Typickou situáciou je hurikán Maria, ktorý v roku 2017 spustošil Portoriko, kde sídli približne 50 farmaceutických spoločností, ktoré dodávajú približne 20 percent všetkých liekov spotrebovávaných v USA. Kto to predtým vedel?
Približne polovica amerických nemocníc mala v tom čase problémy so zásobovaním základným izotonickým roztokom. Nedávny výskum ukázal, že z približne 5 270 farmaceutických spoločností na svete má približne polovica problémy so zásobovaním vodou a toto číslo stále rastie.
Okrem toho je väčšina farmaceutických tovární ohrozená záplavami. Ich počet a miera ohrozenia boli dôkladne analyzované, čo však neznamená, že sa situácia môže v najbližších rokoch výrazne zmeniť. Riešením by bolo nájsť vhodnú lokalitu v Európe, možno v čistej a vodnatej Škandinávii, ale v trhovom hospodárstve bude stále rozhodujúca cena výrobku a sloboda výberu dodávateľa. To platí nielen pre lieky, ale aj pre suroviny.
Európsky spracovateľský priemysel zamestnáva približne 30 miliónov ľudí, ktorí sú vo veľkej miere závislí od zahraničných dodávok. Napríklad Taiwan Semiconductor Manufacturing má pod kontrolou polovicu svetového obchodu s čipmi. Ich výroba si vyžaduje približne 100 000 m3 vody denne, takže keď Taiwan v roku 2021 postihlo sucho, pokles výrobnej kapacity pocítil celý svet.
Vtedy ešte nastala obvyklá zložená krízová situácia, pričom k suchu sa pridal lockdown spôsobený koronavírusom. Bez vzácnych hornín nie je elektronika, takže dlhodobo panujú obavy o spoľahlivosť čínskych dodávok, ktoré dodávajú 98 percent týchto dôležitých látok do Európy. Nedostatok pritom nemusí byť spôsobený svojvôľou čínskej vlády, ale problémy s dopravou a výrobou môže spôsobovať počasie.
Ale aj nedávna nemecká štúdia o deviatich kľúčových kovoch, ktoré sú nevyhnutné pre nemecký priemysel ukázala, že vo všetkých skúmaných prípadoch môžu byť zdrojové krajiny ovplyvnené všetkými druhmi klimatickej nestability, najmä suchami a záplavami. Napriek tomu EÚ počíta s priemyselným rozvojom, ktorý si bude vyžadovať minimálne desaťnásobné zvýšenie dodávok, najmä v prípade niklu, grafitu, neodýmu a dysprózia. Jednou z perspektívnych surovín je aj mangán, ktorý by sa mohol opäť ťažiť pri českých Chvaleticiach.
Situácia s grafitom je pre nás obzvlášť zaujímavá, pretože Československo patrilo k najväčším svetovým producentom a ložiská ako Hosty pri Týne nad Vltavou v južných Čechách stále priťahujú záujem výrobcov. Skoro by som povedal, že po lítiu z Cínovca budeme raz diskutovať aj o juhočeskom grafite.
Čínske spoločnosti kontrolujú 60 až 80 percent celosvetovej kapacity potrebnej na výrobu napríklad kobaltu, mangánu, niklu a lítia, ktoré sa používajú v batériách. Ak vezmeme do úvahy čínsky podiel napríklad v kazašských baniach, je tento podiel ešte vyšší. Závislosť od Číny bude dlhodobá, pretože v legislatívne zložitej Európe sa čas od ukončenia prieskumu po vyťaženie prvého kamióna rudy posunul zo šiestich na pätnásť rokov.
Približne 80 percent všetkých priemyselných výrobkov, ktoré vidíme okolo seba, dokonca aj vo vnútrozemí, bolo prepravených lodnou dopravou. Tá sa dnes sústreďuje do veľkých prístavov, o ktorých ani nevieme, pretože ležia mimo tradičných, pomerne plytkých a pre dnešné obrovské lode maličkých prístavov. Často v ich zázemí vznikajú veľké továrne, ktoré šetria na dovoze surovín a vývoze výrobkov.
Z 1 340 veľkých svetových prístavov, ktoré sa nachádzajú najmä v USA, Číne alebo Japonsku, je celých 40 percent extrémne zraniteľných najmä klimaticky, väčšinou silnými búrkami. V decembri 2021 napríklad tajfún uzavrel prístav Port Klang v Malajzii, ktorý patrí medzi 15 najväčších nákladných prístavov na svete. Prechádza ním významná časť svetovej produkcie hliníka a pravdepodobne máte doma aspoň jeden predmet a mnoho súčiastok, ktoré ním prešli.
V súčasnosti sa najviac hovorí o Panamskom prieplave, ktorý pozostáva zo systému stavidiel napájaných dažďovou vodou z vysychajúcich jazier. Za normálneho počasia ním prechádza 40 percent dovozu lodnej dopravy do USA. Dopravné obmedzenia vyvíjajú tlak na Suezský prieplav, ktorý je pre zmenu pod tlakom jemenských povstalcov. Máme tu typickú nepredvídateľnú situáciu, keď problémy s dodávkami vznikajú kombináciou počasia v Paname a vojnovej ideológie v Jemene. Ktorá štúdia by to dokázala predpovedať?
A to sme ešte nespomenuli poistné riziká. Lode starnú, vlny na mori sú vyššie ako pred desiatimi rokmi a počet potopených lodí sa zvyšuje. Mnohé zo starnúcich lodí a ich náklady už nebude možné poistiť, čím zdražie dovoz. Z tohto hľadiska je problematická výstavba plavebnej komory v Hřensku na Labe, pretože vyschnutie Rýna na 132 dní v roku 2018 stálo Nemecko 0,2 percent HDP a podobná situácia sa zopakovala v roku 2022. Sucho tiež zdražuje potraviny, čím sa zvyšuje inflácia. Vôbec najväčší vplyv počasia na hospodárstvo bol pozorovaný v malom, povodňami postihnutom Slovinsku: klimatický extrém stál krajinu 16 percent HDP.
Horúco ako v Paríži
Minulý rok bol jedným z najteplejších za posledných 100-tisíc rokov. Vlny horúčav v Európe spôsobili za posledné dva roky približne 60- až 70-tisíc úmrtí ročne. Tie sa počítajú podobne ako za covidu. Neumiera sa ani na horúčavy, ani na covid, ale na chorobu, ktorú vonkajší stres urýchli.
Najčastejšie uvádzaná hodnota globálneho otepľovania za posledné storočie je približne 1,2 stupňa Celzia. Oceán ako obrovský výmenník tepla sa však otepľuje približne polovičnou rýchlosťou, takže už teraz musíme nad Európou počítať s oteplením o 2,1 stupňa Celzia. To je hodnota, ktorá prináša do niektorých častí kontinentu sucho, a to aj v rokoch s priemernými zrážkami! Áno, môže pršať rovnako ako kedykoľvek predtým a predsa bude sucho.
Priemerná teplota v Paríži je približne o dva stupne vyššia ako v Prahe, napriek tomu tam bolo v júli 2019 nameraných 42,6 stupňa Celzia a v polovici tohto storočia sa v tomto meste očakávajú extrémy až do 50 stupňov Celzia, čo by znamenalo, že Praha by mohla v nasledujúcom desaťročí podľa konzervatívneho odhadu očakávať približne 42 až 45 stupňov Celzia. O budúcich teplotách môžeme polemizovať, ale faktom je, že len málo škôl, nemocníc a verejných budov má klimatizáciu. To môže byť problém najmä pre škôlky a domovy dôchodcov.
Hoci Európa ako celok patrí medzi najrýchlejšie sa otepľujúce časti sveta, tento proces je nerovnomerný. Najviac postihuje Španielsko a južné Taliansko, v menšej, ale stále významnej miere Alpy, a severojužný pás tiahnuci sa približne od Grécka a Rumunska smerom k hraniciam medzi Ruskom a Ukrajinou. Vlny horúčav sú intenzívnejšie a častejšie ako predpovedali predchádzajúce klimatické modely. Napríklad Španielsko pre ne v roku 2023 zažilo 60 dní klimatického stresu.
Záplavy na kopci
Európske sucho však pravdepodobne neprinesie hladomor, keďže prebytky obilia sú stále značné – skôr môže ohroziť produkciu zeleniny alebo zemiakov. Európa je pomerne veľká a rozprestiera sa vo viacerých klimatických pásmach, takže aj keď sme v posledných rokoch zaznamenali škody, ktoré zasiahli 40 – 60 percent regionálnej úrody, na celom kontinente je pokles menší ako 20 percent. Možno nás to podnieti k tomu, aby sme začali považovať obrovské betónové silá zdedené po predchádzajúcom režime za súčasť kritickej infraštruktúry, podobne ako boli sýpky v starovekom Egypte.
Európski meteorológovia rozdeľujú povodne na fluviálne, teda riečne, a pluviálne, teda dažďové. Počet dažďových povodní narastá a v súčasnosti predstavujú približne polovicu všetkých povodňových udalostí. Aj v tomto prípade je vplyv významný, pretože povodne čoraz viac ohrozujú sídla aj pozdĺž malých potokov, ďaleko od veľkých riek.
Pasca s názvom Florida
Dalo by sa podobne pokračovať ešte dlho, a podložiť to desiatkami číselných údajov, ale kto si to pamätá a koho tento typ informácií vôbec zaujíma? Na YouTube sa často objavujú žiadosti o vymazanie správ o klimatických zmenách, či už sú ich autori katastrofisti alebo popierači.
Väčšina z nás tuší, že ide o veľký problém, ktorý nemá lacné ani dobré riešenie. Okrem toho sa črtá zásadný problém, keď sa niektoré nehnuteľnosti stávajú nepoistiteľnými, a domy je preto takmer nemožné predať. Inde sa očakáva taký nárast výšky poistného, že si ho domácnosti možno nebudú môcť dovoliť. Aj napriek tomu európske poisťovne kryjú len asi tretinu škôd spôsobených povodňami.
V najväčšej neistote sa nachádzajú predajcovia nehnuteľností, pretože mnohokrát sa pozorovalo, že ich ceny napriek zjavným rizikám iracionálne rástli, ale potom sa náhle prepadli – namiesto toho, aby sa priebežne prispôsobovali situácii. Takáto situácia je napríklad na Floride, kde prichádzajú ničivé búrky, územie sa miestami prepadá v dôsledku čerpania podzemných vôd a more stúpa. Podobných miest je v Európe až príliš mnoho.
Akým spôsobom, úplne súkromne a neoficiálne, sa môžeme pripraviť na zmenu klímy? Najjednoduchšia rada znie: Nekupujte si dom v Španielsku, počasie tejto krajine nepraje. Ale pozrite sa na nehnuteľnosti aj v našom regióne z hľadiska dostupnosti vody, rizika pluviálnych záplav alebo lesných požiarov. Najväčším mestským problémom sa stávajú vlny horúčav, takže možno by materské školy mali mať nejaké tienisté kúty. Podniky by mohli zvýšiť svoje skladovacie kapacity, pretože dodávky zo vzdialených miest budú možno viac kolísať, v dôsledku dlhšieho obdobia hurikánov.
Pravdepodobne sa však zmení aj "psychologické počasie" s pocitmi smútku, nesúladu medzi prírodnými a ľudskými cyklami či obavami z cien potravín. Môže nás tiež zachvátiť politický nepokoj vzhľadom na to, že surovinové nitky nemeckého priemyslu drží v rukách najmä Čína a že medzi ňou a nami je široké, čoraz rozbúrenejšie more. Možno však zmeníme aj svoje návyky a vyhadzovanie potravín sa bude opäť považovať za neslušné. A moja vidiecka suseda, ktorá nevypúšťa vodu z vane, ale polieva ňou záhradu, možno svojou utopickou usilovnosťou nakazí celú našu rozhádanú dedinu.
Článok pôvodne publikovali na webe Echo24. Upravený text vychádza so súhlasom redakcie.
