Je tomu niekoľko týždňov, čo sa v americkej tlači dali nájsť celkom zábavné informácie o tom, ako prezident Biden v Bielom dome zorganizoval špeciálne stretnutie so skupinou amerických historikov. Debata bola o tom, v akom momente svojich politických dejín sa dnes Amerika nachádza, zúčastnení uvažovali, že na politický odkaz významného amerického prezidenta historicky nadväzuje administratíva Joea Bidena.
Sám hlavný zainteresovaný mal po určitom váhaní údajne povedať, že hoci si osobitne váži Johna F. Kennedyho, sám sa vidí predovšetkým ako dedič a pokračovateľ veľkého Franklina Delano Roosevelta.
Historické analógie sú dobré iba vtedy, ak zostanú povrchné. Biden, ktorý vytvára čudnú zmesku kompletnej revolúcie v americkej domácej politike a tradičného demokratického prometeizmu v zahraničnej politike, skutočne začína vyvolávať asociácie s Rooseveltovou politikou.
Celkom iste to je nie to, čo sa od neho v Paríži a Berlíne očakávalo, hoci sa tam až donedávna netrpezlivo čakalo na návrat demokratického prezidenta. Za ostatný čas nový prezident úplne nediplomaticky nazval Putina vrahom a potom mu navrhol viac-menej to isté, čo kedysi Reagan Gorbačovovi, teda stretnutie na neutrálnej pôde, kde si všetko vysvetlia medzi štyrmi očami. Washington túto otázku nekonzultoval s nikým v Európe, rovnako ani rozhodnutie stiahnuť americké vojská z Afganistanu, čo prijali v Paríži a Berlíne s výrazne kyslým pohľadom.