Bratislava diletantskými krokmi neustále odlákava turistov

BRATISLAVA – Cestovný ruch nebol nikdy v hlavnom meste silnou stránkou ani prioritou. V poslednom čase mu samospráva hádže polená pod nohy.

VPF7K8_7 Turisti sa zaujímajú v Bratislave najmä o pamiatky a históriu. Foto: BTB

Turista si urobí prvý dojem aj prostredníctvom letiska, autobusovej alebo železničnej stanice. Kým autobusová stanica Nivy má patričnú úroveň, úbohý stav hlavnej železničnej stanice a jeho okolia je hanbou mesta.

Po vyše desiatich rokoch som využil Letisko M. R. Štefánika a nemilo ma prekvapil jeho technický stav. Bolo akurát po daždi, keď v odletovej časti za nenápadnou plentou boli položené vedrá s vodou na viacerých miestach ako prevencia voči zrejme deravej streche.

Letisko asi trápi tento problém dlhodobo, a ako je známe, riadil ho súčasný minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi. Veľké očakávania z nového ministerstva nemám. A to nielen na základe daného príkladu letiska, ale aj z obsahu webu úradu, z ktorého sa nič nedozviem ani po vyše dvoch mesiacoch fungovania.

Veľké percento návštevníkov prichádza do Bratislavy v rámci poznávacích zájazdov. Autobusy majú na viacerých miestach užšieho centra vyhradené krátkodobé parkovanie pre výstup a nástup.

Pred hotelom Park Inn by Radisson Danube na Rázusovom nábreží často parkovali zájazdové autobusy, ktoré si však vzhľadom na vybudovanie cyklotrasy musia hľadať iné miesto.

Medzi Námestím Ľudovíta Štúra a mostom SNP v smere Karlova Ves nie je ani jedno podobné stanovište. Vodiči autobusov tak vyhľadávajú iné priestory.

Jednou z možností je zastávka MHD pred Slovenskou národnou galériou, kde blokujú vodičov bratislavských autobusových liniek. Dané miesto je na to vhodné, len musia platiť pravidlá, ktoré treba aj riadne vyznačiť. Ďalším vhodným parkoviskom je priestor pod mostom SNP, odkiaľ je blízko do centra.

Začiatkom roka zrejme mnohých obyvateľov hlavného mesta prekvapila novinka, že mestská časť Staré Mesto všeobecným záväzným nariadením zrušila vjazd vyhliadkovým vláčikom, známym ako Prešporáčik, do pešej zóny. Dôvod je diletantský a na škodu veci. Podľa samosprávy poškodzoval dlažbu a chodci sa mu v úzkych uličkách museli vyhýbať.

Takto mesto prišlo o jednu z atrakcií, ktorú využívali pohodlnejší turisti. Naproti tomu však zásobovacie vozidlá môžu jazdiť po pešej zóne neobmedzene. Ak vedeniu samosprávy vadí Prešporáčik, tak nech navrhnú aspoň rikše ťahané ľudskou silou. Bola by to celkom zaujímavá atrakcia nielen pre zahraničných návštevníkov.

Bratislavu vlani podľa údajov Štatistického úradu SR navštívilo 1 151 999 turistov a zaznamenali sa 2 192 925 prenocovaní, čo je v rámci slovenských destinácií v oboch prípadoch prvenstvo. Treba však dodať, že sú tam zahrnutí aj ľudia, ktorí navštevujú z dôvodu pracovných povinností. Či je to veľa, alebo málo, je na diskusiu.

Prítomnosť turistov je na jednej strane výhoda, najmä pre poskytovateľov služieb, samosprávu, na druhej strane však musí domáce obyvateľstvo strpieť vysoké ceny najmä v centre alebo znečistenie verejného priestoru.

Určitou kompenzáciou pre hlavné mesto je okrem vstupného do rôznych mestských zariadení aj miestna daň, ktorá má dve sadzby, a to 3,50 eura v Starom Meste a tri eurá v ostatných mestských častiach. Ak by tento rok oproti minulému prespalo napríklad o 40 percent viac návštevníkov, mali by obyvatelia mesta nejaké výhody?

Poplatok za odpad, cestovné v MHD či daň z nehnuteľností by zrejme nikto neznížil ani o cent. Naopak, na magistráte by možno pribudol väčší počet úradníkov a peniaze by sa investovali do drahších nezmyslov.