Nie tak dávno som tu písal nekrológ po úmrtí svojho kolegu z Federálnej bezpečnostnej informačnej služby (FBIS) Juraja Kohutiara. Dnes musím písať ďalší.
Jaroslav Bašta bol disidentom, politickým väzňom, signatárom Charty 77, po páde komunizmu spravodajským dôstojníkom a funkcionárom FBIS, ministrom, poslancom Poslaneckej snemovne ČR, veľvyslancom Českej republiky v Moskve a Kyjeve.
Jeho poslednou politickou aktivitou bola kandidatúra za českého prezidenta vo voľbách v roku 2023. Jaroslav Bašta získal štvrť milióna hlasov (4.45 percenta).
A pre mňa je dôležité, že sme boli na začiatku 90. rokov takmer rok kolegami. Obaja sme boli námestníkmi riaditeľa FBIS.
Baštov politický oblúk
Jaroslav vždy patril k ľavici. Zároveň však vždy dokázal reflektovať prichádzajúce protirečenia a problémy čias. Preto jeho ľavicová orientácia prechádzala rôznymi, občas vzájomne protirečivými podobami.
Ako dvadsaťročný sa v roku 1968 angažoval v neformálnom ľavicovom Hnutí revolučnej mládeže, ktorá sa búrila proti byrokratickému socializmu komunistickej strany a žiadala samosprávnu demokraciu. V tomto mládežníckom hnutí sa okrem Baštu angažovali aj ďalší neskorší disidenti ako Petr Uhl, Petruška Šustrová, Jan Frolík, či Ivan Dejmal. Petr Uhl bol známy ako trockista a iste tam nebol jediný taký.
Jaroslav Bašta bol za svoju politickú činnosť zatknutý v roku 1970, v roku 1971 bol odsúdený na dva a pol roka väzenia, prepustený bol v roku 1972.
Bol vyštudovaným archeológom, ale pochopiteľne túto svoju profesiu nemohol vykonávať, pracoval ako robotník.
Bol jedným z prvých signatárov Charty 77.
Po páde komunistického režimu pôsobil od roku 1990 na Federálnom ministerstve vnútra v novej československej kontrarozviedke, ktorá niesla v roku 1990 názov Úrad na ochranu ústavy a demokracie, v roku 1991 Federálna bezpečnostná informačná služba.
Po odchode z rezortu vnútra sa začal od roku 1994 politicky angažovať v Zemanovej sociálnej demokracii (ČSSD). Bol zvolený do Poslaneckej snemovne v roku 1996, mandát obhájil aj vo voľbách v roku 1998. Vo vláde Miloša Zemana bol v rokoch 1998-2000 ministrom bez kresla.
Potom začala jeho diplomatická kariéra, v rokoch 2000-2005 bol veľvyslancom ČR v Rusku, potom bol dva roky námestníkom ministra zahraničných vecí a v rokoch 2007-2010 bol veľvyslancom na Ukrajine.
Na niekoľko rokov sa z verejného života stiahol. V roku 2021 sa prekvapujúco ocitol na kandidátke strany SPD Tomia Okamuru a bol zvolený do Poslaneckej snemovne.
Kandidátom SPD bol potom aj v prezidentských voľbách.
Ako som ho poznal
S Jaroslavom Baštom sme intenzívne spolupracovali v roku 1991 ako námestníci riaditeľa FBIS.
Napriek jeho minulosti študentského radikála som ho spoznal ako veľmi umierneného, až láskavého človeka. V neskorších rokoch počas verejného účinkovania bol často terčom posmeškov pre jeho pomalý spôsob vyjadrovania, keď niekedy dlho hľadal slová. Po intelektuálnej stránke to však bol jeden z najbystrejších ľudí, akých som v Prahe spoznal.
Našiel som v ňom chápajúceho spojenca v jednom dosť zásadnom spore, ktorý som musel v FBIS viesť. Bol som jediným Slovákom vo vedení FBIS a nemienil som byť iba na okrasu a trval som na svojich kompetenciách voči slovenskej súčasti FBIS. Jaroslav Bašta ma vtedy rozhodujúcim spôsobom podporil, za čo som mu bol povďačný. V pražských kruhoch také porozumenie nebolo samozrejmosťou.
Možno bol predsa len aj vtedy v čomsi radikálom. Dostal sa do sporu s riaditeľom služby a musel z FBIS odísť.
Stretol som sa s ním potom v polovici 90. rokov na jednej zahraničnej konferencii a potom až v roku 2022 v Prahe. Obaja sme sa stretnutiu po rokoch potešili. Vtedy na ňom ešte nebolo vidieť zhubnú chorobu.
Muž s integritou
Keďže bol ľavičiarom, naše pohľady na spoločnosť a politiku sa samozrejme veľmi odlišovali. Videl som však počas rokov istý typ jeho osobnej integrity.
V čase sociálnych sietí som sledoval jeho vyjadrenia, ktoré na nich dával. Dôverne poznal pomery v Rusku i na Ukrajine. Bol človekom, ktorý poznal mnohé fakty a nezakrýval si pred nimi oči. Táto vlastnosť ho priviedla k názoru, že Rusko nie je jediným vinníkom obrovskej bezpečnostnej krízy, ktorá vznikla na Ukrajine. S týmto poznaním sa netajil.
Isteže SPD, ktorú Jaroslav zastupoval v českom parlamente, nie je mojou šálkou kávy. Možno to bolo pre neho politické prostredie, kde mohol hovoriť o svojich postojoch.
Dokázal ísť proti prúdu
Nie vždy som súhlasil s jeho názormi, ale vždy som musel Jaroslavovi Baštovi uznať, že dokáže ísť proti prúdu.
Šiel aktívne proti prúdu v roku 1968. Šiel proti prúdu počas normalizácie. Bránil svoju pravdu i v búrlivých rokoch tesne po Nežnej revolúcii. Proti prúdu šiel aj v posledných rokoch svojho života. V prezidentských voľbách napokon vysoko prehral s Petrom Pavlom, ktorý vždy šiel po prúde.
Bol jednou zo zaujímavých postáv českého politického života vyše päťdesiat rokov. Som rád, že som ho poznal. Budem na neho spomínať.
Svetlo večné nech mu svieti. Nech odpočíva v pokoji.