Korčok už začal variť žabu

Ivan Korčok prehral prezidentské voľby. Dnes už z neho preto robia mnohí novú Ivetu Radičovú, ktorá po prehre s Gašparovičom išla do čela strany a stala sa napokon premiérkou. (Neúspešnou, nezabúdajme.)

Korčokov výsledok ale neznamená, že obyvatelia Slovenska túžia po tom, čo predstavuje Róbert Fico a jeho koalícia. A to aj so zmenami trestného zákona, zrušením Úradu Špeciálnej prokuratúry, snahami o ovládnutie RTVS a väčšími, či menšími kauzami, ktoré do kampane prinášal Ivan Korčok.

Pellegriniho väčšina je stále väčšinou najmä preto, čo si ľudia pamätajú z obdobia vlád, na ktorých sa podieľal aj Korčok. Stále je to obraz Slovenska po troch rokoch vládnutia Igora Matoviča s Eduardom Hegerom a Ľudovítom Ódorom a prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Čo teda znamená milión dvesto tisíc hlasov pre Korčoka? Každý, kto pôsobí v politike, vie, že takýto počet hlasov je výsledkom, ktorý predstavuje príležitosť. To, ako osobne prehru okomentoval Korčok ("toto vám nezabudnem") mu otvára dvere, aby sa o niečo pokúsil.

Prvé, čo sa ponúka, je vytvoriť nové SDK. Tieto hlasy počujeme už dlhšie, je za nimi snaha, aby Korčok nepoškodil PS, ale aby z ich strany urobil silnejšiu koalíciu.

Korčok je pre to ideálny líder. Dokázal predsa rozožiariť oči politikov KDH, oddane mu fandila SaS, pridal sa aj Matovič, aj zabudnutý Heger s Naďom.

Takejto koalícii praje aj doba. SaS preberá nevýrazný Gröhling, politik ktorý má veľký problém povedať, v čom bude SaS iná ako Progresívne Slovensko.

Praje tomu aj stav mysle vo vedení a poslaneckom klube KDH. Kresťanská demokracia pre nich predstavuje niečo, čo by sa dalo nazvať "umierneným liberalizmom", počas krátkej kampane ochotne zapreli vlastný program a Korčokovi ochotne vytvárali kamufláž, nedokázali pritom skryť eufóriu. Korčok, ak bude chcieť, ich má takmer v hrsti.

Zjednotenie opozície môže byť pre nich všetkých zaujímavá alternatíva už preto, že zabudli samostatne myslieť, aj konať. Obzvlášť ak im spriatelené médiá nahovoria, že je to ich historická úloha.

Najviac to ohrozuje KDH. To po voľbách prijalo hru na nezmieriteľnú opozíciu a koalíciu. Daniel Pastirčák to vo svojej výzve pred druhým kolom prezidentských volieb nazval bojom medzi zlom a dobrom, lžou a pravdou, láskou a nenávisťou.

Samozrejme, že to nesedí: súboj Korok - Pellegrini o tom nebol. Ale to je dnes vedľajšie. Korčok má pri nohách viac ako milión voličov, ktorí veria, že je osobnosťou, ktorá dokáže znova zjednotiť liberálov a konzervatívcov vo svätej vojne proti Ficovi. No a tých, ktorí im budú nahovárať, že toto je hlavný boj dneška, je v médiách viac ako dosť.

O ďalšom vývoji veľa napovie už kampaň do Európskeho parlamentu. Ak SaS a KDH nezískajú extra dobrý výsledok, Korčokov magnetizmus začne pôsobiť.

Konzervatívni voliči sa môžu pripraviť na nový nával demagógie a kádeháci na lichôtky, ktoré ich budú lákať ako to vie iba moc. Prezidentské voľby ukázali, že kádeháci nie sú veľmi odolní. Do pasce ich ťahá to, čo sami o Korčokovi a jeho programe nahovorili.