Šáray: Znižovanie počtu policajtov NAKA je namieste, pre špeciálne útvary trpí bežná polícia

Spoločenskou objednávkou 90. rokov bolo, aby sa potlačila mafia prerastajúca únosné hranice, keď sme tu mali na dennom poriadku výbuchy v uliciach. 

Mal som skôr na mysli to, že západné krajiny nemajú špeciálne prokuratúry, pretože nečelia podobnému zločinu typickému pre transformáciu, medzi ktoré patrí aj politická korupcia.    

Niečo obdobné predsa majú v Taliansku, vzniklo to ad hoc proti mafii. Bolo to pritom v oveľa väčších rozmeroch ako u nás. Vybudovali osobitnú súdnu sieň, kde prebiehali tieto súdne procesy. Bola to objednávka proti týmto zločineckým skupinám, tí ľudia sú dnes už odstíhaní a majú dlhoročné tresty. Naša špeciálna prokuratúry vznikla práve na toto. Bola potrebná aj ochrana prokurátorov, preto to bolo premiestnené do Pezinka, mali tam dokonca aj bývať. Bolo to podobné ako keď Taliani bojovali proti kalábrijskej mafii. Takto som to ja subjektíne vnímal, prečo to celé vzniklo. Spoločnosť sa potrebovala vyrovnať s touto mafiou. 

Tak či tak, Taliansko a jeho mafia je špeciálny prípad, ktorý skôr potvrdzuje tú čiastočnú analógiu s nami.

Áno. Oni vyčlenili z bežných zložiek štátu samostatnú zložku, ktorá mala na starosti práve tento druh zločinu. Bolo to u nich oveľa vážnejšie, pretože tam sa mafia dopúšťala vrážd aj sudcov, prokurátorov a ich blízkych.

Toto najdrsnejšie obdobie máme za sebou. Ale čo boj s ekonomickou trestnou činnosťou previazanou s politikou, ktorá je nezrealizovanou spoločenskou objednávkou v súčasnosti?

Aj v Taliansku to bolo tak, že násilným trestným činom práveže predchádzala ekonomická trestná činnosť. Mafia participovala pri korupčných verejných obstarávaniach a bohatla na štátnych zákazkách. Popritom tam bol aj obchod z drogami ako samostatná vetva. Keď sa s tým spoločnosť vyrovná, neskôr sa pustí do inej formy zločinu, ktorý nás tlačí v topánke. Nešlo však o to, aby vybudovali novú špeciálnu štruktúru na dlhý čas, ale iba dočasne ad hoc na vyriešenie konkrétneho spoločenského problému. Takto som to od začiatku vnímal. Špeciálna prokuratúra sa však neskôr vyvíjala, robila chyby.

Neboli to práve jej chyby, ktoré dali novej vládnej garnitúre do rúk argumenty, aby ju zrušila a tým vyriešila svoj hlavný problém so stíhaniami vlastných ľudí?

Máme novú politickú situáciu, máme voľby a vznikla vláda, ktorá realizuje sľuby, s ktorými bola zvolená. To patrí skôr do sféry spoločenských vied, ktoré sa nám z krátkodobého hľadiska javia inak, ako to bude pôsobiť o 40 rokov. To už asi ani nebudeme vedieť, že tu bola špeciálna prokuratúra alebo že vznikla len na potlačenie konkrétneho nešváru. Pokiaľ ide o korupciu, problematické sú skôr kontrolné mechanizmy v jednotlivých aparátoch, aby vedeli kontrolovať obstarávania, DPH a podobne. Skrátka, všade, kde sa točí väčšia suma peňazí, ktorá je zaujímavá pre podvodníkov. Z Európskej únie preberáme množstvo peňazí, ale máme „svoje ponímanie“ a pustíme sa do toho po našom...

Že sa to rozkradne?

(Smiech). Áno. Občas sa nejaká kanalizácia aj vybuduje, ale obec sa potom naťahuje so štátnym orgánom, či to bolo spravené správne a či to vôbec vyplatia. To je špecifické práve u nás.

Naznačujete teda, že špeciálna prokuratúra má svoj vyhranený historický čas. Otázne je, či už podľa vás uplynul.

Otázne je, či sa už vyrovnala so všetkými vecami, kvôli ktorým vznikla a či už dnes nepotrebujeme niečo iné na nové neduhy. U nás funguje európska prokuratúra.

Tá teraz prejde zo špeciálu pod Generálnu prokuratúru.

Ale funguje samostatne. Vyšetrujú európske dotácie, teda toky európskych peňazí. Brusel na to má teda kontrolný mechanizmus. Pod koho budú títo prokurátori začlenení, alebo či to bude samostatný útvar, je už len personálna otázka. To sa týka aj policajtov. Treba vytvoriť útvar, alebo vytvoriť tímy, ktoré sa zamerajú na konkrétne zločiny? Na vytvorenie tímu stačí len personálny rozkaz policajného prezidenta. Po vykonaní úlohy sa tím rozpustí a následne sa príslušníci vrátia do svojich pôvodných zložiek, kde sú zaradení. Osobne som zástanca skôr tohto prístupu, aby nám tu nevznikali nové útvary, ale aby manažéri polície dokázali reagovať na konkrétnu situáciu. Nemusia tam byť kariérne zabetónovaní.

Vláda chce tiež preformátovať Národnú kriminálnu agentúru (NAKA), čo by prinieslo veľké zmeny v polícii. Je potrebné ju naozaj preorganizovať, alebo ide len o účelový mocenský krok?

Pozeral som si, koľko policajtov pracuje na NAKA. Je to strašne veľký počet vzhľadom na to, koľko máme policajtov v štáte [na NAKA aktuálne pracuje okolo 600 policajtov, po reorganizácii by ich malo byť 250, pozn. red.]. Súvisí to aj s tým, koľko chýb sa robí na úrovni bežnej polície vinou toho, že tieto zložky nie sú plne obsadené. Obvodné oddelenia, okresné a krajské riaditeľstvá sú neobsadené, prípady tam stoja celé roky. Ak v takejto situácii veľký podiel policajtov tvoria špeciálne zložky, tak to nie je zdravé. Ja si myslím, že NAKA vznikla na úkor kvality nižších zložiek. Povyberala si ľudí a množstvo policajtov skončilo tam. Sú aj lepšie ohodnotení, pritom máme málo policajtov pracujúcich na bežnej kriminalite, ktorá sa týka všetkých a trápi všetkých.

Podľa vás to jej úspechy nevyvažujú?

Tu sa nebavíme o jej úspešnosti či neúspešnosti. Ide skôr o to, že trpí policajný systém, v ktorom by kvalitní ľudia dokázali robiť kvalitnú robotu. Dlhodobo nám chýba v policajnom zbore niečo ako kariérny rast policajta. Ten by mal nastúpiť najprv do základných zložiek. Samozrejme, ak má vyštudované právo, tak ho nepošlem na obvodný úrad, ale aspoň z neho urobím vyšetrovateľa na okrese. Následne získava skúsenosti, prax a môže rásť. Prejde systémom, urobí skúšku a postúpi ďalej. S týmto som sa stretol ešte pred 25 rokmi v Nemecku. Existoval tam zrelý motivačný systém, ktorý budoval zrelé kádre. Následne sa príslušník špecializoval rôznymi skúškami, napríklad na ekonomickú alebo násilnú kriminalitu.

U nás tento systém kariérneho rastu absentuje?

Presne tak. Počet špecializovaných policajtov je neadekvátne vysoký. Stretol som sa pritom s prípadom, keď mal policajt odrobených pár rokov na okrese a hneď si ho NAKA vzala k sebe. Spravil psychotest a detektor lži a bol tam. Pritom mu chýbajú skúsenosti z klasickej policajnej „roboty“. Znižovanie počtov je podľa mňa namieste, ten počet je dnes na špeciálnych útvaroch nehorázne veľký. 

Poviem jeden príklad. Ešte keď boli kraje len tri, došlo napríklad k zločinu vraždy alebo drogovej trestnej činnosti. Okresné riaditeľstvo zabezpečovalo personálne miesto činu až do dovtedy, kým neprišiel z krajského riaditeľstva vyšetrovateľ, ktorý tento prípad realizoval. Na jeho vyžiadanie sme mu mohli poskytovať pomoc, napríklad robiť výsluchy, ale prípad zastrešoval on.

Potom prišiel policajt zo špecializovaného útvaru, ktorý prípad prevzal a my sme pod jeho gesciou robili výsluchy a jednotlivé úkony. Vyšetrovateľ bol skúsený, kvalitný, ale najmä vedel vyšetrovať konkrétny špecializovaný typ zločinu.

Podľa vás by teda reforma polície mala spočívať skôr v lepšej výchove policajtov a v kariérnom raste?

Veď práve toto sa dnes vôbec nerieši. Očakával by som aj od Akadémie policajného zboru, aby pripravovala šikovných policajtov, ktorí si dopĺňajú vzdelanie. Aj to by mal byť kariérny rast.

Neobávate sa však, že zmeny v polícii povedú k ochrane stíhaných ľudí? Najmä strana Smer sa netají tým, že ide o mocenské zásahy, Robert Fico otvorene hyperbolizuje, že všetci jeho kolegovia sú stíhaní, a preto musí konať...

Nechcem sa tohto dotýkať, tu ide o konkrétne trestné veci. Všeobecne predpokladám, že si prokurátor robí svoju prácu v prípravnom konaní dobre. Ale ak sudca povie, že došlo k pochybeniam a neboli dodržané práva obvineného na spravodlivý súdny proces, ide o chyby, ktoré vznikajú nekvalitou, neskúsenosťou a zlou prípravou policajta. Nemôžem si namýšľať, že robím kvalitné prípravné konanie, ak ráno o piatej niekomu vyvalím dvere baranidlom.

Počas celej svojej policajnej kariéry som mal dvakrát prípad, keď sa muselo do objektu vnikať násilným spôsobom. Ale to boli prípady nebezpečných a nelegálne ozbrojených drogových dílerov. Ale ak som šiel do firmy zadržať doklady, tak tam predsa nevletím vojenským zásahom.

Narážate na zásah polície v Digital Parku voči Pente, za ktorý sa štát musel ospravedlniť?

Načo robili niečo také, keď 15 policajtov vliezlo do výťahu a ďalší čakali dole, lebo sa tam nezmestili. (Úsmev)

Nejaký cieľ tým zrejme sledovali, podľa vás bol aký?

Ja tomu naozaj nerozumiem.

Nereagovala polícia drastickým zásahom na politickú a spoločenskú objednávku, keď sa chcela neadekvátnym spôsobom prejaviť, ako dokáže zasiahnuť proti mocným?

Niekto dal tento príkaz a takto to spravil. Neviem prečo a načo.

Lynx Commando, ktoré rozhodovalo o použití sily a miere zásahu, vtedy viedol Štefan Hamran. 

Bolo to zbytočné a stálo to zbytočne veľa peňazí.

Zdá sa však, že Hamran sa podobnými, a nie ojedinelými zásahmi práveže „osvedčil“, keďže tieto zlyhania ho onedlho priviedli do vedenia Policajného zboru.

Ale aj v jeho prípade ide o nekvalitu policajtov, ktorí neprešli policajným útvarmi a chýba im kariérny postup, ktorý okrem iného buduje aj úctu k právu a právam obvinených s prezumpciou neviny. Takto si ja rozhodne nepredstavujem správne konanie ozbrojených zložiek, nechápem, prečo používať baranidlo tam, kde existuje zvonček. Alebo príde ráno hliadka a dá dotyčnému predvolanie do ruky, aby sa následne dostavil na policajný útvar. Ak potrebujem zaistiť osobu vo firme a nejaké daňové doklady, urobím to s mierou.

Ide už o dlhodobý problém, alebo súvisí len s posledným obdobím?

Policajný zbor je takto decimovaný dlhodobo, od starých skúsených kádrov, ktoré odchádzajú do civilu, pretože nechceli čeliť ambíciám mladých bojovníkov, ktorí sa dnes pustili do boja proti všetkému.

Policajný zbor sa ubral veľmi zlým smerom. Vdím to ako právnik zastupujúci svojich poškodených klientov. Na okresoch a obvodných oddeleniach nám stoja podané veci, pričom z 99 percent sú odmietané a ten malý zvyšok trvá celé roky, kým sa dostane na súd. Za mojej éry sa muselo prípravné konanie na známeho páchateľa urobiť do dvoch mesiacov. 

Nebola často oprávnená snaha o vyrovnanie sa s politickými zločinmi zlikvidovaná práve touto nadprácou, ktorá nepôsobila dôveryhodne, a preto sa vlastne v očiach veľkej časti voličov sprofanovala? Vyšetrovania počas predchádzajúcich vlád po roku 2020 trpeli množstvom nedostatkov, keď išlo napríklad o podivné narábanie s kajúcnikmi. Ako ste hľadeli na toto obdobie?

Trestný poriadok má inštitút kajúcnika, v tom nevidím problém. Druhá vec je, aké benefity dostáva. Kým sme ešte tento inštitút nemali, museli sme sa o týchto ľudí starať všelijako. Ak bol trestne stíhaný za obzvlášť závažný trestný čin a chcel pomôcť spoluprácou a bol dôvod na väzbu, využili sme to a dali ho do väzby. Snažili sme sa ho tým chrániť. Samozrejme, že sa mu to nepáčilo, bol izolovaný od vonkajšieho sveta. Ale museli sme to robiť pre jeho bezpečnosť.

Teraz vidíme, že inštitút kajúcnika sa využíva tak, že človek, ktorý napáchal neskutočné množstvo protiprávnych činov a bol v riadiacej funkcii Kriminálneho úradu Finančnej správy, je na slobode. Niekoľko rokov riadil zložku štátu, ktorá mala zabraňovať únikom DPH. V tejto funkcii veselo páchal práve tento druh trestnej činnosti a dnes veselo požíva inštitút kajúcnika. Toto sa mi rozhodne nezdá adekvátne. 

Ale polícii dodával to, čo bolo treba. Zdá sa, že v mnohých prípadoch poskytol presne také svedectvo, aby polícia dokázala prípad posunúť vyššie.

Neviem, koľko tých káuz pomohol dostať do konca. Ale problém bol v tom, že už na začiatku dostal odmeny v podobe toho, že mohol byť na slobode. Tento prípad ma prekvapil. To, že človek páchajúci trestnú činnosť v takejto funkcii dostal inštitút kajúcnika, nebolo podľa mňa v poriadku.

Aktuálne však polícia po zmene vlády zjavne namierila na Makóa, ktorému bolo predtým za kajúcnickú „odmenu“ zrejme odpustených množstvo prípadov, pri ktorých sa polícia tvárila, že ich nevidí. Ako sa správa spolupracujúci obvinený v takýchto situáciách? Môže sa stať, keď obráti kabát podľa smeru vetra tak, ako to robil predtým?

Z trestnoprávneho hľadiska je to zložitá otázka. On je zodpovedný za svoje výpovede. Krivé obvinenie má dnes dosť veľké trestné sadzby. Ak sa preukáže, že jeho výpoveď bola účelová a nepravdivá, môže čeliť vážnym konzekvenciám. Reálne tieto prípady nebývajú vyšetrené za rok či dva, ale pôjde o beh na dlhú trať. Aj vzhľadom na široký záber trestných činov.

Makó sa vyznačoval vysokou schopnosťou bleskurýchlo vypozorovať, aké výpovede sú v jeho záujme a byť v tom úspešný. Teraz sa ale karta obrátila a zdá sa, že najvýhodnejšie pre neho bude svedčiť proti prokurátorom a vyšetrovateľom, ktorí s ním predtým uzatvárali rôzne tajomné dohody. Zdá sa, že práve toto je politická stratégia polície v obrátenom garde, nemáte z toho obavy, kam to môže zájsť?

To neviem. Ale zo skúsenosti už vieme, že to sa veľmi neopláca.

Ak by prišli ďalšie voľby a kalkul by sa zase obrátil?

(Úsmev). Na konci dňa je to súd, ktorý uznáva vinu alebo nevinu. Vytvárať podobné kombinácie na dlhý čas nie je ľahké.

Nezdá sa, že by Makó uvažoval širšie než v aktuálnych volebných horizontoch, on vtedy všetko stavil na jednu kartu a stratégiu si vytvoril len na jedno volebné obdobie, ktoré sa aktuálne javilo ako perspektívne.

Páchateľ v prvom rade uvažuje bezprostredne, keďže mu hrozí obmedzenie na osobnej slobode. Prioritne rieši aktuálnu situáciu a až neskôr uvažuje dlhodobejšie. Ale je tu aj druhá vec. Dôkazy musia byť vykonané zákonne, aby pred súdom neskôr nenarazil na prekážky, napríklad, keď sa po treťom výsluchu vyjaví, že žaloba nemala byť vôbec podaná. A toto je problém nekvalitných prokurátorov.  

Polícia sa dnes zrejme pokúsi využiť práve tie sklony Makóa,na ktoré ho predtým vycvičila prokuratúra s NAKA, aby vo svojom záujme svedčil presne tak, ako to potrebujú v snahe vyšplhať sa postupne vyššie k väčším rybám. Čo by sa stalo, ak by Makó. zachraňujúc si kabát, začal svedčiť o nezákonných dohodách?

Nejde o to, aké dohody sa urobili, ale aká je dôkazná situácia.

Tá bola často slabá, nezriedka postavená na výpovediach kajúcnikov.

Potom sa dostávame ku kvalite vyšetrovania, keďže neboli zabezpečené dôkazy, ktoré sa v nejakej fáze vyšetrovania dali vykonať. Lenže tu došlo k prehnanej situácii, keď spoločnosť očakávala, že si otvorí „NAKA kalendár“ a každý druhý deň si v televízii pozrie zatýkanie nejakého mocného človeka. Ale na konci dňa tie spisy musí niekto dokončiť.

Vyšetrovania za minulej vlády sa javili ako problematické, pretože často stáli na neadekvátnych dohodách s kajúcnikmi, keď pritlačili na obvinených, aby ich svedectvá pomohli vyšplhať sa vyššie k ďalším priznaniam. Vidíte to tak aj vy?

Áno, ráno im vylomíme dvere a vystrašíme celú ich rodinu, takto sa to naozaj javí. Nečudujem sa tomu, že tento prístup stratil spoločenskú podporu. Spoločnosť to vníma. Komu by sa páčilo, ak by mu ráno vyvalili dvere.

Európske súdy sú práve preto skeptické voči kajúcnikom, pri ktorých nik nedokáže odhadnúť, aké záujmy vlastne môžu sledovať. Obzvlášť, ak doznávajúcimi svedectvami získajú mnohé výhody a zároveň sú v situácii, že nič neriskujú. Vy ste ešte ako vyšetrovateľ vraždy Remiáša pracovali aj so svedectvami spolupracujúcich osôb na zločinoch. Ako treba správne pristupovať ku kajúcnikom, ktorí sú pri závažných trestných činoch organizovanej povahy? 

My sme ešte nemali inštitút kajúcnikov, nevedeli sme spoluprácu zobchodovať až do takej miery, ako je to dnes. Vedeli sme však svedkom zabezpečiť bezpečnosť. Pri svedkoch sme používali aj zmenu identity. Tá nám pomohla pri kauze Lojza Kromku, ktorí v rámci pomsty klanov vystrieľal ľudí na Spiši a keďže mu došiel zásobník, niekoľko svedkov to prežilo. Tí nám neskôr pomohli usvedčiť páchateľov. Dnes žijú v zahraničí pod inou identitou a Kromka je aj vďaka nim odsúdený na doživotie.

Ak ale šlo o spolupracujúceho páchateľa, vedeli sme sa o jeho bezpečnosť postarať len vo väzbe. 

Ako ste vnímali kauzu Rozuzlenie, ktorá prišla pár týždňov pred voľbami a pôsobila ako hybridná predvolebná kampaň?

To bolo hrozné. Neviem to prehryznúť a ani sa k tomu lepšie vyjadriť. Poviem k tomu inú vec, ale dosť podstatnú. Keď v 90. rokoch prebiehali vyšetrovania káuz SIS, exvyšetrovateľ Peter Vačok sa vyjadril, že SIS by sme mali zrušiť. Ja som sa vtedy viackrát vyjadril, že sa k nemu pripájam. To však hovorím o kontrarozviedke, ktorá má bojovať vnútri štátu a bojovať proti rozviedkam iných štátov, ktoré u nás môžu páchať protištátnu činnosť.

Ak tajná služba vznikne postavená na zlých základoch, nedokážete z nej vytvoriť fungujúci systém. Je to čosi podobné, ako keď narýchlo vznikala NAKA a rýchlo sa nafúkla. Trpela tým kvalita náboru príslušníkov, navyše to bolo postavené na bývalých policajtoch. Málokedy sa mi stalo, že keď SIS niečo objavila a niečo nám odtiaľ prišlo, tak to malo aj hodnotu, že sa na základe toho dalo vyšetrovať. To sa stávalo len za vedenia Ladislava Pittnera, ktorý bol analytik a matematik a skutočne mu to myslelo.

Foto – Matúš Zajac/Štandard