Prieskumy medzi mileniálmi, a aj ďalšou generáciou označovanou písmenom Z, tento pesimistický pohľad úplne nepodporujú. Mileniáli sú ohľadom svojej finančnej situácie optimistickejší a hlásia, že oproti svojim rodičom si polepšili. Jednotlivci sa však porovnávajú len so svojím okolím, nie s celým príjmovým rozdelením v spoločnosti.
Dostupné údaje umožňujú v Spojených štátoch štatisticky porovnať až päť generácií, ak sa zameriame na vekovú skupinu pokročilých tridsiatnikov. To je skupina, ktorá už má za sebou obdobie vzdelávania a aj úvodnú časť kariérneho rastu – v rôznych generáciách odlišne načasovanú – a príjmy sú teda porovnateľné.
Všetky skúmané generácie zažili rast príjmov, hoci ten sa postupne spomaľoval. Takzvaná tichá generácia (narodení 1928 –1945) mali príjmy o 34 percent vyššie ako predchádzajúca generácia označovaná ako "najväčšia" alebo s ohľadom na službu vo vojne G.I. generácia (narodení 1901 – 1927). Silná povojnová generácia nazývaná Baby Boomers (narodení 1946 – 1964) si oproti tej predošlej polepšila o 27 percent.
Posledné dve generácie zažili pomalší rast príjmov. Generácia X (narodení 1965 – 1980) si polepšili oproti predchádzajúcej generácii o 16 percent, a mileniáli, niekedy tiež označovaní ako generácia Y, o 18 percent. Predstava o nešťastnej generácii mileniálov teda zjavne nemá reálne opodstatnenie.
Prečo bohatnú pomalšie
Časť z uvedeného rastu príjmov pripadá na vyššie prerozdeľovanie príjmov verejným sektorom. Ale aj po očistení o tieto transfery platí, že príjmy mileniálov sú o 14 percent vyššie než u predchádzajúcej generácie. Zdá sa však, akoby rastový trend spomaľoval, akoby ekonomickému rastu dochádzal dych.
Kľúč k pochopeniu tejto dynamiky leží vo vzťahu k práci. Zatiaľ čo príslušníci tichej generácie a generácie Baby Boomers pracovali o štvrtinu až tretinu viac času než predchádzajúce generácie – súvisí to najmä s nástupom žien na trh práce – u generácie X a mileniálov sa počet odpracovaných hodín medzigeneračne zvýšil len o jednotky percent.
Pri zachovaní rovnakého počtu hodín si generácia mileniálov polepšia viac než povojnoví Baby Boomers a len o niečo menej ako tichá generácia. Zdá sa, že zatiaľ čo staršie generácie zvyšovali svoje príjmy najmä väčším pracovným úsilím, mladšie generácie bohatnú vďaka vyššej produktivite ich práce.
Napokon sa môžeme pýtať, kde sa v Američanoch berie ten nepríjemný pocit, že americký sen sa rúca a generácia mileniálov je na tom horšie. Jedným z dôvodov mohli byť nižšie pracovné príjmy dvadsiatnikov z tejto generácie a väčšia závislosť od rodičov. Viac než 90 percent z nich sa však do tridsiatky osamostatnilo a ich pracovné príjmy prekonali rodičovskú generáciu.
Druhým faktorom môže byť rastúca cena vysokoškolského štúdia a z toho plynúci väčší dlh na počiatku pracovného života. Zvýšenie nákladov na štúdium je však relatívne malé oproti celoživotnému zvýšeniu príjmov v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami. Navyše s úhradou nákladov stále viac pomáha štát.
Pesimizmus tak má medzi Američanmi pramalé opodstatnenie. A keby sme podobnú štúdiu urobili na Slovensku, mladšie generácie z nej zrejme vyjdú ešte pozitívnejšie.
