Ako Irán mocensky mení Blízky východ

Irán je už roky outsiderom.

Je to prevažne perzsky hovoriaci štát v oblasti, v ktorej väčšina ľudí hovorí arabsky, prevažne šíitsky, hoci okolie je z väčšiny sunnitské, a bol ochromený západnými sankciami, ktoré z neho mali urobiť vyvrheľa.

Iránu sa však podarilo presadiť svoju vojenskú moc na veľkej časti Blízkeho východu. Jeho dosah sa vyrovná – ak nie zatieni – dosahu tradičných mocenských centier, ako sú Egypt a Saudská Arábia.

A teraz, podnietené vojnou v pásme Gazy, sa ozbrojené skupiny, ktoré Irán za posledných 45 rokov posilňoval, súčasne mobilizujú na dosiahnutie podobných cieľov: zníženie izraelskej moci a konfrontácia s najbližším spojencom Izraela, Spojenými štátmi.

Irán sa snažil využiť svoju pozíciu outsidera tak, že vyhľadával znevýhodnené šiítske obyvateľstvo a ponúkal mu výcvik a výzbroj, a tiež spolupracoval so spriatelenou sýrskou vládou.

Tieňová vojna medzi Izraelom a Iránom sa tento týždeň stala otvorenou, keď Izrael zasiahol budovu konzulátu iránskeho veľvyslanectva v Sýrii a zabil sedem iránskych veliteľov, čo obnovilo obavy zo širšieho konfliktu. Irán prisľúbil odvetu, ale situácia je zložitá: Iránci sa chcú vyhnúť rozpútaniu plnohodnotnej vojny, ktorá by mohla pritiahnuť Spojené štáty a ohroziť prežitie iránskeho režimu.

Irán v súčasnosti priamo alebo nepriamo podporuje viac ako 20 skupín na Blízkom východe, a to kombináciou zbraní, výcviku a finančnej pomoci. Spojené štáty ich označili za zahraničné teroristické organizácie a na mnohých ich vodcov boli uvalené sankcie rovnako ako na Teherán.

Hoci sú často hádzané do jedného vreca a v skutočnosti majú mnoho spoločných cieľov s Iránom, tieto skupiny majú aj čisto lokálne záujmy. Až na pár výnimiek ich Irán nemá úplne pod kontrolou.

Tu je prehľad najvýznamnejších ozbrojených skupín podporovaných Iránom.

Hamas

Ako blízky spojenec poskytuje Teheránu priamu väzbu na palestínsky konflikt, ktorý rezonuje v celom arabskom svete.

Hamas dominuje v palestínskom partizánskom boji proti Izraelu, pričom sídli v enkláve Gazy, ktorú jeho politické krídlo ovládlo v roku 2007.

Nedávne aktivity

Hamas 7. októbra napadol Izrael z Gazy, pričom podľa izraelských úradov zabil približne 1 200 ľudí vrátane žien a detí a vzal viac ako 200 rukojemníkov.

Hamas od svojho vzniku v roku 1987 podnikol množstvo útokov na Izrael, pričom často spolupracoval s ďalšou Iránom podporovanou militantnou skupinou, Palestínskym islamským džihádom. V roku 2021 tieto dve skupiny vypálili na Izrael 4-tisíc rakiet počas 11 dní.

Ako sú prepojení s Iránom

Americkí predstavitelia sú toho názoru, že Irán nebol iniciátorom útoku Hamasu, dokonca sa domnievajú, že o ňom nebol vopred informovaný.

Podľa správy amerického ministerstva zahraničných vecí z roku 2020 však Hamas a Palestínsky islamský džihád dostávajú od Teheránu okrem zbraní a výcviku spolu viac ako 100 miliónov dolárov ročne. Politický vodca Hamasu Ismáíl Haníja v rozhovore v roku 2022 uviedol, že Hamas dostáva približne 70 miliónov dolárov ročne.

Irán nielenže poskytol zbrane a výcvik Hamasu aj Palestínskemu islamskému džihádu, ale naučil Hamas vyrábať a montovať vlastné zbrane z miestnych zásob.

Hoci Hamas a ďalšie palestínske skupiny vyznávajú sunnitskú vetvu islamu a majú inú politickú orientáciu ako Irán, spája ich antagonizmus voči Izraelu a hnev na pozostatky západného kolonializmu.

Irán začal spolupracovať s Hamasom začiatkom 90. rokov v Libanone po tom, ako tam Izrael prinútil odísť stovky Palestínčanov vrátane vodcov Hamasu. V Libanone prívrženci Hamasu rýchlo nadviazali kontakty s členmi inej milície, Hizballáhu, šiítskymi moslimami, ktorých väzby na Irán boli už dávno etablované. Prostredníctvom Hizballáhu sa Hamas spojil s Iránom.

Tento vzťah sa však miestami narušil.

Počas Arabskej jari v roku 2011 Hamas podporoval protivládne sily v Sýrii, zatiaľ čo Irán podporoval prezidenta Baššára al-Asada. A v roku 2015 sa Hamas priklonil k podpore Saudskej Arábie proti silám Húsíov v Jemene, ktoré podporuje Irán.

Odvtedy však došlo k zblíženiu medzi vedením Hamasu a Asadom, ako aj medzi Hamasom a Húsíami.

Vojenské spôsobilosti

Hamas je väčšinou vybavený pomerne málo sofistikovanými zbraňami, ale kvantita vynahradzuje to, čo skupine chýba v kvalite arzenálu.

Pred vojnou mal Hamas tisíce rakiet krátkeho a stredného doletu, ktoré môžu doletieť najmenej 200 kilometrov. Z Gazy môžu niektoré z nich doletieť až do izraelských miest Ejlat a Haifa, ako aj do Jeruzalema a Tel Avivu.

Podľa expertov na zbrane má aj veľké množstvo prenosných protitankových rakiet ruskej výroby, ktoré skupina v posledných mesiacoch použila proti izraelským jednotkám v Gaze. Má aj drony, ktoré používa na útoky na izraelské tanky a komunikačné uzly.

V Gaze je Hamas schopný vyrábať a montovať aspoň niektoré z týchto zbraní, pričom používa súčiastky z Iránu, ako aj z Číny a Ruska. Nie je jasné, či ich dodali tieto krajiny, alebo ich získali prostredníctvom Iránu a Hizballáhu.

Hizballáh

Najväčšia, najstaršia a najlepšie vycvičená iránska zástupná skupina na Blízkom východe.

Šiítska organizácia Hizballáh sa stala dominantnou politickou a vojenskou silou v Libanone.

Nedávne aktivity

Hizballáh, dlhodobý nepriateľ Izraela, začal zvyšovať tlak na izraelské hranice po tom, ako sa 7. októbra začala vojna v Gaze, a začal podnikať útoky cez hranice. Izrael uskutočnil protiútok a mnohí civilisti na oboch stranách hranice boli nútení opustiť svoje domovy.

Najdlhší konflikt medzi Hizballáhom a Izraelom sa odohral v roku 2006. Tento boj jasne ukázal, aké hrozivé sa stali sily Hizballáhu, ale vyžiadal si hlbokú daň od Libanončanov, keďže zomrelo viac ako tisíc ľudí, väčšinou civilistov, a viac ako 900-tisíc ľudí muselo opustiť svoje domovy.

Ako je prepojený s Iránom

Hizballáh dostáva od Iránu významnú finančnú podporu, hoci jej presnú výšku je ťažké určiť. Jeden z amerických predstaviteľov, ktorý vypovedal v roku 2018, odhadol túto sumu na 700 miliónov dolárov, ale neposkytol žiadne dôkazy. Iránska finančná podpora Hizballáhu sa však časom znížila vzhľadom na vplyv dlhodobých sankcií spolu s nedávnymi intenzívnymi sankciami, ktoré nariadil prezident Donald Trump a ktoré zachoval prezident Biden.

Irán však dokázal podporovať Hizballáh aj mnohými inými spôsobmi. Naďalej napríklad poskytuje nielen zbrane, ale aj sofistikované technologické know-how, aby mohli inžinieri Hizballáhu vyrábať zbrane na mieste. Vďaka schopnosti vyrábať vlastné zbrane sa Hizballáh stal jednou z najlepšie zásobovaných milícií na Blízkom východe.

Odborníci na iránsku vojenskú stratégiu tvrdia, že Teherán považuje sily Hizballáhu v Libanone za svoju prvú obrannú líniu v prípade, že Izrael zaútočí na Irán.

Väzby Iránu na Hizballáh sa začali počas 15 rokov trvajúcej občianskej vojny v Libanone, ktorá vypukla v roku 1975. V roku 1980 libanonskí šiiítski moslimovia, čiastočne inšpirovaní Iránom, začali ozbrojený boj proti izraelským vojenským jednotkám v južnom Libanone.

Analytici tvrdia, že Irán mal mnoho dôvodov na pomoc bojovníkom, ale jedným z nich bolo, že to preň predstavovalo príležitosť, ako sa opäť zapojiť do politickej štruktúry arabského Blízkeho východu. Vojna s Irakom ho odrezala od veľkej časti regiónu a najmä od sunnitských moslimských vládcov, ktorí majú obavy z iránskych vodcov.

Vojenské spôsobilosti

Podľa odhadov americkej armády a expertov na zbrane má Hizballáh, najväčšia zo skupín napojených na Irán, približne 135-tisíc až 150-tisíc rakiet. Podľa iných odhadov je počet ešte väčší. Rakety s doletom približne 320 kilometrov umožňujú militantom dosiahnuť ciele hlboko v Izraeli.

Analytici odhadujú, že medzi týmito zbraňami je 100 až 400 nedávno modernizovaných rakiet s presnými navádzacími systémami, ktoré možno naprogramovať tak, aby dopadli niekoľko metrov od cieľa. Tieto technológie sú prevažne iránske a ruské, hoci ich niekedy modifikujú zbraňoví experti Hizballáhu.

Vojenskí analytici považujú bojové sily Hizballáhu za disciplinovanejšie, lepšie vycvičené a lepšie organizované ako väčšina armád na Blízkom východe. Tvorí ich približne 30-tisíc vojakov a 20-tisíc záložníkov. A podľa analytikov majú schopnosť rýchlo naverbovať a vycvičiť tisíce vojakov vďaka svojej úlohe politickej sily a poskytovateľa sociálnych služieb v mnohých libanonských komunitách.

Húsíovia

Títo militanti, ktorí nedávno rozšírili sieť iránskych spojencov, útočia na lode v Červenom mori a Adenskom zálive, ktoré sú súčasťou významnej námornej trasy.

*Bašta Húsiov s centrom v meste Sana (červené podfarbenie). Oblasť kontroly podľa Projektu kritických hrozieb v American Enterprise Institute. Zdroj: New York Times*

Húsíovia sa stali de facto vládcami Jemenu po tom, ako v roku 2014 prevzali kontrolu nad hlavným mestom. Podľa amerických predstaviteľov teraz kontrolujú približne tretinu krajiny, kde žije 70 až 80 percent obyvateľstva.

Nedávne aktivity

Pri útoku Húsíov 6. marca v Červenom mori zahynuli traja námorníci, ďalší štyria boli zranení a ich nákladná loď plávajúca pod vlajkou Barbadosu bola poškodená tak vážne, že sa potopila. Iné útoky Húsíov boli zamerané na plavidlá patriace Spojenému kráľovstvu a Grécku.

Od vypuknutia vojny v Gaze Húsíovia, ktorí vyjadrujú solidaritu s Palestínčanmi v Gaze, podnikli podľa Kongresovej výskumnej služby viac ako 60 raketových a dronových útokov na lode prechádzajúce cez Červené more a Adenský záliv odo dňa, keď sa začala vojna v Gaze.

Útoky ovplyvnili obchod na celom svete. Podľa Medzinárodného menového fondu klesla lodná doprava cez Červené more a Suezský prieplav najmenej o 50 percent. Niektorí priemyselní analytici tvrdia, že pokles sa blíži k 80 percentám.

Prístavy v krajinách južného Stredomoria pociťujú straty najvýraznejšie. Rakety Húsíov sa zamerali aj na izraelský južný prístav Ejlat.

Pred vojnou Húsíovia útočili na ciele v Spojených arabských emirátoch a v Saudskej Arábii.

Ako sú prepojení s Iránom

Húsíovia väčšinou dostávajú od Iránu zbrane a výcvik namiesto priamej finančnej podpory, ale podľa odborníkov dostávajú aj narkotiká a v minulosti aj niektoré ropné produkty, ktoré sa dajú ďalej predať, čím Húsíovia získavajú potrebnú hotovosť. V decembri 2023 uvalilo americké ministerstvo financií sankcie na osoby a zmenárne v Iráne, Turecku a Jemene, ktoré sa podieľali na prevode miliónov dolárov z Iránu Húsíom.

Húsíovia sa tak ako Irán hlásia k šiítskemu islamu a tiež zdieľajú jeho antipatie voči Saudskej Arábii. Počas občianskej vojny v Jemene Irán a Hizballáh pomáhali Húsíom bojovať proti jemenskej vláde aj jej saudským podporovateľom.

Vojenské spôsobilosti

Odhady počtu príslušníkov húsíovských milícií a veľkosti ich arzenálu sa značne líšia.

Odborníci tvrdia, že Húsíovia majú približne 20-tisíc vycvičených bojovníkov, ale v rozhovoroch vodcovia Húsíov tvrdili, že ich majú až 200-tisíc, a v roku 2015 OSN odhadla ich počet na približne na 75-tisíc.

Na základe nedávnych útokov je zrejmé, že Húsíovia disponujú vysoko vycvičenými jednotkami, ktoré dokážu obsluhovať čoraz sofistikovanejšie drony, ako aj protilodné balistické rakety a rakety určené na stacionárne ciele na pevnine.

Väčšina protilodných rakiet a dronov bola buď zneškodnená americkými alebo britskými vojnovými loďami, alebo spadli do mora bez toho, aby spôsobili škody.

Húsíovia však zasahujú svoje ciele dostatočne často na to, aby zvýšili riziká a náklady na poistenie, čo vedie mnohých významných prepravcov k tomu, aby sa vyhýbali trase cez Červené more. Kontajnerová doprava cez Červené more klesla o 70 až 80 percent. To znamenalo citeľné obmedzenie obchodu v niektorých európskych prístavoch.

Európske lodné spoločnosti Maersk so sídlom v Dánsku a Hapag-Lloyd so sídlom v Nemecku smerujú väčšinu svojich nákladov okolo Mysu dobrej nádeje napriek tomu, že sa tým predlžuje čas a zvyšujú náklady na prepravu. Spoločnosti, ktoré pokračujú v plavbe cez Červené more, sa spoliehajú predovšetkým na ochranu amerického a európskeho námorníctva.

Podľa nedávnej správy americkej obrannej spravodajskej agentúry a správy OSN sú mnohé zbrane Húsíov buď iránske, alebo ide o variácie iránskych modelov. Použili balistické a riadené strely na zasiahnutie cieľov v južnom Izraeli, vzdialenom viac ako 1 600 km.

Najnovšie Húsíovia nasadili morské drony, z ktorých niektoré sa pohybujú po hladine a iné sa pohybujú pod hladinou. Tie podvodné sa podľa západných spravodajských analytikov a amerického námorného inštitútu považujú za pomerne pokročilé zbrane.

Iracké ozbrojené skupiny

Irán si zabezpečil rozsiahly vplyv na svojho suseda a v irackej politike aj v obchode má silné postavenie na väčšine územia krajiny.

Oblasti aktivity irackých ozbrojených skupín. Približná oblasť aktivít vychádza z dát Projektu kritických hrozieb v American Enterprise Institute (červené podfarbenie), vysoká miera aktivít (tmavočervené podfarbenie). Zdroj: New York Times

Irak je už takmer 20 rokov živnou pôdou pre čoraz silnejšie šiítske militantné skupiny. Hoci sú menej známe ako Al-Káida alebo Islamský štát, sú rovnako odhodlané útočiť na americké ciele.

Na viacerých útokoch v posledných rokoch sa podieľali najmä štyri: Kata'ib Hizballáh (ktorý nemá nič spoločné s Hizballáhom v Libanone), Harakat al Nujaba, Kata'ib Sayyid al Shuhada a Asa'ib Ahl al Haq.

Nedávne aktivity

Keď sa v októbri rozpútala vojna v Gaze, dve z týchto skupín zintenzívnili svoje útoky na americké pozície v Iraku. Podľa hovorcu Pentagónu organizácie Kata'ib Hizballáh a Harakat al Nujaba podnikli 166 útokov na americké vojenské zariadenia v Iraku a Sýrii.

Pri prvých útokoch bolo zranených približne 70 vojakov, pričom väčšina zranení bola pomerne ľahká. Ale 28. januára pri útoku na zásobovaciu základňu na jordánsko-sýrskej hranici zahynuli traja americkí vojaci a viac ako 34 ich bolo zranených.

Ako sú prepojené s Iránom

Väzby irackých skupín na Irán trvajú už takmer dve desaťročia a Teherán im v priebehu rokov poskytol peniaze, zbrane a výcvik.

Irán im dodnes poskytuje výcvik a súčasti zbraní, ako aj technickú a strategickú podporu. Šiítske skupiny sú však teraz súčasťou irackého vládneho bezpečnostného aparátu pod záštitou Ľudových mobilizačných síl, ktoré zahŕňajú viac ako 35 ozbrojených skupín. Iracká vláda hradí platy väčšiny radových príslušníkov. Nie je jasné, či Irán navyšuje platy veliteľov a vedenia skupín.

Predpokladá sa, že Irán nediktuje skupinám ciele ani načasovanie ich útokov, ale má na ne určitý vplyv, pokiaľ ide o presvedčovanie, aby pozastavili útoky.

To sa stalo po smrtiacom útoku na americkú zásobovaciu základňu v januári. Irán údajne vyvíjal intenzívny tlak na skupiny v Iraku, aby zastavili svoje útoky na americké tábory a zariadenia. Skupiny neochotne súhlasili, hoci niektoré z nich pokračovali v príležitostných útokoch v Sýrii a Izraeli.

Vojenské spôsobilosti

Kata'ib Hizballáh, ktorý má podľa odhadov analytikov 10-tisíc až 30-tisíc bojovníkov, používa drony a rakety s doletom do 1 125 kilometrov, ako uvádza Ústredné velenie armády USA (CENTCOM).

S pomocou Iránu získala skupina kapacity na modernizáciu rakiet, aby boli presnejšie. Má tiež rôzne útočné drony vrátane tých, ktoré dokážu preletieť až 725 kilometrov. Jeden dron bol použitý aj pri útoku na zásobovaciu základňu, pri ktorom zahynuli traja americkí vojaci.

Harakat al Nujaba a Kata'ib Sayyid al Shuhada majú menej vojakov – analytici odhadujú, že ich počet sa blíži k tisíc až päťtisíc – ale používajú podobné zbrane. Pôsobia najmä v Sýrii a zaútočili na Izrael.

Sýrske ozbrojené skupiny

Nikde inde neposkytol Irán viac prostriedkov regionálnej vláde ako v Sýrii, ktorá je už viac ako desať rokov vo vojnovom stave.

Oblasti aktivity sýrskych ozbrojených skupín. Približná oblasť aktivít vychádza z dát Projektu kritických hrozieb v American Enterprise Institute (červené podfarbenie), vysoká miera aktivít (tmavočervené podfarbenie). Zdroj: New York Times

Teherán široko rozprestrel svoje zdroje a podporuje ozbrojené zložky mimo sýrskej vlády aj v rámci nej. Na rozdiel od Libanonu, kde Irán zameral svoje úsilie na neštátny ozbrojený subjekt, v Sýrii podporoval vládne aj mimovládne ozbrojené subjekty.

Dva z nich sú zástupné skupiny zložené z bojovníkov naverbovaných v Iráne a sú plne kontrolované Jednotkami Quds, externou vojenskou a spravodajskou službou Iránskych revolučných gárd. Ďalšie sú miestne sily zložené zo šiítskych moslimov, sunnitov alebo zo zmesi sunnitského, šiítskeho, alavitského a kresťanského vierovyznania.

Ako sú prepojené s Iránom

Irán podporoval prezidenta Baššára al-Asada mnohými spôsobmi vrátane pôžičiek vo výške miliárd dolárov vláde, dodávok ropy so zľavou a platieb na podporu sýrskych vojenských síl.

Revolučné gardy majú v Sýrii aj najmenej dve milície: brigádu Fatemiyoun zloženú z afganských utečencov a brigádu Zainebiyoun zloženú z pakistanských utečencov. Ostatným ozbrojeným kontingentom údajne vyplácajú skromnejšie mzdy.

Zapojenie Iránu v Sýrii siaha do obdobia krátko po iránskej revolúcii v roku 1979, keď Sýria podporovala novú vládu v Teheráne, zatiaľ čo ostatní sa jej vyhýbali. Irán považuje Sýriu za strategického partnera, ktorý mu ponúka pozemný prístup k Hizballáhu v Libanone.

Vojenské spôsobilosti

Sýria je tiež miestom, kde Iránom podporované sily modernizujú, vyrábajú a skladujú zbrane, ktoré Irán potom distribuuje ozbrojeným skupinám v Sýrii a v celom regióne, predovšetkým Hizballáhu. Podľa izraelských obranných a spravodajských správ sýrska vláda za posledných 12 až 15 rokov na príkaz Iránu prebudovala niektoré svoje zbrojné zariadenia na výrobné strediská na modernizáciu rakiet stredného doletu a rakiet s presnými navádzacími systémami.

Existencia týchto miest, z ktorých niektoré sú z dôvodu ochrany umiestnené pod zemou, sa stala verejne známou v roku 2022, keď o nich prehovoril izraelský minister obrany Benny Gantz po tom, ako Izrael bombardoval Sýriu a tieto útoky spôsobili druhotné explózie. Spojené štáty tiež bombardovali iránske sklady zbraní v Sýrii.

Podľa predstaviteľov francúzskych spravodajských služieb Sýria v minulosti vyrábala chemické zbrane ešte v 70. rokoch minulého storočia a mala rakety krátkeho a stredného doletu prispôsobené na ich prenos. Bezpečnostná rada OSN v roku 2023 dospela k záveru, že Sýria má stále zásoby chemických zbraní napriek mnohým medzinárodným snahám prinútiť vládu, aby ich zničila.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.