Situácia bola oproti minulým voľbám opačná v mnohých ohľadoch. Čaputová svojho súpera a kandidáta Smeru Maroša Šefčoviča deklasovala v pomere 58 k 42 percentám hlasov. Bolo to pri mizivej 42-percentnej účasti, ktorá bola dokonca nižšia ako v prvom kole.
Súboj bol tentoraz omnoho tesnejší a kandidát protificovského tábora prehral. Mobilizácia voličov bola vyššia, vďaka čomu Peter Pellegrini pri 61 percentnej účasti porazil Korčoka v pomere 53 ku 47 percentám hlasov.
Rozdielov je viac. Zatiaľ čo medzi Čaputovej hosťami pred piatimi rokmi prevládali zástupcovia progresívnej aliancie PS/Spolu, Korčoka prišla podporiť viditeľne pestrejšia zmes politikov. Líder progresívcov Michal Šimečka, predseda SaS Branislav Gröhling, Jaroslav Naď z Demokratov či expremiér Mikuláš Dzurinda.
A nechýbali ani zástupcovia KDH Milan Majerský, Miriam Lexmann či František Mikloško, ktorí sa pred voľbami snažili Korčoka prezentovať ako konzervatívneho kandidáta napriek tomu, že sa vyjadril za zavedenie registrovaných partnerstiev a odmietol sprísňovanie potratovej legislatívy. Do Korčokovho štábu prišli aj Igor Matovič, Marek Krajčí či Roman Mikulec z hnutia Slovensko (predtým OĽaNO). Napriek tomu, že Matovič donedávna Korčoka kritizoval ako kandidáta bratislavskej kaviarne.
Signál bol jasný. Opozícia ukazovala, že proti „smerohlasu“ sa treba zjednotiť za každú cenu.
Jednota opozície však mala ešte jeden veľmi praktický, existenčný dôvod. Viacerí jej predstavitelia Štandardu mimo záznam povedali, že dúfajú vo víťazstvo Ivana Korčoka aj preto, aby sa v prípade prehry nepostavil do čela konkurenčnej strany. Obávali sa, že potenciálna Korčokova strana by ich mohla existenčne ohroziť.
Hrozba je to vážna najmä pre strany ako KDH, SaS a Slovensko, ktoré sa v prieskumoch pohybujú nie veľmi vysoko nad piatimi percentami.
Ako výsledky zo spočítaných okrskov prichádzali a víťazstvo sa Korčokovi vzďaľovalo, vo vzduchu začala otázka Korčokovej strany čoraz viac rezonovať.
„Ak to spraví, sme v r*ti,“ povedal istý politický predstaviteľ.
Korčok vo svojom prejave tieto dohady len posilnil. „Kampaň sa dá vyhrať aj tak, že zo mňa urobíte kandidáta vojny. Toto vám nezabudnem. Nielen kvôli mojim dvom synom, ale občanom,“ vyhlásil.
Podčiarkol, že rozumie odkazu voličov a ďalší postup si premyslí. „Potrebujem nejaký čas, som siedmy mesiac v intenzívnej kampani, samozrejme, že si veľmi vážim milión dvestotisíc hlasov. Vyhrávali sa s tým na Slovensku prezidentské voľby, takže rozumiem tomu odkazu, ktorý voliči dali,“ konštatoval.
Ak sa niekto z tejto možnosti v centrále tešil, bol to Igor Matovič, ktorý vyhlásil, že z Korčokovej strany ohrozenie necíti. „Ak by mal tú chuť, ten priestor tu je, progresívci by si zaslúžili konkurenciu. Teraz je to všetko nejaké oblbnuté, všetci vzhliadajú len k ním. Myslím si, že by sa to zišlo,“ uviedol.
Predseda progresívcov Šimečka si to uvedomuje. Korčok jeho strane môže dať alebo zobrať vietor z plachiet. „Sú rôzne scenáre,“ povedal a nevylúčil ani vstup Korčoka do Progresívneho Slovenska.
Korčok teda bude mať nad čím premýšľať, napriek oným milión dvestotisíc hlasom totiž úspech nemá zaručený.
„Vieme ako dopadli strany Andreja Kisku a Rada Procházku,“ poznamenal na konci volebnej noci jeden z hostí Starej tržnice.
