Vypínanie takzvaných alternatívnych webov po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 nebolo len záležitosťou Slovenska, ale k rovnakému kontroverznému kroku siahli napríklad aj v susednom Česku.
Mestský súd v Prahe však v posledný februárový deň rozhodol, že kompetentní na konci reťazca pri blokovaní prístupu postupovali nezákonne. Verejnosť sa vo štvrtok vďaka partnerskému webu Štandardu Echo 24 dozvedela kompletné znenie rozsudku. Echo ho získalo na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Formálne chyby v rozhodovaní
Korene problému spočívajú v tom, že kabinet českého premiéra Petra Fialu sa na vypínaní webov 25. februára 2022 – teda tri dni po vpáde vojsk na Donbas a neskôr na zvyšok Ukrajiny – iba uzniesol.
Vláda v odôvodnení doslovne tvrdila: „Informácie sú jednou z najúčinnejších zbraní a nemôžeme sa zmieriť s tým, ako sa tieto zbrane používajú proti našim občanom. (...) Vláda Českej republiky vyzýva oprávnené osoby a osoby s technickými možnosťami, aby netolerovali šírenie cielených lží a dezinformácií. Ide o informačnú vojnu, v ktorej musíme byť odvážni a dôsledne využívať všetky možnosti, aby sme ju neprehrali.“
Výzvu smerovanú konkrétnym súkromným poskytovateľom následne adresovalo Národné centrum kybernetických operácií (NCKO) spadajúce pod Ministerstvo obrany ČR.
Poskytovatelia ale výzvu na zablokovanie, ktorá nemala povahu riadneho rozhodnutia a bola právne nezáväzná, mali ignorovať. Aspoň to vyplýva zo zmieneného verdiktu odvolacieho súdu, ktorý je výsledkom sporu medzi webovým portálom AC24.cz a operátorom T-Mobile.
Web v spore s nadnárodným telekomunikačným gigantom žiadal náhradu ušlého zisku za niekoľko mesiacov trvajúce blokovanie. To súd prvej inštancie zamietol. Odvolací Mestský súd v Prahe však dal AC24 za pravdu a prípad vrátil na opätovné prerokovanie.
Podľa druhostupňového Mestského súdu v Prahe poškodený web správne argumentoval právnou nezáväznosťou výzvy vlády premiéra Fialu. „Z dôvodov v nej uvedených – a je tak z jej obsahu úplne zrejmé –, vyplýva, že nejde o direktívny pokyn orgánu verejnej moci vydaný v rámci jeho právomoci,“ odznelo tiež v rozsudku.
Súd nakoniec konštatoval, že na základe nezáväzného pokynu vlády a Národného centra kybernetických operácií nemala firma T-Mobile právo porušiť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ o slobodnom prístupe k internetu.
V tomto nariadení sa píše, že poskytovatelia môžu blokovať jednotlivé stránky len v prísne vymedzených prípadoch. Napríklad vtedy, keď obsah stránky porušuje zákony danej krajiny alebo keď hrozí zahltenie servera.
Argumentáciu T-Mobile súd odmietol
T-Mobile sa okrem iného bránil tým, že konal v dobrej viere, to mu ale Mestský súd v Prahe neuznal. „Žalovaná nadnárodná spoločnosť, disponujúca odborne vzdelanými manažérmi i právnikmi, nemôže s úspechom tvrdiť, že bola v omyle či v dobrej viere ohľadom záväznosti uvedenej žiadosti Národného centra kybernetických operácií (...),“ píše sa v rozsudku.
Hovorkyňa T-Mobilu Patricie Šedivá pre Seznam Zprávy uviedla, že sa k tejto záležitosti nemôže vyjadriť, kým sa spor neskončí. „Mestský súd vrátil celú vec na prvostupňový súd na ďalšie konanie, takže konanie stále prebieha. Počas jeho priebehu sa k sporu nebudeme vyjadrovať,“ odpovedala Šedivá.
Právna zástupkyňa AC24 hovorí o cenzúre
„Rozhodnutie súdu odstraňuje úplne alarmujúcu situáciu, v ktorej sa ukázalo, že za škodu spôsobenú zablokovaním legálnej firmy nikto nezodpovedá – takáto situácia by bola v právnom štáte úplne neprijateľná," uviedla ešte v marci pre Seznam Zprávy advokátka Denisa Sudolská.
Sudolská ďalej prirovnala vypnutie webovej stránky k cenzúre: "Opatrenie treba vnímať veľmi kriticky, ide o mimoriadny exces, ktorý vykazuje znaky podobné cenzúre a kontroluje a zneprístupňuje obsah konkrétnych webových stránok. Odvolací senát sa správne nezaoberal tým, o aký typ webovej stránky ide“.
Majiteľ AC24 Ondřej Geršl pre Seznam Zprávy uviedol, že spoločnosť požaduje "viac-menej symbolickú sumu v čisto principiálnom spore". Geršl dokonca priznáva, že jeho webovú stránku možno označiť za dezinformačnú. Poukazuje však na to, že české právo takýto pojem ani nepozná.
Redakcia Echo24 sa obrátila aj na Asociáciu prevádzkovateľov mobilných sietí (APMS) so žiadosťou o vyjadrenie. Jej prezident Jiří Grund sa však k prípadu zatiaľ nechcel vyjadriť. „V tejto chvíli sa k veci nebudeme vyjadrovať, pretože tento spor ešte nebol právoplatne ukončený,“ povedal.
Web uspel, lebo na vec šiel inak
Seznam Zprávy vysvetlil, že proti postupu vlády, rezortu obrany a tajných služieb podali žalobu aj mnohé iné subjekty. Niektoré z týchto žalôb dospeli až k Najvyššiemu správnemu súdu, alebo dokonca k Ústavnému súdu. Všetky boli ale neúspešné. Súdy spravidla konštatovali, že vládne uznesenie aj list s výzvou mali charakter žiadosti, a teda štát žiadny zákon neprekročil.
Spoločnosť AC24, s.r.o., ale k žalobe pristúpila z druhej strany. Súd v jej prípade vôbec neposudzoval, či štátne inštitúcie prekročili zákon, ale či súkromná firma umožňujúca prevádzku webu porušila legislatívu, keď žiadosti štátu vyhovela.
Kontroverzný web nefungoval po vypnutí 167 dní a môže sa dožadovať odškodnenia za ušlý zisk z reklamy. Jeho úspech na odvolacom súde potencionálne otvára cestu k právnemu víťazstvu aj pre iné dotknuté subjekty.
Geršl priznáva, že jeho web je problematický
AC24 pravidelne šíri konšpiračné teórie, manipulácie a bizarnosti. Za mnohé ľudské a prírodné nešťastia obviňuje systém HAARP alebo chemtrails, v minulosti písal, že 80 percent Britov by sa s radosťou presťahovalo na Sibír a sprostredkoval tvrdenia ruského chlapca, ktorý podľa vlastných slov žil na Marse. Podobných článkov publikoval minimálne desiatky až stovky.
V rozhovore pre americký internetový časopis Coda Story v roku 2019 sám Geršl priznal nedôveryhodnosť AC24. "Pozrite sa, naša stránka nie je najpravdivejšia ani najdôveryhodnejšia," povedal a dodal, že čitatelia by mali mať možnosť overiť si informácie z viacerých zdrojov.
Firma stojaca za AC24 v rozpore so zákonom prestala v roku 2019 zverejňovať účtovné závierky, no z posledných dostupných dát je zrejmé, že na problematickom obsahu zarába v prepočte minimálne desaťtisíce eur ročne.