UEFA možno zazlievať, že posledných dvoch víťazov nenasadila do hornej a dolnej časti záverečných vyraďovacích kôl Ligy majstrov. Žreb ich spojil už v štvrťfinále, čo je škoda, pretože City a Real by si zaslúžili šancu na finálovú konfrontáciu. Sú zlatým štandardom súťaže: Real historicky, od samého začiatku existencie ušatej trofeje, ktorú dobyl 14-krát, a City v ostatnom desaťročí, v ktorom sa dostalo trikrát do štvrťfinále, dvakrát do semifinále, raz do finále a vlani konečne získalo najcennejšiu relikviu.
Azda netreba pripomínať thrillerové semifinále spred dvoch rokov s madridským fénixovským povstaním z popola v domácej odvete a vlaňajší výkon Cityzens s výsledkom 4:0, po ktorom sme na chvíľku nadobudli presvedčenie, že ak existuje totálny futbal, tak sa nám pred očami jeho vízia zhmotnila.
Útočný koncert
Teraz prišiel ďalší zážitok s remízovým koncom. Skóre 3:3 znamená, že v posledných piatich vzájomných dueloch novodobých európskych titanov padlo za 480 minút až 23 gólov! V histórii Pohára európskych majstrov ani v novodobej ére Ligy šampiónov nenájdete sériu zápasov dvoch silných mužstiev s takouto gólovou odozvou.
Ako je to možné, že práve ich súboje prinášajú inšpiratívnu atraktívnosť a ofenzívne preteky? Odpoveďou je nastavenie, obojstranná stratégia s útočným myslením a bezhraničná túžba prevýšiť súpera.
Každé mužstvo sa buduje od zadných radov. Ancelotti a Guardiola nie sú výnimkou. Prednosťou Realu a City je však neustála aktivita po zisku lopty. Systém útočenia je pritom postavený inak: u Guardiolu rozvláčne s pomalšími prechodmi, s trpezlivosťou, precíznosťou, monopolizovaním lopty, unavujúc každého protivníka. Všetko v duchu jeho dávnejšieho barcelonizmu. Preto obdivujeme majstrovstvo Rodriho, Bernarda Silvu, Fodena.
U Ancelottiho je všetko priamočiarejšie, rýchlejšie, kolmejšie, prispôsobené kvalitám Bellinghama, Viniciusa, Rodryga.
Bol to útočný koncert s výrazným paradoxom: dáta ukázali pomer očakávaných gólov na úrovni 0,68 verzus 0,89. Čiže podľa tohto merania sa mal zápas skončiť remízou 1:1. Štyri góly však padli po strelách spoza šestnástky a volej Federica Valverdeho zvnútra pokutového územia, v plnom behu, stanovujúci spravodlivý výsledok 3:3, bol bodkou za výnimočným predstavením. Bernardo Silva vycvičil Andrija Lunina, Courtoisovho alternanta, rafinovanou strelou z priameho kopu; vo forme hrajúci Phil Foden, v druhom polčase ako pokropený živou vodou po anonymných 45 minútach, trafil ľavačkou pravý vinkel; obranca Joško Gvardiol napriahol slabšou pravou nohou k životnej strele, ktorou dosiahol prvý gól v drese City.
Na druhej strane sa brankár Stefan Ortega, opätovne uprednostnený pred Edersonom, pozeral vyčítavo na obrancov Rubena Diasa a Manuela Akanjiho, ktorí pred ním nešťastne tečovali strelu Camavingu a Rodrygov finiš smrtiaceho brejku. Pri koncovke Valverdeho by nemal šancu žiadny brankár.
Taktická bitka
Realu slúži ku cti reakcia po strašidelnom úvode. Tchouameni zaskakujúci na poste stopéra videl žltú kartu po polminútke hry a Lunin lovil loptu zo siete po 109 sekundách. Rovnaký čas postačil bielemu baletu na obrat v skóre.
Ancelotti veľmi chválil, ako jeho zverenci bránili počas 60 minút, dodávajúc, že pri kvalite City sa jednoducho nedá zvládnuť defenzíva na sto percent. Potvrdením boli dve inkasovania v priebehu necelých piatich minút, aby sa Real znovu rýchlo postavil na nohy po góle z akcie nezničiteľného veterána Modriča s Viniciusom, ktorý si pripísal už 74. gólovú asistenciu v madridskom drese.
Dve vyrovnania určite pozdvihnú sebavedomie Realu, ktorý pod Ancelottim zvykne vyrásť častokrát v najťažších skúškach. Sotva možno očakávať podobnú tvrdú lekciu, akú utŕžil vlani na Etihad Stadium.
City zareagovalo skvele na ofenzívnu sterilitu z prvého polčasu, v ktorom malo 63-percentné držanie lopty, ale vyprodukovalo len štyri strelecké pokusy (oproti siedmim domácim). Muselo hrať bez Kevina de Bruyneho, ktorého nevoľnosť v deň zápasu nebola bližšie špecifikovaná. Phil Foden sa až po zmene strán prestal zaťahovať do pravej strany, lepšie si menil pozíciu s Bernardom Silvom a celé mužstvo našlo spôsob, ako ho dostať do hry.
Guardiola ukázal, že má rešpekt pred mimoriadnou silou Realu a neustále prízvukoval, že akokoľvek sa snažíte o kontrolu hry, akokoľvek ju máte v moci, akokoľvek driete a beháte, genius loci madridského Bieleho domu vás aj tak dostane.
„Hráčom som povedal, že si nesmú predstavovať, ako budú hrať proti Realu Madrid, pretože Real vždy niečo vymyslí a pomýli vás. Ukázali sme, že sme sa v posledných rokoch veľa naučili, že sme stabilnejší ako predtým a stále dúfame, že sa môžeme zlepšovať,“ povedal Guardiola.
Je to neuveriteľné, ale v každom z deviatich zápasov sezóny Ligy majstrov dal obhajca trofeje po tri góly. Aj v Madride!
Spoluhráči z Borussie neutralizovaní
Nie všetky individuálne výkony boli na vrcholnej úrovni. Spomínajú sa najmä mená najlepších strelcov Realu a City. Jude Bellingham sa dostal do jednej šance. Aj kvôli krátkemu zraneniu členka nepripomína žiariacu hviezdu z raketového úvodu sezóny. Chýbala mu iskra, vitalita, zrejme aj preto, že proti City bol na dlhé minúty odsúdený v strede poľa na vyčerpávajúcu obrannú prácu. Mal len 31 prihrávok, výrazne menej oproti priemeru v sezóne (52). Z posledných trinástich zápasov za Real skóroval len v dvoch.
Erling Haaland mal len jednu strelu a 20 dotykov, pričom pri nich stratil loptu sedemkrát a mal nízku úspešnosť súbojov s nekompromisným Rudigerom, z ktorého je pri absencii Alabu a Edera Militaa jasný líder obrany. Proti Realu neskóroval Haaland ani v jednom z troch doterajších vystúpení.
Vplyv dvoch hviezd, ktoré spája minulosť v Borussii Dortmund, bol potlačený, neutralizovaný, ale nikoho neprekvapí, ak sa o týždeň stanú hlavnými hrdinami odvety. Bude sa v nej dokončovať triptych pohárových súbojov Realu a City z ostatných troch sezón.
Bayern odmietol pokračovanie bezduchosti
Aj ďalšie zápasy štvrťfinále stáli za to. Priniesli celkovo 18 gólov, čo je najviac od roku 2011. V dvoch dueloch je rozdiel najtesnejší, v dvoch žiadny. Zaujali dvaja bývalí víťazi so značkou FCB. Pre Bayern aj Barcelonu je Liga majstrov poslednou šancou v sezóne na ukoristenie nejakej trofeje.
Bayern odmietol pokračovanie bezduchosti a nevyváženosti posledných týždňov. Päť prehier z desiatich zápasov si nepamätá veľmi dlho. Rezignácia na bundesligový titul sa prejavila v totálnej koncentrácii na európsku súťaž.
A Bayern sa zrejme inšpiroval osemfinálovým výkonom Porta, ktorého defenzíva zamotala hlavu velebenému útoku londýnskych kanonierov. Na Emirates Stadium vystužil obrannú fázu, v ktorej prešiel na rozostavenie 4 – 4 – 2. Nezaradil do zadnej línie majstrov lapsusov Upamecana s Kim Min-jaem a postavil pred ňu nesmierne pracovitú dvojicu Goretzka – Laimer.
Výsledkom bola silná frustrácia Arsenalu v druhom polčase, v ktorom síce miestami obliehal pokutové územie, ale pred Neuera sa dostával len minimálne. Nebyť skvelého individuálneho prieniku Gabriela Jesusa pri Trossardovom vyrovnaní, nebol by sa dostal po prestávke do žiadnej šance.
Stred poľa Bayernu bol oveľa lepší, pevnejší, individuálne vynikol Leroy Sane. Pred pokutovým kopom Kanea sa blysol akciou zápasu. Bayern ukázal, že je stále tu ako konkurencieschopný tím. Zahodil najrôznejšie špekulácie točiace sa okolo hráčov, okolo mena Tuchelovho nástupcu, zahodil napätie sprevádzajúce kritiku médií i fanúšikov, ktorí očakávali víťazstvá a tituly.
Bayern bol blízko k výhre, veď Coman trafil v 90. minúte z troch krokov do žrde. Remíza 2:2 nie je zlým rezultátom. Bayern však určite vie, že Arsenal ešte v tomto kalendárnom roku neprehral, hoci tentoraz narobil vzadu viac chýb ako počas niekoľkých predchádzajúcich zápasov dohromady.
O to viac škrie Bayern bizarná situácia zo 67. minúty. Za stavu 2:1 rozohrával brankár David Raya kop od brány. Loptu posunul stopérovi Gabrielovi, ktorý zrejme neregistroval, že sa hrá, zohol sa pre loptu, chytil ju do rúk a postavil znovu na čiaru na rozohrávku kopu od brány!
Inak vynikajúci švédsky rozhodca Nyberg neodpískal pokutový kop. Nekonal podľa pravidiel. Protestujúcim hráčom Bayernu povedal, že to bola od Gabriela „detská chyba, za akú nechce nariadiť penaltu v štvrťfinále Ligy majstrov“.
Thomas Tuchel bol rozčarovaný: „Je to hrozné vysvetlenie. Aká detská chyba? Máme aj dospelé chyby? Čo to má znamenať?!“ A v Anglicku je rozhodca chválený za nadhľad. Ktovie, čo by sa hovorilo a písalo pri rovnakom počine v opačnom garde...
Barcelona v Parku princov ožila
Ožila aj Barcelona. V Paríži dosiahla víťazstvo 3:2, pri ktorom stratila polčasový náskok 1:0, za tri minúty dostala dva góly, zdalo sa, že jej defenzíva sa pri rýchlosti Dembeleho a Mbappeho rozpadne, ale po nástupe náhradníka Pedriho, ktorý sa vrátil po mesačnej pauze, sa otrepala a otočila výsledok proti mužstvu, ktoré neprehralo 27 zápasov v sérii!
„Nikdy som necítil pri tomto tíme takú hrdosť ako teraz,“ nadchýnal sa tréner Xavi Hernandez, ktorý zdolal v prvom vzájomnom trénerskom súboji bývalého spoluhráča i kouča z Nou Campu Luísa Enriqueho.
Ani v Parku princov sa nebál postaviť 17-ročného stopéra Cubarsího a o rok mladšieho krídelníka Yamala! Najlepší výkon pod jeho vedením, od príchodu z Leedsu spred takmer dvoch rokov, podal Brazílčan Raphinha. Doteraz nikdy neskóroval v Lige majstrov a proti PSG sa mu to podarilo dvakrát. Najmä volej ľavačkou na 2:2 po lobovanej prihrávke Pedriho bol ukážkový. Jeho pohyb počas celého zápasu umožnil prekvapujúco priamočiary futbal v podaní blaugranas.
Barcelona udržala na uzde Kyliana Mbappeho. Výborne si proti nemu počínala celá obrana na čele s krajnými bekmi Koundém a Cancelom. To bol kľúč k nečakanej výhre a bude to kľúčový faktor aj v odvete na Montjuicu pri snahe o prvé semifinále po piatich rokoch.
Mbappe sa nedostal do toľkých nebezpečných akcií ako Dembele, nedal gól a fanúšikovia sa právom pýtajú, či to nebola jeho rozlúčka s parížskym publikom v Lige majstrov. PSG chýbajú najmä v strede poľa väčšie osobnosti a silnejšie individuality.
Takmer každá jar je pre nich v Lige majstrov rovnaká: s kopiacimi sa sklamaniami proti najväčším menám európskej smotánky. V predchádzajúcich jedenástich sezónach ich trikrát vyradila Barcelona, dvakrát Real Madrid, dvakrát Manchester City, dvakrát Bayern Mníchov, raz Chelsea a Manchester United.
Parížania zažili v Barcelone príšernú remontadu (obrat) v roku 2017, keď po domácej výhre 4:0 stratili v osemfinálovej odvete postup po prehre 1:6 (s tromi inkasovaniami po 86. minúte)! Pred tromi rokmi vyhrali na Nou Campe v osemfinále 4:1 a položili základ postupu, pričom nikto netušil, že Messi hrá v Lige majstrov na domácom štadióne naposledy.
Teraz je tu šanca na veľký postup pre omladenú Barcelonu.