Špionážny škandál v Rakúsku: Dôstojník kontrarozviedky lustroval v prospech Ruska

Rakúsko po zatknutí bývalého spravodajského dôstojníka čelí najväčšiemu špionážnemu škandálu za posledné desaťročia. Rusku údajne donášal citlivé informácie. Škandál môže oslabiť pravicovú FPÖ, ktorá vedie prieskumy.

Ilustračný obrázok. Foto: Unsplash/ Sergiu Nista

Ilustračný obrázok. Foto: Unsplash/ Sergiu Nista

Bývalého dôstojníka rakúskej kontrarozviedky Egistoa Otta zatkli 29. marca a podľa agentúry AP je okrem iného obvinený z odovzdania údajov z mobilných telefónov bývalých vysokopostavených rakúskych úradníkov ruskej spravodajskej službe FSB. Pomáhal vraj aj pri vlámaní sa do bytu významného investigativného novinára.

Ott vraj citlivé informácie poskytol Janovi Marsalekovi, hľadanému Rakúšanovi podozrivému z podvodu pri kolapse nemeckej platobnej spoločnosti Wirecard v roku 2020, ktorej bol prevádzkovým riaditeľom.

Podľa zatykača poskytnutého britskými úradmi je Marsalek priamo spojený s ruskou spravodajskou agentúrou FSB.

Nemecké a rakúske médiá informovali, že Marsalek bol pravdepodobne napojený na ruskú rozviedku minimálne od roku 2014. Je na úteku, pričom sa predpokladá, že v súčasnosti sa ukrýva v Rusku.

Špehovanie záujmových osôb cez európske databázy

Ott v rokoch 2001 až 2012 vykonával funkciu spravodajského dôstojníka v Turecku a Taliansku. Neskôr sa stal šéfom tajných v dnes už zaniknutej rakúskej vnútroštátnej spravodajskej službe BVT.

V BVT slúžil pod Martinom Weissom, bývalým šéfom spravodajských operácií. Prokurátori tvrdia, že Otta a Weissa spája "blízke priateľstvo". V zatykači uvádzajú, že Weiss začal pracovať pre Marsaleka a firmu Wirecard po odchode zo spravodajskej služby v roku 2018 a že Ottovi odovzdával príkazy od Marsaleka a ruských agentov.

Podľa zatykača Ott získaval informácie prostredníctvom rozsiahlych vyhľadávaní v národných policajných databázach, ako aj odosielaním požiadaviek o informácie ďalším európskym spravodajským službám.

Ott vraj žiadal aj údaje z informačného systému Schengenskej zóny, aby zistil, či sú jednotliví ruskí agenti a bývalí pracovníci spoločnosti Wirecard predmetom sankcií alebo cestovných obmedzení.

V obvinení sa nachádza rozsiahly zoznam osôb, ktoré boli predmetom sledovania, vrátane ruských disidentov, podnikateľov a bývalého dôstojníka, ktorý opustil FSB.

Ott akékoľvek obvinenia zo špionáže odmieta.

Vlámanie do bytu investigatívneho novinára

Päť týždňov po tom, ako Otta v roku 2021 prepustili z väzby po predchádzajúcich obvineniach, ktorých ho však pre nedostatok dôkazov zbavili, si podľa zatykača vyžiadal adresu bulharského investigatívneho novinára Christa Grozeva vo Viedni a poskytol ju Marsalekovi.

Ten vraj neskôr poveril tím, aby sa vlámal do Grozevovho bytu a ukradol notebook a USB kľúč.

Grozev, ktorý v minulosti odhalil ruských dôstojníkov podozrivých z účasti na otrave bývalého ruského spravodajského dôstojníka Sergeja Skripaľa v roku 2018 a Alexeja Navaľného v roku 2020, sa odsťahoval z Viedne po upozornení rakúskych autorít, že už nie sú schopné zabezpečiť jeho bezpečnosť.

V posledných dňoch vyšlo najavo viacero detailov. V Ottových bytoch našli zašifrované počítače určené na prísne tajnú komunikáciu. Jeden z nich bol ukrytý pod sporákom.

Spravodajský expert Thomas Riegler pre agentúru AP označil tento prípad za jeden z najväčších špionážnych príbehov v nedávnej histórii Rakúska a poukázal na jeho medzinárodný rozmer a skutočnosť, že ide nielen o špionáž, ale aj o infiltráciu rakúskeho politického systému a oslabovanie vnútornej bezpečnosti krajiny.

Problém pre pravicovú FPÖ, ktorá vedie v prieskumoch

Rakúske politické strany sa zo zodpovednosti za špionážny škandál navzájom obviňujú, no najviac kritiky schytáva pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ).

Ott aktivity údajne vykonával práve počas úradovania bývalého ministra vnútra za FPÖ Herberta Kickla, ktorý dnes tejto strane predsedá.

Rakúsky denník Der Standard navyše uvádza, že Marsalek mal dokonca stretnutie s vedúcim kancelárie ministra vnútra Kickla, Reinhardom Teufelom, a predsedom poslaneckého klubu FPÖ, Johannom Gudenusom. S obomi mužmi vraj hovoril o svojich názoroch na migračnú politiku.

Pripomeňme, že FPÖ dlhodobo vedie prieskumy preferencií na úrovni 30 percent. Podľa politológa Thomasa Hofera však môže kauza strane poškodiť.

„Aj keď nehrozí žiadna veľká strata voličov, ale ak budú ostatné strany hovoriť o bezpečnostnom riziku, mohlo by to Kickla dobehnúť počas koaličných rokovaní,“ domnieva sa Hofer.