Klamstvá a zastrašovanie. Prečo voľby neohrozuje Rusko, ale progresívci

Slovensko má svoje prezidentské voľby úspešne za sebou, ale najdôležitejšie volebné súboje, ktoré sú spojené s týmto rokom, sú ešte len pred nami. Pre Európu nastane dôležitý okamih v júni s voľbami do Európskeho parlamentu, pre USA v novembri s voľbami prezidentskými. Medzitým sa ešte uskutočnia parlamentné voľby v Rakúsku, z hľadiska svetového diania skôr druhoradé, ale pre strednú Európu zásadné.

Liberálno-progresivistická elita môže len stratiť a pravdepodobne aj stratí. Na Bidenovo pokračovanie dnes stavajú len recesisti, zúfalci alebo progresivistickí srdciari; v novom Európskom parlamente s najväčšou pravdepodobnosťou zoslabne vládnuci trojkartel ľudovcov, socialistov a liberálov, ktorý desaťročia ovláda Brusel. A v rakúskych prieskumoch si najlepšie počína pravicová FPÖ, ktorá sa opäť môže vrátiť do vládnych pozícií.  

Čoraz temnejšie nástroje pre udržanie sa pri moci

Mediálne udalosti posledných dvoch týždňov ukazujú, že boj sa nebude viesť len tradičným presviedčaním a klamaním voličov, ale aj oveľa temnejšími prostriedkami. Elita bude zubami‐nechtami hájiť svoje súčasné pozície, opiera sa pritom o alianciu spravodajských služieb, progresivistických médií a aktivistickej justície.

Pred štyrmi rokmi táto aliancia otvorila Bidenovi cestu do Bieleho domu, keď proti Trumpovi zmobilizovala všetky prostriedky a zdroje. Spravodajské služby ho podkopávali riadenými únikmi utajovaných informácií, justičné a policajné orgány vyšetrovali jeho spolupracovníkov za veci, ktoré sa nikdy predtým neriešili, zatiaľ čo médiá všetko náležite zveličovali a Bidenove zlyhania zamlčiavali.

Tri roky predtým zaistili podobné štruktúry vo Francúzsku Elyzejský palác Emmanuelovi Macronovi, keď zlikvidovali favorita volieb, konzervatívneho Francoisa Fillona. Zmietla ho mediálna kampaň a neočakávaný aktivizmus justičného orgánu, ktorý v rozpore s obvyklými procedúrami začal vyšetrovanie Fillonovho nepatrného prehrešku.

Osvedčené scenáre sa opäť uskutočňujú, ale v meradlách, ktoré sú väčšie a ambicióznejšie. Svedčí o tom medzinárodne koordinovaná mobilizácia spravodajských služieb a liberálnych médií proti údajnému ohrozeniu európskych a amerických volieb zo strany Ruska.

Ako je to s ruskou hrozbou?

Česká kontrarozviedka prišla koncom marca s mediálne exponovaným odhalením ruskej vplyvovej siete, ktorá sa údajne snažila ovplyvniť európske voľby prostredníctvom médií a finančnej podpory politikov v štátoch EÚ. Komisárka Jourová, hlavná strážkyňa bruselskej demokracie, je znepokojená.

Týmto médiom je Voice of Europe, financovaný promoskovským oligarchom Medvedčukom, a z politikov, ktorí majú byť na ruskej výplatnej listine, bol spomenutý nemecký europoslanec a číslo dva na kandidátke AfD do európskych volieb Petr Bystroň. V tom istom čase v Rakúsku zatkli na podnet britskej kontrarozviedky bývalého dôstojníka rakúskej kontrarozviedky Egista Otta pre jeho údajnú spoluprácu s Ruskom.

Rakúske médiá hľadajú súvislosti s FPÖ. Na poplach bijú aj americké progresivistické médiá, živené riadenými únikmi z hlbokého štátu. New York Times hlási, že Rusko sa chystá zasahovať do amerických volieb omnoho sofistikovanejším spôsobom než v minulosti.

NBC vysvetľuje, ako ruskí boti poškodzujú pred voľbami reputáciu prezidenta Bidena a že podobné veci zažíva aj Európa.

Ako je to s ruskou hrozbou? Ruské spravodajské a vplyvové organizácie v USA a západnej Európe nepochybne pôsobia. No prípady, na ktorých stoja prebiehajúce kampane, svedčia skôr o marginalizácii ruských pokusov.

O spomínanom Voice of Europe počul v Česku, kde malo byť centrum jeho pôsobenia, len málokto. Žiadne dôkazy o Bystroňovej podpore z Ruska neboli predložené, on sám niečo také popiera a vedenie AfD mu vyjadrilo dôveru.

Prípad Ott zaráža predovšetkým svojou bizarnosťou. Tento bývalý dôstojník rakúskej kontrarozviedky je vyšetrovaný už takmer sedem rokov pre najrôznejšie pochybenia a podozrenia. No práve teraz, vo volebnom roku, sa vraj objavili nové priťažujúce dokumenty, ktoré umožňujú médiám špekulácie o proruských väzbách FPÖ, hoci táto strana na rozdiel od vládnucich ľudovcov nemá s Ottovou kauzou veľa spoločného.

Korunu tomu všetkému nasadzujú americké médiá. Rovnako ako pred ôsmimi rokmi rozbiehajú kampaň o ruskom vplyve na americké voľby, vtedy ešte okorenenú tvrdením, že Trump sa s Rusmi na pomoci dohodol. Slávna Russiagate bola veľkou témou volieb a zdrojom neustáleho podkopávania Trumpovej administratívy. Nákladné a niekoľkoročné vyšetrovanie následne nepreukázalo, že Trump alebo jeho ľudia spolupracovali s Moskvou. Naopak, preukázalo sa sprisahanie aparátu Demokratickej strany, spravodajcov a médií s cieľom zničiť Trumpa.

V zálohe sú trestné stíhania

Niekoľko serióznych akademických štúdií sa venovalo vplyvu ruského zasahovania do amerických volieb a dospelo k jednoznačnému záveru, že bol úplne zanedbateľný. Legenda americkej investigatívnej žurnalistiky Bob Woodward vyhlásil, že médiá sa dopustili podvodu na čitateľoch. Viedlo to k diskusiám, či by New York Times a Washington Post nemali prísť o Pulitzerove ceny, ktoré za Russiagate získali.  

Nielenže si ceny nechali, ale ani sa nepoučili. Dnes sa púšťajú s odkazom na "dôveryhodné zdroje" z hlbokého štátu do ďalšej Russiagate. Strážcovia demokracie, ktorých len tak nenájdete. 

Zmysel týchto spravodajsko-mediálnych operácií vyjadril poradca českého premiéra pre boj s dezinformáciami Miloš Gregor: "Tiež je dobré to priamo pomenovať a politických zástupcov, ktorí to obhajujú, jasne konfrontovať s tým, že obhajujú napríklad nepriateľskú propagandu, ktorá sa snaží rozvrátiť demokratické princípy.

Tým "to" sa myslí napríklad presvedčenie, že nemá zmysel podporovať vojnu na Ukrajine. Takýto názor je ako nepriateľská propaganda v demokracii neprípustný, pretože samotnú demokraciu rozvracia. Demokraciu treba pred podobným rozvracaním chrániť, čo podľa spomínaného experta nemôže robiť len vláda, ale "všetci aktéri spoločenského verejného života, teda napríklad aj médiá".

Vo volebnom roku je teda potrebné vylúčiť z politickej a mediálnej diskusie všetkých rozvracačov demokracie a nositeľov nepriateľskej propagandy, ktorí sa stavajú proti vojne a ďalším prioritám euroatlantických elít.

Ak by nestačilo vylúčenie z diskusie, pravdepodobne už majú v zálohe trestné stíhania. Liberálna demokracia už ťažko môže byť liberálnejšia.