Prečo Česi stonú nad výsledkom slovenských volieb

Pomer hlasov 53:47 percent v Pellegriniho prospech ťažko môžeme vykladať ako odklon Slovákov od jedného prúdu a masívny príklon k prúdu inému (myslí sa tým, často výslovne, takzvaný populistický, dokonca proruský tábor). Tie voľby skončili takmer vyrovnane, čo je typicky „západný“ volebný výsledok už niekoľko rokov.

Vládna mašinéria Roberta Fica, ktorej bol Pellegrini doteraz súčasťou a ktorá je vraj ohrozením pre demokraciu, zatiaľ vcelku nič neodstránila. Odstraňuje Úrad špeciálnej prokuratúry, čo je jeden radikálny krok navyše, keď predsa Fico mohol len vymeniť spolitizované vedenie úradu. Pred minuloročnými voľbami Fico, nieto Pellegrini, jeho zrušenie nesľubovali. Ale odstránením špeciálnej prokuratúry, akú väčšina krajín v EÚ nemá, to zatiaľ končí.

Na stonanie českých demokratov teda musí byť iný dôvod. A on ho pre nás všetkých identifikoval sám Ivan Korčok. Ešte v noci, keď už začínalo byť jasné, že prehral, ​​sa obrátil na tábor protivníka s emotívnymi slovami: „Kampaň sa dá vyhrať aj tak, že zo mňa urobíte kandidáta vojny. To vám nezabudnem. Nielen kvôli mojim dvom synom, ale kvôli občanom“. Áno, na Slovensku nevyhral konzervatívec, prípadne reakcionár nad liberálom. V hodnotových otázkach predstavovali obaja západný (a nie stredoeurópsky) mainstream. Väčšiu úlohu zohrali názory o vojne na Ukrajine.

Budúci prezident si len myslí to, čo väčšina Slovákov. Na Slovensku z niekoľkých prieskumov vyšlo najavo, že väčšina ľudí vidí úlohu Spojených štátov vo východnej Európe kriticky, a to už niekoľko rokov pred ruskou inváziou z februára 2022. Naopak, ten, kto príčinu vojny vidí namiesto rozširovania vojenskej štruktúry Západu až na ukrajinsko-ruské pomedzie vo vrodenom ruskom imperializme, čo je väčšinový postoj českých elít, aj dnes ľahko dospeje k tomu, že Ukrajina by mala vstúpiť do NATO.

Ivan Korčok sa síce zaprisahal, že kandidátom vojny nie je. Ale vo chvíli, keď súhlasí s myšlienkou pozvať Ukrajinu do NATO, je za vytvorenie situácie, ktorá k širšej vojne v Európe môže viesť. Súhlasil s tým nepriamo, pripomenutím, že o prijatí Ukrajiny do Aliancie už bolo rozhodnuté na samite NATO v Bukurešti pred šestnástimi rokmi. Ako keby politické rozhodnutia boli raz a navždy. Pellegrini, inak človek skôr vyhýbavý, v tomto bode jasne hovoril, že je proti vstupu Ukrajiny do NATO, „lebo to v sebe skrýva mnoho bezpečnostných hrozieb a eskaláciu napätia.“

Podľa niektorých pozorovateľov od nás sa Slovensko mení na ďalšie bojisko dobra so zlom, demokracie s autoritárstvom – a stáva sa tak trenažérom pre volebnú kampaň do českej snemovne budúci rok, ktorú strany päťkoalície chcú viesť presne na tomto pôdoryse. Ale tieto vlahé predstavy úplne zabúdajú na fakt, že jednoducho vyhral kandidát, ktorého postoj je v jednej zásadnej otázke na Slovensku väčšinový.

Text pôvodne vyšiel na webe Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.