Genetikovi Dawkinsovi odobrali ocenenie. Chcel otvoriť debatu o transrodových ľuďoch

Dawkins si o trest pre svoje postoje koledoval dlhšie, no poslednou kvapkou pre asociáciu bol zrejme jeho nedávny príspevok na sociálnej sieti Twitter, v ktorej spisovateľ vyzval na debatu ohľadom transrodových ľudí. Genetik v sobotu 10. apríla pripomenul prípad istej Rachel Dolezalovej.

„V roku 2015 bola hanobená Rachel Dolezalová, belošská predsedníčka časti NAACP [Národná asociácia pre pokrok farebných ľudí, pozn. red.] za to, že sa rozhodla identifikovať ako černoška. Niektorí muži sa rozhodnú identifikovať ako ženy a niektoré ženy zasa ako muži. Budete kritizovaní, ak odmietnete akceptovať to, ako sa identifikujú. Diskutujte,“ napísal Dawkins.

Diskusiu rozpútal, ale…

Podľa AHA si Dawkins očividne myslí, že „černošské identity sú falošné, zatiaľ čo zároveň zaútočil na černošskú identitu, ktorú je možné prijať v momente, keď to je užitočné“. Organizácia však nešpecifikuje, prečo presne mu cenu odoberá.

„Bohužiaľ, za posledné roky má Richard Dawkins za sebou históriu vyhlásení, ktorými pod rúškom vedeckej diskusie ponižuje marginalizované skupiny. Tento prístup je proti humanistickým hodnotám,“ dodala vo vyhlásení organizácia. Predpokladá sa, že hlavným vinníkom je práve spomenutý príspevok na Twitteri.

O dva dni neskôr Dawkins svoje vyjadrenie doplnil. Uviedol, že nemal v pláne napádať transrodové osoby, chcel len rozprúdiť diskusiu. „Vidím, že moja otázka do akademickej diskusie bola nepochopená a odsudzujem to. Nebolo tiež v mojom záujme spájať sa s republikánskymi fanatikmi v USA, ktorí využívajú tento problém,“ dodáva spisovateľ.

Fakty nad ideológiu

Toto vysvetlenie však očividne nebolo pre AHA dostatočné. Tá ho označila za neadekvátne, pričom z neho vraj necítia úprimnosť a citlivosť. Rozhodnutie o odobraní ceny sa na sociálnych sieťach stretlo s podporovateľmi, ale aj mnohými kritikmi.

Nie je však jediné vyhlásenie od Dawkinsa, ktoré sa nestretlo s pochopením. V roku 2018 ho obvinili z rasizmu pre príspevok, keď napísal, že má radšej zvonenie zvonov katedrál na rozdiel od „agresívneho“ moslimského zvolania Alláhu akbar.

Vo februári 2020 zasa uviedol, že eugenika v praxi funguje. „Jedna vec je odsúdiť eugeniku z ideologických, politických a morálnych dôvodov. No niečo iné je povedať, že by v praxi nefungovala. Samozrejme, že by fungovala. Funguje pre kravy, kone, prasce, psy či ruže. Prečo by nefungovala pre ľudí? Fakty ignorujú ideológiu,“ napísal mysliteľ.