Azylová reforma neodstráni masovú migráciu, ale uľahčí migrantom začleniť sa

Do Európy za posledné roky prišli milióny nelegálnych migrantov. V roku 2022 krajiny Európskej únie prijali 966 000 žiadostí o azyl, čo predstavuje dvojnásobok oproti roku 2021. V roku 2023 dosiahol počet nelegálnych prekročení hranice za prvých 11 mesiacov roka viac ako 355 300, čo je najvyšší počet zaznamenaný od roku 2016. To všetko sú oficiálne štatistiky európskych inštitúcií, pričom počet neregistrovaných a nekontrolovaných osôb, ktoré prekročili hranice Schengenu je, samozrejme, vyšší.

Schválený Pakt o migrácii a azyle má byť odpoveďou na neustály nápor migrantov, ktorý má počiatky v utečeneckej kríze z roku 2015. Nová právna úprava zavádza nové pravidlá – okrem iných aj nútené prijímanie migrantov alebo povinné platby za ich neprijatie. To vychádza z odhlasovanej politiky EÚ, že žiaden členský štát by nemal niesť neúmernú zodpovednosť pri vysokých počtoch žiadateľov o azyl a že všetky členské štáty by mali neustále prispievať k solidarite.

Nové pravidlá azylovej politiky

Podľa vlastného znenia pakt prináša komplexný prístup, ktorý spája politiku v oblasti migrácie, azylu, integrácie a riadenia hraníc, zavádza rýchlejšie a súvislé migračné procesy a posilnenú správu migračnej politiky a politiky v oblasti hraníc, podporené modernými informačnými systémami a účinnejšie fungujúcimi agentúrami. Jeho cieľom je obmedziť používanie nebezpečných a nelegálnych trás a podporiť udržateľné a bezpečné legálne možnosti pre tých, ktorí potrebujú ochranu. Odráža skutočnosť, že väčšina migrantov využíva pri príchode do EÚ legálne kanály, ktoré by sa mali lepšie prispôsobiť potrebám trhu práce EÚ.

Zároveň chce riešiť základné príčiny nelegálnej migrácie, boj proti prevádzačstvu, pomoc utečencom s pobytom v tretích krajinách a podporovať dobré riadenie legálnej migrácie, ktoré chce dosiahnuť prostredníctvom komplexných, vyvážených a individualizovaných partnerstiev s inými krajinami.

Pakt zavádza nové konania na rýchle určenie postavenia migrantov po príchode. Komisia navrhuje zaviesť súvislé konanie na hraniciach, ktoré by sa vzťahovalo na všetkých občanov tretích krajín prekračujúcich hranice bez povolenia a ktoré by zahŕňalo preverovanie pred vstupom, konanie o azyle a prípadné rýchle konanie o návrate, čím by sa integrovali procesy, ktoré sú v súčasnosti oddelené.

Toto preverovanie bude zahŕňať identifikáciu, zdravotné a bezpečnostné kontroly, odobratie odtlačkov prstov a registráciu v databáze Eurodac. S cieľom zabezpečiť, aby sa rovnaké kontroly vykonávali v prípade všetkých nelegálnych príchodov na územie členského štátu, členské štáty budú musieť vykonať preverovanie aj vtedy, keď sa osoba vyhne kontrolám na hraniciach, ale je neskôr identifikovaná na území členského štátu. V prípade osôb, ktorých žiadosti boli zamietnuté v konaní o azyle na hraniciach, by okamžite nasledovalo konanie EÚ o návrate na hraniciach. Eliminovalo by sa tak riziko neoprávneného pohybu a vyslal by sa tak jasný signál prevádzačom. Tento nástroj by bol obzvlášť dôležitý na trasách s vysokým podielom žiadateľov o azyl z krajín s nízkou mierou uznaných žiadostí o azyl.

Pakt reálne nevyrieši úskalia migrácie

Nové nastavenie prísnejších pravidiel nerieši podstatu problému masovej migrácie. V drvivej väčšine do Európy prichádzajú ekonomickí migranti s vidinou lepšieho života. O tom svedčí fakt, že títo ľudia smerujú vždy do vyspelých ekonomík so štedrým sociálnym systémom. Vidina ľahšieho života je príliš silná na to, aby bol pre migrantov odrádzajúci o niečo prísnejší systém kontroly na hraniciach. Nezmení to ani plánovaná zmena smernice o osobách s dlhodobým pobytom tak, aby osoby používajúce medzinárodnú ochranu mali motiváciu zostať v členskom štáte, ktorý im poskytol medzinárodnú ochranu, pričom po troch rokoch legálneho a nepretržitého pobytu v uvedenom členskom štáte budú mať perspektívu získať postavenie osoby s dlhodobým pobytom.

Problém je, že títo ľudia poznajú právo Európskej únie. Každý žiada o azyl, lebo práve uteká z krajiny postihnutej konfliktom alebo mu v domovskej krajine hrozí perzekúcia. To podľa európskych pravidiel znamená, že nemôže byť vydaný naspäť a ostane v Európe. Reálne pritom nie je možné overiť odkiaľ títo ľudia prišli a či skutočne konkrétnym jedincom hrozí v domovskej krajine prenasledovanie zo strany štátu.

Samostatná kategória je klamanie o svojom veku, keď migranti o sebe tvrdia, že sú maloletí bez rodičov a je potrebné sa o nich postarať. Takýchto ľudí rovnako podľa práva EÚ nemožno vrátiť späť. Ich vek by sa samozrejme dal medicínsky alebo iným spôsobom pomocou zložitého preverovania v databázach overiť, čo je však náročný proces. Pri desiatkach tisícov takýchto migrantov ročne je nemožné riadne overiť totožnosť každého z nich napriek tomu, že už na prvý pohľad je u niektorých zrejmé, že nejde o maloleté osoby. Tieto praktiky s ľahkosťou obídu akékoľvek nastavenie procesov azylových konaní, pretože ide o základné nastavenie právneho rámca Európskej únie vo svetle práva na azyl.

V samotnom texte paktu je zvýraznená podpora detí a zraniteľných osôb ako priorita, pričom sa má posilniť postavenie migrujúcich detí. Ak neexistujú bezpečnostné obavy a ide o deti bez sprievodu, budú vyňaté z konania na hraniciach. Ako však systém zabezpečí a overí, že dieťa je skutočne dieťaťom a nie mladým mužom, alebo výnimočne ženou, vydávajúcim sa za maloletého, nevedno. Tieto osoby, ako už bolo spomínané, budú vyňaté z konania na hraniciach, ktoré by po novom malo prísnejšími pravidlami zamedziť prísun nepovolaných osôb. 

Problém je nedostatočná ochrana hraníc

Prísnejšie kontroly na hraniciach znamenajú v praxi iba pretvorenie momentálnych nelegálnych trás migrantov, ktoré zabezpečujú prevádzačské skupiny. Odhliadnuc od mimovládnych organizácií, ktoré masovo dovážajú migrantov z mora na pobrežie Talianska a iných krajín, je potrebné zdôrazniť, že práve organizované skupiny majú veľký podiel na masovej migrácii tým, že dokážu efektívne prekonávať Schengenskú hranicu.

Vedia o pohybe bezpečnostných zložiek a zabezpečení hranice alebo iným nelegálnym spôsobom zabezpečujú pravidelný prechod tisícok migrantov výmenou za finančnú odmenu. Prísnejšie kontroly reálne iba zdvihnú zaplatenú sumu, ktorú im každý migrant zaplatí, pretože základný problém pri nelegálnej migrácii je absolútne nedostatočná vonkajšia ochrana hraníc Európskej únie. Tá sa nezmení zmenou právneho rámca, ale navýšením počtu bezpečnostnej techniky a personálu na hraniciach.

V texte dokumentu je síce sekcia o integrovanom riadení vonkajších hraníc, ktorých ochranu bude vykonávať agentúra Frontex, o tej je však v súčasnosti známe, že je zúfalo neefektívna. Dokument hovorí o každoročných správach a monitoringu tejto agentúry, či rôznych odporúčaniach na zlepšenie situácie s migrantami. Pakt zmieňuje existenciu stáleho zboru s kapacitou 10 000 pracovníkov, čo sa vzhľadom na rozlohu hraníc Európskej únie a množstvo prichádzajúcich ľudí počas celého roka javí ako nedostatočné. Ako príklad možno uviesť Taliansko v roku 2023, keď na jeho ostrov Lampedusa prišlo z Tuniska 10 000 migrantov iba za jediný deň.

Pakt o migrácii a azyle prináša tzv. spoločný rámec solidarity a rozdelenie zodpovednosti pre členské štáty. Mechanizmus solidarity, má vniesť prvok spravodlivosti do azylového systému EÚ a má odrážať rozdielne výzvy vyplývajúce z rôznej geografickej polohy členských štátov. Tento mechanizmus zabezpečí, aby všetci v duchu solidarity prispievali tak, aby skutočné potreby spôsobené neregulárnym príchodom migrantov a žiadateľov o azyl neriešili jednotlivé členské štáty samostatne, ale EÚ ako celok. Solidarita znamená, že prispieť by mali všetky členské štáty rovnomerne, ako to objasnil Európsky súdny dvor v rozsudku v spojených veciach C-715/17, C-718/17 a C-719/17, Komisia/Poľsko, Maďarsko a Česká republika.

Nový mechanizmus solidarity sa bude v prvom rade zameriavať na premiestňovanie osôb alebo sponzorovanie ich návratov. V rámci sponzorovania návratu by členské štáty poskytli členskému štátu, ktorý sa ocitol pod tlakom, všetku potrebnú podporu, aby urýchlene vrátil tie osoby, ktoré nemajú právo na pobyt, pričom ak k návratu nedôjde v stanovenej lehote, podporujúci členský štát prevezme plnú zodpovednosť. Čo znamená prevziať plnú zodpovednosť, nevedno. Komisia na základe svojich krátkodobých prognóz týkajúcich sa očakávaného počtu vylodení na všetkých trasách, ako aj zraniteľných skupín, ktoré budú podľa predpokladov potrebovať premiestnenie, vypracuje súbor plánovaných solidárnych opatrení.

Inými slovami, krajina bude mať na výber prijatie migrantov alebo poskytnutie finančnej či technickej podpory. Nie je však známe, ako bude v praxi fungovať vykupovanie sa z povinnosti prijímať migrantov. Ak Európska únia pridelí členskej krajine istý počet migrantov a krajina za nich zaplatí istú sumu peňazí namiesto ich prijatia, nápor migrantov to nezmenší a tí niekde budú musieť byť umiestnení. Z ekonomického hľadiska je jednorazový poplatok za osobu extrémne nízka cena oproti výdavkom sociálneho systému krajiny, ktorá danú osobu bude živiť spolu s jej rodinou, ako je to v drvivej väčšine aj v súčasnosti pri osobách prichádzajúcich z tretích krajín.

Súčasný právny rámec EÚ totiž umožňuje migrantom využívať právo na rodinný život na to, aby sa spájali so svojimi rodinnými príslušníkmi v členských štátoch. Tí prichádzajú z tretích krajín a po usídlení majú aj oni nárok na spájanie sa s ďalšími rodinnými príslušníkmi, čím sa legálne a pomerne legálne navyšujú počty migrantov bez toho, aby bolo možné využiť právne nástroje na ich presídľovanie či vyhostenie.

Samostatná kapitola budú prípady, ak sa migranti, z ktorých sa krajiny vykúpia, budú opakovane vracať alebo migrovať do rôznych členských štátov, ktoré ich budú odmietať. Európska únia priznáva, že v súčasnosti len asi tretina osôb, ktorým bol nariadený návrat z členských štátov, skutočne odíde. To narúša dôveru občanov v celý systém riadenia azylu a migrácie a pôsobí ako stimul pre neregulárnu migráciu. Takéto číslo migrantov premenené na finančné výkupné pre krajiny odmietajúce migrantov môže zásadným spôsobom zasiahnuť do ich štátneho rozpočtu, pričom stále ide iba o zadokumentované prípady osôb.

Migranti majú byť začleňovaní do spoločnosti

Európska únia chce prostredníctvom paktu podporovať integráciu migrantov v záujme inkluzívnejšej spoločnosti. V roku 2019 malo oprávnený pobyt v EÚ takmer 21 miliónov štátnych príslušníkov tretích krajín. Príliš veľa migrantov a domácností s migrantským pôvodom stále čelí výzvam nezamestnanosti, nedostatku príležitostí na vzdelávanie, alebo odbornú prípravu a obmedzenej sociálnej interakcie. V tom istom roku bola nezamestnanosť štátnych príslušníkov tretích krajín v skupine 20 až 64-ročných osôb približne 60 %. To znamená, že väčšina migrantov na území EÚ je nezamestnaná, a to z dôvodu kultúrnej, jazykovej či inej bariéry.

Kľúčovým aspektom tohto plánu bude integrácia migrantov a ich rodín. Jedným z hlavných cieľov bude zabezpečiť, aby migranti plne požívali výhody plynúce z Európskeho piliera sociálnych práv. V pláne sa uzná, že osoby s migrantským pôvodom (ktoré sa napr. narodili v zahraničí alebo sú migrantmi druhej generácie) často čelia podobným problémom s integráciou ako štátni príslušníci tretích krajín. Opatrenia stanovené v akčnom pláne budú zahŕňať priamu podporu tých, ktorí pôsobia v „teréne“ a budú pokrývať celú škálu potrebných krokov, ktoré dovedú migrantov a ich rodiny k úspešnej integrácii a sociálnemu začleneniu.

Rovnaká rétorika je používaná aj v podmienkach Slovenskej republiky pri problematike rómskych komunít. Tá naráža na objektívnu realitu, kde sa podporné projekty viac zneužívajú, ako pomáhajú núdznym. Okrem nedostatku vzdelania či jazykových schopností je problém pri zamestnateľnosti týchto skupín aj rozsiahla kriminalita, ktorá sa nachádza vo vyčlenených komunitách. V prípade migrantov z tretích krajín nemožno hovoriť iba o drobnej majetkovej kriminalite, ale o rozsiahlych skupinách drogových gangov či ideologicky zameraných skupín, ktoré priniesli do krajín EÚ dosiaľ nepoznanú vlnu násilia.

Zrejme najtrefnejšie zhrnula pripravovanú legislatívu analytička Ariadna Ripollová Serventová zo Salzburskej univerzity a Centra štúdií EÚ keď povedala, že migračný pakt nemá bojovať proti nelegálnej migrácii. Skôr má uľahčiť a urýchliť vstup do EÚ pre občanov tretích krajín s jasnými dôvodmi na ochranu. Za cenu núteného prispôsobenia sa domácich obyvateľov alebo pravidelným platením za právo žiť svoj obvyklý spôsob života. Bez toho, aby sa reálne vyriešila príčina masovej migrácie.