Darwinov rotweiler: Som kultúrny kresťan
Napriek tomu sa Dawkins za veriaceho kresťana nepovažuje. Práve naopak. V rozhovore spomenul osobný pocit šťastia, „že štatisticky ubúda počet ľudí, ktorý skutočne veria v kresťanstvo.“ Súčasne však potvrdil, že má rád kresťanské vianočné piesne. „V kresťanskom etose sa cítim akosi doma,“ povedal evolucionista, ktorý si pre svoje militantné protináboženské postoje vyslúžil prezývku „Darwinov rotweiler“. Predstavu, že by malo byť kresťanstvo nahradené za alternatívne náboženstvo, považuje za „hrozivú“.
Označenie „kultúrny kresťan“ nevztiahol na seba Dawkins po prvýkrát. V rámci verejnej debaty o „christianofóbii“ roku 2007 pre BBC povedal: „Nie som ten, kto chce zrušiť kresťanské tradície. Historicky je toto kresťanská krajina. Som kultúrny kresťan, rovnako ako mnohí moji priatelia sa označujú za kultúrnych Židov alebo kultúrnych moslimov.“
Konečne zbadal les?
Dawkinsov kritický postoj voči islamu a označenie sa za kultúrneho kresťana pripomína príbeh intelektuálky Ayaan Hirs Aliovej, rodenej Somálčanky, ktorá sklamaná islamizmom ušla do sveta ateizmu a neskôr zakotvila v prístave kresťanstva. Vo svojej eseji z novembra minulého roka „Prečo som teraz kresťanka?“ zverejnenej na spravodajskom webe UnHerd otvorene pomenovala dôvody svojej konverzie
„[Bertrand, pozn.red] Russell a iní ateistickí aktivisti verili, že odmietnutím Boha vstúpime do veku rozumu a inteligentného humanizmu. Ale ´Božia medzera´ – prázdnota, ktorá zostala po ústupe Cirkvi – bola vyplnená iba zmätkom iracionálnych kvázi náboženských dogiem.“ Russelovi a svojím bývalým ateistickým kolegom vyčíta, že pre stromy nevidia les, presnejšie, že les západnej civilizácie vyrastá zo židovsko-kresťanských koreňov.
Na prvý pohľad by sa zdalo, že Dawkins na sklonku života rovnako zbadal európsky les s kresťanskými koreňmi a vybral sa cestou kolegyne Aliovej. Nemecký filozof Sebastián Ostritsch však v katolíckom periodiku Die Tagespost poukazuje na zásadný rozdiel. Kým Aliová našla v kresťanstve odpoveď na otázku zmyslu života, Dawkins inštrumentalizuje kresťanstvo ako prostriedok na dosiahnutia cieľa.
„Očividne uväznený v duchovnom väzení naturalizmu nedokáže pochopiť, ako môže byť niekto úprimne veriaci,“ zdôraznil Ostritsch a pripomenul, že Dawkins svoju niekdajšiu ideovo spriaznenú kolegyňu za jej konverziu verejne kritizoval.
Čo potrebujú starí i noví ateisti
Príbeh Nových ateistov vhodne kontrastuje s tým prvým svetoznámym – „neveriacim“ apoštolom Tomášom. Ten je zas jednou s ústredných postáv nedele po Veľkej noci na oboch stranách „katolíckych pľúc.“ Označiť svätého Tomáša len za starého ateistu by však znamenalo nevidieť jeho príbeh komplexne a do hĺbky.
Dôvod známej Tomášovej reakcie „Ak neuvidím (...), neuverím“ pomáha odhaliť kontext evanjeliovej správy. Tomáš chcel jednoducho viac: túžil po svojej vlastnej skúsenosti so vzkrieseným Ježišom, ktorú už ostatní apoštoli dostali, lenže on práve vtedy chýbal. Tomáš potreboval svoj vlastný dotyk, nestačilo mu iba svedectvo iných. Tomáš mohol pokojne zostať „kultúrnym kresťanom“ a bojovať proti židom.
Dotyk vzkrieseného Ježiša Krista však urobil zo starého ateistu nového človeka. Práve tento osobný dotyk potrebujú „Dawkinsovia“ nielen dnešných čias.
