Progresívci nemajú na väčšinu

Bolo to niekoľko dní pred druhým kolom, keď sa rozšírili posmešky na Pellegriniho, prím hrali Denník N a Igor Matovič. Podľa ľudí z jeho okolia ho to hlboko zasiahlo, niečo sa v ňom údajne zlomilo. Ľudia, s ktorými kedysi uvažoval o vytvorení spoločnej vlády, na neho zaútočili spôsobom, ktorý im nikdy nezabudne. Naznačil to aj v prejave po zvolení.

Naopak, keď sa dnes po oznámení výsledkov sťažoval Korčok na negatívnu kampaň („toto vám nezabudnem“), akoby zabudol, kto s negatívnou kampaňou začal („podržtaška“). Keď sa sťažoval na klamstvá, akoby zabudol, čo hovoril o definícii manželstva či ochrane života pred narodením.

Pellegrini nevyhral preto, že bol lepším diskutérom v debatách, nemal ani lepšiu kampaň, zďaleka nemal ten marketing, nedokázal svojich voličov ani raz dostať do ulíc, nemal na svojej strane v porovnaní s Korčokom takmer žiadne médiá. Vyhral preto, že Korčokov liberalizmus a jeho pohľad na vojnu na Ukrajine a rolu Ameriky na východ od Medzilaboriec, nezdieľa väčšina slovenských voličov. Demokracia sa ukázala byť silnejšia ako liberalizmus.

Pellegrini nemal úplne predpoklady na to, aby túto väčšinu v spoločnosti dokázal zjednotiť. Bol na to až príliš liberálny, k téme vojny menil názory, zo slabého miesta Ivana Korčoka nevedel urobiť svoje silné miesto (viď debata o Ukrajine v NATO). Ale mal šťastie, pretože túto vlastnosť mal Korčok. On zdvihol Pellegrinimu voličov o vyše pol milióna ľudí, aby išli voliť v druhom kole. Boli to hlasy proti Korčokovi.

O tom, či to bude len porážka liberálneho kandidáta, alebo aj väčšia porážka progresivizmu, sa dozvieme už v blízkej budúcnosti. Ale ak by z tejto úlohy Pellegrini uhol, bola by to zrada voličskej koalície, ktorá narástla z takmer 835-tisíc na viac ako 1 milión 400-tisíc.

Pellegrini vyhral vďaka sľubom, že politika Slovenska nás nemá vťahovať do vojny na Ukrajine. Tak ako to politika Zuzany Čaputovej, Jaroslava Naďa a Eduarda Hegera robila. A vďaka tomu, že odmietol progresívnu ideologickú agendu, vrátane dúhovej agendy. Jeho osobná identita s tým nemá nič spoločné, slovenská spoločnosť je v tomto ohľade tolerantná, podstatný je spor o ideologické zákony. V tom Pellegrini obstál na body lepšie, ako submisívne KDH.

Jeho víťazstvo v najbližšej dobe utuží Ficovu vládnu koalíciu, ale časom prídu nové problémy. Teraz si však treba povedať, že na Slovensku sa neopakuje český scenár a o prezidentovi nerozhodla kampaň, ale voliči.

A to nie je málo.