Náboženstvo ako základný kameň spoločnosti

V niektorých svojich posledných knižných tituloch, najmä v práve vychádzajúcom Brief Apology for a Catholic Moment (Stručná obhajoba katolíckeho momentu) (Chicago University Press 2021), sa autor venuje katolíckosti v zmysle všeobecnosti a otázkam, ktoré pred dnešných katolíkov kladie súčasná situácia. Jean-Luc Marion sa v ňom zoširoka venuje problému laickosti, sekularizmu a ukazuje, že žiadna spoločnosť nemôže existovať bez princípu spoločenstva. A práve tento princíp v našej západnej civilizácii chýba. „Problémy, s ktorými sa stretávame, sú sčasti spôsobené neznalosťou a popieraním svojho pôvodu zo strany časti spoločností, ktoré sa už rozvinuli v kresťanskom rámci. To je politická slabosť. Popieranie kresťanských koreňov našej spoločnosti nie je obyčajným a slabým názorom, ideológiou, ale tiež chybou z politického hľadiska. Znamená to, že nerozumieme sile, ktorá založila naše spoločnosti. Práve preto sú súčasní politici takí zlí: nie sú vzdelaní, nie sú si vedomí skutočného historického stavu spoločností, ktorým majú vládnuť.“

Oddelenie štátu a cirkvi

Jedným z kľúčových tém poslednej knihy je oddelenie štátu a cirkvi. „Oddelenie je veľmi dobrá vec, pretože zaisťuje rozdelenie politickej moci a náboženskej autority. Je to biblický objav. Staroveký Izrael bol prvou a jedinou krajinou, kde toto oddelenie fungovalo, zatiaľ čo všade inde bol zmätok medzi politickou mocou (cisárom, faraónom a pod.) a duchovným vedením. V prípade Izraela nebol kráľ najvyšším kňazom. A nad oboma bdel prorok. Oddelenie je teda biblický koncept. A cirkev sa vždy musí držať tohto princípu, pretože zakaždým, keď dochádzalo k aliancii trónu a oltára, bolo to na škodu cirkvi. Kresťania môžu teda jedine uvítať takéto oddelenie.“

Pokiaľ ide o krízy, v ktorých sa zmieta dnešná spoločnosť, popredný francúzsky filozof vidí v cirkvi inštitúciu, ktorá sa k nim dokáže postaviť lepšie než iné, ktoré – ako hovorí – „trávia všetok svoj čas na zabránenie krízam, na ich zakrývanie alebo na klamstvo“. „Cirkev vie, ako sa postaviť ku krízam, pretože ju v skutočnosti tvoria ľudia, ktorých uvádza do krízy Boží súd – Kristova kríza. Sú teda na krízy akosi zvyknutí,“ podotýka.

Kresťanstvo je menšinové, ale nevytráca sa

Tichým optimizmom zaznievajú tiež Marionove prognózy okolo budúcnosti kresťanstva na Západe. „Nové religiozity vtelené do rôznych ideológií ako boľševizmus, nacizmus a všetky totalitné ideológie boli od samého počiatku zamýšľané ako náhrady kresťanstva. V období nihilizmu je to čoraz viditeľnejšie. Spoločnosť sama osebe je vždy nekresťanská. Sv. Augustín to dobre vysvetlil v spise O Božej obci, ktorý by sme si mali znovu prečítať. Problém nespočíva totiž v cezúre medzi cirkvou a spoločnosťou. Je to celkom normálne, pretože cirkev prichádza od Boha a spoločnosť sa nechce k Bohu vracať. Tak to bolo vždy a nie je na tom nič prekvapivé… Spoločnosť nemôže nikdy byť úplne kresťanská, pretože kresťania sami nie sú úplne kresťanskí…“ Podľa francúzskeho filozofa nie je pravda, že by sa kresťanstvo zo Západu vytrácalo. „Kresťanstvo bolo vždy minoritou a v konflikte. To nie je výsada prítomnosti oproti minulosti. Prechádzame obdobím radikálneho nihilizmu, to je pravda, ale súčasná situácia cirkvi nie je bezprecedentná. Cirkev vždy stála proti odmietaniu Boha v spoločnostiach, čo je prirodzené.“

Problémy pandemickej situácie

Úplne nové otázniky, ktoré filozofa nemôžu ponechať bez znepokojenia, kladie súčasná chvíľa. Jeden z Marionových učiteľov Emmanuel Levinas je známy svojou hĺbkovou reflexiou nad ľudskou tvárou a jej úlohou vo vzťahovaní sa k druhým ako nad etickou dimenziou. Jean-Luc Marion sa domnieva, že dlhodobé používanie rúšok v otvorenom priestore je desivé, avšak verí, že nebude trvať večne.

„Koronavírusová kríza nie je prvou zdravotnou krízou… Ide v nej skôr o sociálnu a sociologickú – stručne povedané – morálnu krízu. Nikto nerozumie, čo sa deje, a politici, ktorí dokazujú, že nie sú schopní rozvinúť serióznu zdravotnú politiku, sa snažia zachrániť svoje pozície a zdravotný systém prenášaním svojej vlastnej zodpovednosti na občanov. V praxi to znamená prenášanie nemocničných problémov do verejného priestoru. Keď nie sme schopní zaistiť dostatok lôžok na liečenie, pretože buď nevieme, ako liečiť, alebo to považujeme za príliš drahé, čo urobíme? Povieme ľuďom, aby sa správali ako chorí na ulici, a zaobchádzame s nimi ako s podozrivými. To je úplne zrejmé. Vzhľadom na to, že sme v nemocnici, sloboda je veľmi obmedzená, a preto sú teraz verejné slobody obmedzené pod zámienkou boja proti epidémii. Dochádza k znásilňovaniu verejnej slobody. Politici by mali povedať: „Mali by sme byť schopní liečiť alebo obmedziť šírenie epidémie a nemali by sme obviňovať občanov, že sú za ňu zodpovední.“ To však rozhodne nehovoria. A celá situácia je veľmi bizarná.“

Jean-Luc Marion podotýka, že politici sa nebudú náhliť s návratom k občianskym slobodám, pretože za tohto stavu je ľahšie vládnuť. „V určitej chvíli občania budú musieť tieto reštrikcie akosi obmedziť. Doposiaľ boli veľmi poslušní a submisívni. Dúfam, že to tak nebude i naďalej,“ hovorí tohtoročný laureát Ratzingerovej ceny, francúzsky filozof Jean-Luc Marion.

Vychádza v spolupráci s českou redakciou Rádia Vatikán, kde text pôvodne vyšiel.