebezpečnejší. Ale ak si niečo želá každý terorista, tak je to slabá pripravenosť štátu, ktorý zľahčuje ohrozenie svojich občanov.