Niektorí chcú emigrovať (väčšinou tí, ktorí „emigrovali“ už po parlamentných voľbách). Denník N pri téme „ako zvládať frustráciu“ oslovuje frustrovaného psychológa, ktorý po volebnej noci skončil na tabletkách. Sociológovi je nepríjemné, že žije v rurálno-rustikálnej spoločnosti, ktorá vraj nechce demokraciu a slobodu. Na Facebooku kolujú výzvy, aby sa ľudia pochytali za ruky, sklonili hlavy a čakali náraz na dno… Toto už nie je tradičné vyplakávanie. Toto je už psychiatria.
Pri progresívcoch a ich médiách sme si zvykli, že prehry nesú s neskrývanou dávkou paniky. Lebo za jadro demokracie a slobody považujú seba. Nie voličov a ich slobodné rozhodnutia.
Lenže to, čo poniektorí z nich predvádzajú dnes, sme tu ešte nemali. Aspoň nie v takejto miere. Tradičné vyplakávanie prerástlo do stavov, ktoré sú chorobné. V klinickom zmysle.