Prečo je americká ekonomika napumpovaná a eurozóna v hospodárskom marazme

Ako je možné, že americká ekonomika aj napriek zvýšeným úrokom stále šliape? Lebo idú voľby a tamojší politici „stimulujú”, ako keby už bola kríza. Za február minula americká vláda dvakrát viac, než vybrala na daniach a odvodoch. 

Príjmy, deficity a výdavky federálnej vlády USA

Deficit za prvých päť mesiacov amerického fiškálneho roku (v USA sa začína 1. októbra) je najväčší v histórii s výnimkou pandemického roku 2020.

Deficit federálnej vlády USA za prvých 5 mesiacov fiškálneho roku od 1. októbra 2023. (v mld. USD)

Pre predstavu, tých 830 miliárd dolárov deficitu za prvých päť mesiacov roku je dosť na zaplatenie miezd 32 miliónov zamestnancov súkromného sektora za toto obdobie. Ešte je niekto prekvapený, prečo v USA zatiaľ nerastie nezamestnanosť?

Vývoj deficitu federálnej vlády USA podľa mesiacov fiškálneho roku

Zato u nás v Európe je to s ekonomickým rastom bieda. Pozrite si napríklad vývoj fixných investícií v posledných rokoch, ktorý predznamenáva produkciu hodnôt v budúcnosti. Krajiny európskeho jadra, to je čistá tragédia. Najrýchlejšie rástlo Spojené Kráľovstvo, ale to už nie je členom EÚ.

Že práve Taliansko boomuje? Nenechajte sa pomýliť. To sú z nemeckého okna vyhodené peniaze. Ide o masívnu dotačnú schému na renováciu nehnuteľností v rámci Európskeho programu obnovy a rozvoja za vyše 100 miliárd eur. Keďže ide o plytvanie (spotrebu), nebude z toho žiaden rozvoj, akurát ťažká hlava z vysokých daní, ktoré to budú musieť neskôr zaplatiť.

Vývoj fixných investícií – rast v % pričom 4. štvrťrok 2019 = 0. Prameň:@DanielKral1

Česká centrálna banka znížila základný úrok o 50 bázických bodov na 5,75 percenta. Základný úrok z 1,75 na 1,5 percenta znížila už aj švajčiarska centrálna banka. Bank of England ponechala základný úrok bez zmeny na 5,25 percenta.

Je pravdepodobné, že aj Európska cenztrálna banka nebude vzhľadom na slabý ekonomický rast v eurozóne čakať na Fed a zo znižovaním základného úroku z dnešnej úrovne 4,75 percenta začne skôr. Cenová inflácia v Únii klesá, v najnovšej predikcii hovoria, že sa na  2 percentá dostane v roku 2025.

Je čas poslať úroky k zemi? To nevie a nemôže vedieť nik. Centrálne plánovanie nemôže fungovať. Nie preto, že by to bolo ťažké a vyžadovalo múdrych ľudí. Nefunguje preto, že nemôže fungovať ani teoreticky. Nik nemá dosť informácií na takéto rozhodnutia. Práve slobodnou trhovou interakciou vzniknutá cena = úrok takéto informácie pre ostatných aktérov objavuje. 

V eurozóne, ktorá je stále v menovej deflácii a ekonomickom marazme, existuje na znižovanie úrokov viac dôvodov než v Spojených štátoch. V USA majú rekordne nízku nezamestnanosť, rekordný ekonomický rast, rekordné bohatstvo domácností, akcie na historických rekordoch, zlato na historických rekordoch a hlavne rekordný deficit (druhý najvyšší v histórií). Pritom sú stále výrazne nad inflačným cieľom.

To je prostredie, v ktorom sa zvykne základný úrok skôr zvyšovať než znižovať. S takouto možnosťou však dnes nik nepočíta. Je pravda, že na to, aby šéf centrálnej banky zvýšil svojmu zamestnávateľovi úroky tesne pred voľbami, by musel mať „balls of steel“. Naposledy, keď na Jeroma Powella pre úroky koncom roka 2018 kričal vtedajší prezident Donald Trump, tak Powell ustúpil.