Spoločnosť tento problém nevníma, médiá o ňom mlčia a ani experti sa nad tým (už) nahlas nepozastavujú. Len odborníci so sociologickým a demografickým vzdelaním z Národného ústavu pre výskum sociálno-ekonomických dôsledkov chorôb a systémových rizík (SYRI) v Brne majú oprávnenie vysvetliť národu situáciu. A zrejme jediní, ktorým sa to opakovane nepáči a snažia sa vyvolať širšiu diskusiu, sú odborníci zoskupení okolo Združenia mikrobiológov, imunológov a štatistikov (SMIS).
Pokles od januára 2022
O netypickom a dramatickom poklese počtu narodených detí, ktorý sa začal v januári 2022 a nemal tendenciu sa zastaviť, sme verejnosť prvýkrát informovali v apríli 2023 v článku uverejnenom na inFAKTA.cz. V tom období sme mali k dispozícii len údaje za január až september 2022, napriek tomu sme sa už vtedy obávali, že nepôjde o krátkodobý problém.
Odborník na matematické modelovanie Tomáš Fürst v článku upozornil, že "desaťpercentný pokles počtu narodených detí predstavuje problém, ktorý ohrozuje budúcnosť našej spoločnosti a je našou povinnosťou začať sa mu venovať. Je nevyhnutné, aby sa o tejto katastrofe začalo hovoriť v médiách a aby ju začali riešiť tímy lekárov, biológov, demografov a štatistikov. Tímy, ktoré budú hľadať pravdu bez ohľadu na to, koľko politického kapitálu tým môžu získať alebo stratiť jednotlivé strany." Vyzvali sme na diskusiu a zber údajov, ale nebol záujem.
Začiatkom leta 2023 som robila spolu s Danielom Kaiserom rozhovor pre Týždenník Echo s demografkou Jiřinou Kocourkovou a poslankyňou a lekárkou Zdenkou Němečkovou Crkvenjašovou. V tom čase už boli k dispozícii údaje o počte detí narodených v prvom štvrťroku 2023 a konečný celkový počet detí narodených v roku 2022.
V roku 2022 sa ľuďom žijúcim v Českej republike narodilo 99,8-tisíca detí. K nim sa navyše pripočítalo 1,4-tisíca detí ukrajinských utečencov. Oficiálny počet za rok 2022 tak nakoniec predstavoval 101,2-tisíca detí. Oproti roku 2021 sme tak prišli o 10,5-tisíca detí, aj keď sme tu mali deti utečencov. Podľa demografky Kocourkovej bola prognóza na rok 2023 "hlboko pod 100-tisíc detí". Moja prognóza bola takmer presná: "Ak bude rok pokračovať tak, ako sa začal, už tento rok klesneme na 90-tisíc detí."
Do diskusie o "normálnosti" situácie sa zapojili aj ďalší štatistici. Ondřej Vencálek na konferencii demografov v Hradci Králové prezentoval svoje pochybnosti nielen o tom, že sme si v roku 2021 "odrodili deti", ale na základe údajov Českého štatistického úradu ukázal, že len tradičná zmena frekvencie a štruktúry plodnej populácie žien nemohla spôsobiť náhly pokles pôrodnosti. Vyzval na hľadanie iných faktorov, ktoré pokles spôsobili.
Upozornil tiež na potrebu overiť možný negatívny vplyv očkovania. Novinárka Angelika Bazalová získala od poisťovní údaje o počte narodených detí v jednotlivých vekových skupinách za dlhé obdobie a matematička Lucia Houfková tieto údaje analyzovala a vypočítala úhrnnú plodnosť. Na inom (presnejšom) súbore údajov potvrdila, že pokles úhrnnej plodnosti v januári 2022 bol výrazný a neočakávaný.
Je nesmierne ťažké – niekomu inému, ako kolegom, ktorí pracujú v Národnom ústave SYRI – dohľadať v médiách polemiku o tom, prečo sa rodí málo detí. Spoločnosť stále dokola počúva tento príbeh: "V súčasnosti je veľká časť detí plánovaná a výskumy z obdobia pandémie ukázali, že plánovanie potomstva je častejšie u ľudí, ktorí vnímajú svoju materiálnu situáciu ako priaznivú. Tento predpoklad však bolo – v tieni minuloročnej vysokej inflácie – ťažké naplniť." Celá tlačová správa o aktuálnej situácii je k dispozícii na webovej stránke SYRI.
K poklesu pôrodnosti však došlo už začiatkom roka 2022. K počatiu týchto detí došlo v druhom štvrťroku 2021. Reprodukčné plány rodín počas covidového lockdownu starostlivo zhrnula publikácia štatistickej demografky Jany Paloncyovej Faktory ovplyvňujúce reprodukčné plány počas pandémie Covid-19.
Závery publikácie vychádzajú z dotazníkového prieskumu, ktorého sa zúčastnilo 470 respondentov v decembri 2020 a apríli 2021. Autori nezistili žiadne významné známky možného poklesu reprodukčných zámerov medzi opýtanými pármi počas lockdownu.
Z článku vyplýva, že české páry, napriek problémom s lockdownom, plánovali realizovať ideál dvojdetnej rodiny. Na uskutočnenie tohto cieľa je však rozhodujúci vek prvého pôrodu ženy. Odkladanie narodenia prvého dieťaťa do vyššieho veku, na hranicu plodnosti, zvyšuje riziko, že sa už ďalšie deti v poradí, ktoré páry plánovali, nenarodia.
Možné zdravotné dôvody
Zatiaľ čo sa expertky SYRI zaoberajú demografickými a ekonomickými dôvodmi, strachom z inflácie a vojny na Ukrajine, chceli sme vedieť, či páry, ktoré chceli mať deti, boli zdravotne spôsobilé ich mať.
Neplodnosť postihuje približne 20 percent populácie. Je ťažké povedať, či sa počet neplodných párov v posledných rokoch zvýšil, alebo či je situácia rovnaká ako pred covidom. Kliniky asistovanej reprodukcie sú povinné hlásiť do IHIS, koľko vykonali in vitro oplodnení, ale zverejnené údaje sú len do roku 2020.
Kvôli lockdownom však došlo k zníženiu počtu reprodukčných zákrokov. V ďalších rokoch dochádza k ich veľkému nárastu, ale až prieskum u gynekológov, ktorý by zistil, či ženy dokázali počať dieťa a či muži dokázali oplodniť svoju partnerku by odhalil, koľko neplodných párov v skutočnosti existuje. A ak by odpoveď bola nie, tak je otázkou prečo?
Keď sa novinári výnimočne opýtajú lekárov na príčiny, dozvieme sa, že páry, ktoré sa snažia otehotnieť, sú v súčasnosti vo vyššom veku, ako tomu bolo v minulosti. Vieme, že vyšší vek zhoršuje šance na otehotnenie, ale rozdiely sú stále malé. Podľa údajov ČSÚ bol v roku 2019 priemerný vek tehotných žien 30,2 roka a v roku 2022 bol 30,4 roka. V roku 2019 bol priemerný vek prvorodičiek 28,4 roka a 28,8 roka v roku 2022.
Ďalším významným negatívnym faktorom ovplyvňujúcim počatie je obezita. Obézne ženy majú vyšší výskyt gynekologických komplikácií, endometriózy, potratov, rôznych zdravotných komplikácií v tehotenstve, napríklad preeklampsie. Obézne ženy majú nižšiu schopnosť otehotnieť (či už prirodzene alebo po asistovanej reprodukcii) a pred plánovaným počatím sa vždy odporúča výrazné zníženie hmotnosti. Neplodnosť je častá aj u obéznych mužov. Obezita znižuje kvalitu ejakulátu, libido a schopnosť erekcie.
Problémom pre počatie môže byť, naopak, aj podvýživa. Ženám s podváhou (BMI < 19 kg/m2) trvá oveľa dlhšie, kým otehotnejú v porovnaní so ženami s normálnou hmotnosťou. Nedostatok tuku spôsobuje hormonálnu nerovnováhu, ženy prestávajú ovulovať a menštruovať. Tento problém sa vyskytuje najmä pri mentálnej anorexii, u žien dodržiavajúcich nevyvážené diéty a tiež u športovcov.
Mnohí mladí ľudia sú pod veľkým psychickým tlakom a neschopnosť založiť si rodinu tento stres ešte umocňuje. Značné percento žien (ale je to problém aj mužov), ktoré podstupujú asistovanú reprodukciu, potrebuje nielen psychologickú starostlivosť, ale veľmi často aj liečbu antidepresívami. Aj tie môžu ovplyvniť počatie a tehotenstvo a neodporúča sa ich vysadiť, ale vždy je dôležité informovať lekára o ich užívaní. Antidepresíva môžu u mužov znížiť libido a schopnosť erekcie.
Mohol covid a očkovanie proti covidu ovplyvniť pôrodnosť?
Na túto otázku zástancovia očkovania tvrdia, že určite nie, a dokladujú to stovkami recenzovaných publikácií. Z nášho pohľadu to vylúčené nie je. Sme svedkami výrazného poklesu odolnosti populácie voči rôznym infekciám a pozorujeme nárast výskytu rôznych ochorení, pri ktorých imunita zohráva významnú úlohu. Podľa údajov z roku 2020 bolo 5,4 percenta párov neplodných v dôsledku "imunologického faktora".
Neplodnosť spôsobuje napríklad neliečené autoimunitné ochorenie štítnej žľazy alebo celiakia. V médiách čítame o ich zvýšenom výskyte, ale bez informácií o tom, že môžu prispieť k neschopnosti otehotnieť, že ženy s týmito ochoreniami majú vyšší výskyt potratov. Podobne počúvame o zvýšenom výskyte trombotických ochorení, ale už nám nenapadne, že ak sa v placente vytvoria krvné zrazeniny, žena môže potratiť plod na začiatku tehotenstva.
Nemožno tvrdiť, že stimulácia imunity, ku ktorej došlo pri očkovaní proti covidu a infekciám, "rozhodne nesúvisí" s reprodukciou. Spoločnosť však musí mať odvahu zaoberať sa touto otázkou.
Nevieme, či je účinok krátkodobý alebo dlhodobý. O možnostiach, ako by mohla ovplyvniť plodnosť žien imunita poznačená očkovaním, sme na webovej stránke SMIS uvažovali už v marci 2023. Zatiaľ sa takéto informácie v odbornej literatúre objavujú veľmi sporadicky. Celú situáciu komplikujú výsledky klinickej štúdie spoločnosti Pfizer o očkovaní tehotných žien, ktorá stále nie je ukončená, veľa informácií autori štúdie neposkytli, takže chýbajú kľúčové dôkazy o bezpečnosti očkovania počas tehotenstva.
Pri našom rozhovore v júli 2023 už mala poslankyňa Nemečková Crkvenjašová (na rozdiel od nás) k dispozícii počty detí narodených očkovaným a neočkovaným ženám v roku 2022. Senátorka a lekárka Jitka Chalánková ich pre nás získala v potrebnej forme až na jeseň.
Výsledky analýz, ktoré spoločne vykonali Tomáš Fürst a Roman Kovařík naznačili, že k poklesu pôrodnosti v roku 2022 prispelo očkovanie proti covidu (či už samo osebe, alebo v spojení so zmenou správania párov vo vzťahu k očkovaniu). V článku Komu chýbajú deti? uverejnenom v januári na webovej stránke SMIS je možné nájsť údaje aj ich analýzy. Tie chýbajúce deti sa z nejakého dôvodu nenarodili očkovaným matkám. Naopak, neočkované matky porodili toľko detí, koľko sa dalo očakávať.
Pokles pokračuje, nezáujem pretrváva
Predbežné údaje Českého štatistického úradu o počte narodených detí v roku 2023 zatiaľ ukazujú, že naše pesimistické odhady boli správne a že sme dosiahli s počtom 91 149 narodených detí ďalší historický výsledok.
Ilustrujme si tento problém. Prvý graf Arnošta Komárka ukazuje počet narodených detí v rokoch 2018 – 2023 podľa jednotlivých mesiacov (z údajov ČSÚ). Na prvý pohľad je zrejmé, že absolútne počty detí v rokoch 2022 a 2023 sú výrazne nižšie ako počty v predchádzajúcich obdobiach.
Druhá hodnota na grafe od toho istého autora zobrazuje medziročné zmeny v počte živonarodených detí v rokoch 2001 až 2023. Ide o relatívne prírastky (hodnoty nad jedna) alebo pokles (hodnoty pod jedna) počtu detí v danom mesiaci, v porovnaní s rovnakým mesiacom predchádzajúceho roka. Bodka predstavuje jeden mesiac. V grafe sú znázornené dve obdobia s vyšším poklesom – roky 2011 a 2022 – 2023.
Zatiaľ čo po poklese v roku 2011 nasledoval návrat k stabilite, po poklese v roku 2022 nasleduje ďalší pokles. Povedané ekonomickou rečou: už 24 mesiacov zažívame 10-percentnú medziročnú infláciu (tu skôr defláciu) v počte narodených detí a koniec tohto trendu je zatiaľ v nedohľadne.
Medziročný pokles pôrodnosti v roku 2022 predstavoval 9,4 percenta. Ak by sa nezapočítali deti ukrajinských utečencov, pokles by bol o viac ako jedno percento vyšší. V roku 2023 bol pokles už 10 percent. Máme teda za sebou dva roky s približne 10-percentným medziročným poklesom pôrodnosti, čo predstavuje takmer pätinový pokles pôrodnosti za toto obdobie.
Navyše tento pokles začal pomerne náhle v januári 2022 a nedá sa vysvetliť len demografickými príčinami (okrem iného ho nevysvetľuje ani podobná skoková zmena plodnosti z rokov 1994 – 1995, ktorá sama osebe nemôže spôsobiť ďalšiu skokovú zmenu). Pokles naďalej pokračuje.
Demografická slepota
Spoločnosť, ktorá nemá deti, je odsúdená na zánik. Vedecká komunita, ktorá sa bojí hľadať pravdu, stratí dôveryhodnosť verejnosti. Je len otázkou času, kedy si ľudia uvedomia rozsah tohto problému.
Pokles pôrodnosti, ktorý sa začal v januári 2022, mohli spôsobiť viaceré faktory, spoločnosť je zavádzaná tým, že sa diskutuje len o verzii demografov. Ak sa ukáže, že čelíme dlhodobému problému s neplodnosťou, potom je povinnosťou zdravotníkov a vedcov hľadať príčiny, informovať ľudí o probléme a poskytnúť maximálnu možnú pomoc, aby tí, ktorí chcú mať deti, ich mohli mať. Nenechajme sa učičíkať "demografickým klamstvom", biologické hodiny sú nekompromisné.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.