Rasová a etnická diverzita zatiaľ nie je v strednej Európe kľúčovou témou. Napriek tomu môže byť užitočné sledovať diskusie na túto tému na západ od nás, zvlášť v Spojených štátoch amerických. Závery o prínosoch diverzity sa dajú aplikovať aj u nás, hoci v našich podmienkach nepôjde o rasu, ale o iné ľudské charakteristiky.
V manažérskom prostredí za Atlantikom je dnes bežný názor, že etnická diverzita vo vedení spoločností je prínosom. A to nielen podľa abstraktne formulovaných kritérií férovosti či etiky, ale aj v tvrdých biznisových výsledkoch.
Významným šíriteľom tohto pohľadu je konzultantská spoločnosť McKinsey & Company. Niekoľko vplyvných štúdií tejto spoločnosti ukázalo, že prevádzkový zisk (EBIT) štvrtiny spoločností s najvyššou mierou diverzity je viac než o tretinu vyšší než u štvrtiny firiem s najnižšou mierou diverzity. Spoločnosti s najvyššou mierou diverzity majú tiež o 20 percent väčšiu šancu, že ich ekonomická výkonnosť bude nad mediánom odvetvia, v ktorom podnikajú.
Uvedené výsledky spochybňuje štúdia Jeremiaha Greena a Johna Handa publikovaná v najnovšom čísle časopisu Econ Journal Watch. Tento časopis sa zvlášť špecializuje na preskúmavanie záverov ekonomického výskumu a zverejnené články často kritizujú predchádzajúce štúdie.
Rovnaká metóda, odlišné výsledky
Nová štúdia nie je presnou reprodukciou analýzy konzultantov z McKinsey. Tá nebola možná, keďže autori štúdií z McKinsey nezverejnili zoznam firiem, ktoré analyzovali – pravdepodobne to boli klienti spoločnosti. Namiesto toho sa autori zamerali na 500 významných amerických spoločností obchodovaných na burze a zaradených do indexu S&P 500.
Na druhej strane Green a Hand akceptovali metódu hodnotenia diverzity, ktorú vytvorili autori z KcKinsey, hoci ju podrobili ostrej kritike. Ukazovateľ diverzity totiž nadobúda maximálne hodnoty v situácii, keď sú všetky etniká zastúpené rovnomerne. Keďže v americkej populácii toto neplatí, tento „ideál“ zjavne nemôžu dosiahnuť všetky spoločnosti.
Autori štúdie teda spracovali finančné údaje o firmách a tiež vyhodnotili etnické zloženie ich vrcholového manažmentu. Vyhodnotenie sa uskutočnilo na základe zverejnených fotografií a mien jednotlivých manažérov podľa kategórií definovaných McKinsey.
Hoci postup analýzy v najväčšej možnej miere kopíroval pôvodné štúdie McKinsey, závery sú veľmi odlišné. Medzi prevádzkovým ziskom a etnickou diverzitou sa nepreukázal žiaden vzťah – medzi štvrtinou spoločností s najvyššou mierou diverzity a štvrtinou firiem s najnižšou mierou diverzity nie je významný rozdiel a dokonca by tie druhé mohli byť mierne úspešnejšie.
Okrem prevádzkového zisku autori preskúmali aj iné finančné ukazovatele a rôzne spôsoby hodnotenia diverzity. Zo 40 porovnaní sa len v troch prípadoch ukázali významné rozdiely – jeden v prospech spoločností s vyššou diverzitou manažmentu, dva v ich neprospech.
Sporná kauzalita
Zaujímavá je v tomto prípade aj otázka kauzality. McKinsey vo svojich štúdiách uvádza, že vyššia ekonomická výkonnosť nemusí byť výsledkom väčšej diverzity – práve naopak. Spoločnosti, ktoré majú väčšie finančné zdroje, ich môžu vydávať na ciele ako podpora diverzity. Túto otázku však analytici McKinsey neskúmali.
Green a Hand preto s ďalším kolegom preskúmali vývoj diverzity a ekonomickej výkonnosti za dlhšie časové obdobie. Skúmané obdobie 11 rokov zahŕňalo – slovami autorov – aj obdobie amerického „prebudenia“ do systematického rasizmu po zabití Georga Floyda v roku 2020.
Ani v tomto širšom skúmaní sa nepodarilo preukázať, že by etnická diverzita vrcholového manažmentu predikovala finančnú výkonnosť firiem v nasledujúcom účtovnom roku. Autori preto odmietajú závery McKinsey o tom, že na diverzite „záleží“, že „vedie k výsledkom“ či „víťazí“ – týmito spojeniami McKinsey svoje výsledky v jednotlivých rokoch prezentovala.
Všeobecne prijímaný poznatok o pozitívnom vplyve etnickej diverzity sa tak javí ako veľmi pochybný, hoci dostal v posledných rokoch prominentnú podporu. Navyše je dôležité sledovať nielen koreláciu, ale aj kauzalitu. Je to totiž rozdiel, či sa firmám odporúča diverzifikácia ako nástroj na zlepšenie ekonomických výsledkov alebo ako rozmar, ktorý si môžu dovoliť, keď sa im darí.