Stovky turistov prilákali do Brdárky rozkvitnuté čerešne

Brdárka, ktorá sa nachádza pod horou Veľký Radzim vo výške 555 m n. m.  je malebná dedinka, len zhruba s päťdesiatimi obyvateľmi. Tí odtiaľ neplánujú odísť hoci tam nemajú obchod, poštu, školu, škôlku, ba ani krčmu.

Je tu však niečo, čo im mnohí závidia: výdatné pramene a vyvieračky vynikajúcej pitnej vody, starobylý evanjelický kostol a zakvitnuté čerešňové sady. Kvôli nim merajú cestu do Brdárky tí, ktorí si túžia zvečniť toto nebývalé divadlo.

Základy ovocinárstva podľa miestnych položil v ich obci ešte niekedy v medzivojnovom období muž menom Slosiarik, ktorý sa do dediny priženil. Na jeho krstné meno i to, odkiaľ pochádzal, si vraj ani najstarší miestni nevedeli spomenúť. Záľubou tohto muža bolo štepenie a vrúbľovanie divých čerešní - vtáčnic, ale aj iných druhov.

Mnohé odrody sem z rôznych kútov sveta priniesol práve otec tejto myšlienky a neskôr pokračovatelia jeho diela.

„Zhruba pred desiatimi rokmi sme na základe odborných výskumov, ktorým sa venuje naše miestne občianske združenie Alter Nativa v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou a Genovou bankou SR v Piešťanoch, narátali v obci a blízkom okolí zhruba 2 238 stromov," povedal pre Košický Štandard predseda OZ Marcel Antal, ktorý sa spolu so svojimi kolegami - dobrovoľníkmi venuje už dvadsať rokov výskumu čerešní.

Odhady miestnych hovoria, že v celom chotári rastie dokonca tri až štyritisíc čerešňových stromov, desiatok rôznych odrôd.

Občianske združenie organizuje aj kurzy permakultúry, prírodného staviteľstva a remesiel. V čase kvitnutia čerešní sa venujú aj sprevádzaniu turistov a komentovaným prehliadkam v sadoch a po Brdárke.

„Tieto akcie sa tešia medzi návštevníkmi veľkej obľube. Ľudia sú zvedaví, pýtajú sa na čerešne, ale aj na históriu obce i nášho vzácneho kostola. V ňom sa už možno aj sedem rokov neslúžila žiadna bohoslužba. V snahe ukázať nádherný a historicky veľmi cenný interiér kostolíka tam organizujeme aspoň raz v roku organový koncert," upriamuje šéf občianskeho združenia našu pozornosť aj na ďalšie skvosty obce.

Aj teraz plánujú jeden zorganizovať. Predstaviť na ňom by sa mal majster tohto kráľovského nástroja zo Švajčiarska.

„Sme radi, že naša obec nevymiera. Z päťdesiatky domácich sú len traja ľudia vo vyššom veku. Potom je tu skupina 50-60 ročných, samozrejme mládež a deti. Stále sa nájdu aj nejakí záujemcovia, ktorí si chcú u nás kúpiť nehnuteľnosť na chalupárčenie. Občas to však uviazne na nevysporiadaných vlastníckych vzťahoch," poznamenal Antal.

Do Brdárky sa v čase kvitnutia čerešní hrnú ľudia zo všetkých kútov Slovenska. „Personálne nedokáže naše OZ pokryť obrovský záujem verejnosti o sprevádzanie v čerešňových sadoch spojené s výkladom. Naši dobrovoľníci však robia maximum preto, aby sme uspokojili čo najviac záujemcov."

Pýtame sa, komu vlastne patrí hojná úroda zrelých čerešní? „Stromy majú svojich vlastníkov a títo si ich prídu obrať, hoci nie všetci. Mnohí ich nechajú len tak, opadať. Je to síce škoda, ale z pohľadu ekosystému aj dobre. Neraz nám síce úrodu „oberie" nečas. Napríklad vlani som ja osobne nezjedol ani jedinú čerešňu. V apríli stromy bohato zakvitli, ale v máji prišiel niekoľkodňový chladný dážď a všetky plody oráňal, úroda tak bola nulová," posťažoval sa Antal.

Pripomenul, že obec a jej okolie nie sú krásne len v jarnom a letnom období, ale najmä na jeseň. „Pestrými farbami hrajúci chotár je skutočnou pastvou pre oči," uzavrel svoje rozprávanie predseda OZ Alter Nativa Marcel Antal.

Ak ste ešte neboli v Brdárke, určite sa tam vyberte, pretože tisícky rozkvitnutých čerešní, hrušiek, či jabloní sú veľkolepým divadlom, aké len tak niekde neuvidíte.