Búrlivá voda môže byť zradná, brehy sú strmé a bahnité a koryto rieky je pokryté ostrými skrytými skalami.
Ukrajinská pohraničná stráž však často nachádza svoju korisť – mužov, ktorí sa snažia uniknúť vojenskému odvodu – ako plávajú v týchto nebezpečných podmienkach a snažia sa preplávať rieku Tisa v miestach, kde tvorí hranicu s Rumunskom.
Poručík Vladyslav Tonkoštan nedávno zadržal muža na brehu, kde sa chystal prejsť cez rieku v nádeji, že sa opäť stretne so svojou ženou a deťmi, ktoré nevidel už dva roky, odkedy utiekli do inej krajiny v Európe.
To, že tisíce ukrajinských mužov sa rozhodli radšej riskovať prechod cez rieku, ako čeliť nebezpečenstvu ako vojaci na východnom fronte, poukazuje na výzvu pre prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý sa snaží zmobilizovať nové jednotky po viac ako dvoch rokoch krvavej zákopovej vojny s Ruskom.
„Nemôžeme týchto ľudí súdiť,“ povedal poručík Tonkoštan. „Ale ak všetci muži odídu, kto bude brániť Ukrajinu?“
Keďže Rusko v posledných mesiacoch prevzalo iniciatívu na bojisku, schopnosť Ukrajiny brániť sa závisí od doplnenia arzenálu zbraní, čo do veľkej miery záleží na spojencoch, a od mobilizácie domácich jednotiek.
Získať viac mužov pre vstup do armády však bolo mimoriadne ťažké a politicky náročné. Po mesiacoch odkladov a diskusií ukrajinský parlament vo štvrtok schválil zákon o rozšírení odvodov zrušením niektorých zdravotných a iných výnimiek, zvýšením platov vojakov a sprísnením trestov za vyhýbanie sa odvodu. Zelenskyj tiež podpísal zákon, ktorým sa znižuje vek povolávania do armády z 27 na 25 rokov.
Generáli tvrdia, že na Ukrajine sa akútne prejavil nedostatok vojakov. Veliteľ ukrajinských síl na východe generál Jurij Sodol vo štvrtkovom prejave v parlamente uviedol, že počet Rusov na niektorých úsekoch frontu prevyšuje počet Ukrajincov viac ako sedem ku jednej.
Išlo o jedno z prvých verejných hodnotení rovnováhy síl na východe zo strany vysokého ukrajinského vojenského veliteľa. Generál Sodol povedal poslancom v parlamente, že Ukrajina potrebuje jedného vojaka na každých 9 metrov zákopov, ktoré sa tiahnu pozdĺž takmer tisíckilometrového frontu.
Mnohí Ukrajinci, ktorí sa hneď v prvých dňoch vojny prihlásili ako dobrovoľníci, odvtedy bojujú nepretržite, len s dvojtýždňovou dovolenkou raz ročne. Vojaci sú zaradení do vojenskej služby až do skončenia bojov, pričom nie je stanovený dátum uvoľnenia z tejto povinnosti. Vzhľadom na vysoký počet obetí je podľa vojakov povolanie do armády ako jednosmerný lístok na front.
Keďže vyhliadky Ukrajiny na bojisku klesajú, narastá počet prípadov vyhýbania sa odvodu.
V kopcoch a riečnych údoliach v pohraničných oblastiach západnej Ukrajiny sa muži z iných častí krajiny snažia vyhnúť odvodu a prechádzajú do európskych krajín, kde chcú získať štatút utečenca.
Rumunské úrady tvrdia, že od ruskej invázie sa na ich strane rieky Tisa objavilo viac ako šesťtisíc mužov. Nie všetkým sa to podarilo. Telá 22 mužov vyplavilo na oboch brehoch, uviedla poručíčka Lesja Fedorovová, hovorkyňa jednotky pohraničnej stráže v Mukačeve.
Podľa úradov sa pravdepodobne utopilo viac ľudí, hoci ich telá sa nikdy nenašli. Smrteľné prípady vyslúžili rieke pochmúrnu prezývku Rieka smrti, hoci je od násilností na fronte vzdialená stovky kilometrov.
Muži prechádzajú cez hranice aj po horských chodníkoch alebo sa pokúšajú dostať cez hraničné priechody s falošnými dokladmi.
Exodus zmenil charakter pašovania v ukrajinských Karpatoch, ktoré hraničia so štyrmi krajinami Európskej únie: Poľskom, Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom. Pašovanie, ktoré sa kedysi sústreďovalo na falšované cigarety, sa podľa pohraničnej stráže a miestnych úradníkov takmer úplne zmenilo na prevádzanie osôb, ktoré sa vyhýbajú odvodu.
Hraničná stráž tvrdí, že zadržiava mužov, ktorí sa pokúšajú nelegálne prekročiť hranice, a v žiadnom konkrétnom prípade nemôže určiť, či sa muž vyhýbal odvodu, čo je v kompetencii súdu. Je však jasné, že muži prechádzajú na druhú stranu.
Minulý rok mukačevský oddiel pohraničnej stráže zlikvidoval 56 zločineckých skupín, ktoré pomáhali ukrajinským mužom počas vojny nelegálne opustiť krajinu, uviedla poručíčka Fedorovová. Ceny za pomoc pri prekročení hraníc sa podľa nej zvýšili z dvetisíc dolárov za osobu krátko po invázii na dnešných až desaťtisíc dolárov. Na rozdiel od toho za pašovanie batohu cigariet sa platí len dvesto dolárov.
Na diaľniciach v blízkosti hraníc vznikli kontrolné stanovištia, na ktorých sa kontrolujú autá, či v nich nie sú muži, ktorí by sa mohli pokúšať opustiť krajinu. A pozdĺž hranice rozmiestnili hliadky ďalšie infračervené kamery a senzory, ktoré sa spúšťajú pohybom, uviedla poručíčka Fedorová.
Prílev mužov vyhýbajúcich sa odvodu je odrazom toho, aký veľký prízrak vojny sa vznáša nad životmi ukrajinských mužov, ktorí podľa zákona musia zostať v krajine.
Väčšina mužov sa na predvolanie na vojenskú službu radšej dostaví, než aby utiekli, povedal seržant Mychajlo Pavlov, veliteľ vojenského regrutačného úradu v západnom meste Užhorod. Je veteránom bojov a pred nástupom do služby náborového dôstojníka bol zranený.
Povedal, že sa rozpráva s mužmi, ktorých vyberá, opisuje im front a ubezpečuje ich, že ak budú dobre trénovať, môžu svoje šance zvýšiť.
„Každý sa bojí smrti, ale my sa snažíme, aby sa na to pozerali z inej perspektívy,“ povedal – z perspektívy prežitia. Otvorene opisuje aj náhodné riziko delostreleckého ostreľovania.
Napriek tomu môže byť snaha vyhnúť sa odvodu prepracovaná. V jedno nedávne ráno v priebehu niekoľkých minút po tom, ako úradníci začali hliadkovať a kontrolovať doklady, sa na sociálnej sieti Telegram objavili príspevky sledujúce ich pohyb, ktoré upozorňovali mužov snažiacich sa vyhnúť odvodu.
„Námestie Petöfi,“ upozornil príspevok v kanáli s názvom Užhorodský radar, ktorý sleduje náborových dôstojníkov, ako prechádzajú po námestí Petöfi Sándor. V Kyjeve sa na podobnom kanáli s názvom Kyjevské počasie zverejňuje riziko hliadok odvodových dôstojníkov vo štvrtiach ako slnečno, zamračené a dážď.
Tridsaťročný zvárač Vitalij Semon nedávno ráno nervózne vyťahoval z vrecka pas pre vojakov, ktorí mu kontrolovali doklady, a opísal svoje dve výnimky: pre ochorenie chrbta a ako opatrovateľ svojho staršieho otca. Jeho doklady boli overené. „Teraz je to naša realita,“ povedal o kontrole dokladov.
V okolitých dedinách, ktoré sú bližšie k hranici, sa po uliciach a diaľniciach často pohybujú autá z iných regiónov Ukrajiny, pretože muži hľadajú možnosti, ako prekročiť hranice z krajiny, povedal Koval Fedir, starosta dediny Tarnoviec, ktorej posledné domy majú výhľad na plot pozdĺž hranice so Slovenskom.
Pred ruskou inváziou pašovanie cigariet – aby sa vyhli vysokým daniam Európskej únie – podľa neho ovplyvňovalo mnohé aspekty života v dedine a financovalo niektoré honosné domy a nové autá na príjazdových cestách.
„Bolo to výnosné pre všetkých,“ povedal. Nad dedinou a smerom k slovenským hraniciam prelietavali drony s krabicami cigariet, ktoré občas dopadali na ulice. Niektorí pašeráci používali katapulty, ktorými vrhali cigarety cez hraničný plot.
Ako podnikanie však už takmer zaniklo, pretože presúvanie osôb, ktoré sa vyhýbajú odvodom, je lukratívnejšie. Pašeráci si začali najímať rómskych sprievodcov, aby mužov vyviezli z Ukrajiny, povedal pán Fedir.
Róm Andrij Beňak v rozhovore uviedol, že bol zatknutý, keď viedol dvoch Ukrajincov k slabo stráženému úseku hranice medzi Ukrajinou a Slovenskom. Povedal, že sa snažil zarobiť peniaze, aby mohol kúpiť jedlo pre svoje deti. Vo väzení strávil týždeň a zaplatil pokutu.
Na brehoch rieky Tisa v noci, keď sa väčšina mužov pokúša prejsť cez rieku, je podľa pohraničnej stráže ťažšie odhadnúť rýchlosť prúdu a šírku rieky. Hraničná stráž minulý rok začala na internete zverejňovať videá zo záchranných akcií a vyzdvihovania tiel, aby odradila mužov od riskantného plávania.
Na jednom z videí muž, ktorý neisto stojí v rozvírenej vode, kričí o pomoc. Strážcovia kričia späť: „Neskĺzni, drž sa!“
V tomto prípade stratil stabilitu a bol unesený vodou skôr, ako sa k nemu dostali záchranári. Podľa úradov sa nenašlo žiadne telo. Muž sa zrejme snažil vyhnúť riziku smrti vo vojne, ale „aj tak zomrel“ v rieke, povedala poručíčka Fedorovová. O tých, ktorí sa vyhýbajú odvodu, povedala: „Vnímajú rieku ako svoju šancu na život, pretože toľko vojakov zomiera na fronte.“
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.