Minister Krajniak: Treba prestať diskriminovať tých, ktorí mali deti

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. Foto: Róbert Valent

Deti majú po novom prispievať na dôchodky svojim rodičom, do penzie sa bude odchádzať po 40 odpracovaných rokoch. Pracovné miesta vo firmách bude v prípade neočakávaných výpadkov dlhodobo chrániť štát. Odvody do sociálneho systému by mali klesnúť, aby práca bola pre zamestnávateľov lacnejšia. Náklady na to má utiahnuť štát, nádeja sa minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.      

V  druhej polovici októbra sme vás videli vystupovať za vládu pri ohlasovaní opatrení proti COVID-19. Potom ste sa trochu stratili. Je to tým, že bolo treba prijímať opatrenia na úrovni predsedu vlády?

Keď sa pandémia stupňuje, prím musí hrať minister zdravotníctva a predseda vlády, prípadne minister vnútra, ktorý je šéfom ústredného krízového štábu. Oproti prvej vlne pandémie som mal výhodu v tom, že systémové opatrenia sme už mali prijaté. Deň predtým, než sme zaviedli výraznejšie reštrikcie v súvislosti s pandémiou, teda k tomu 15. októbru, sme mali pripravené opatrenia na druhú vlnu pandémie. Nepotreboval som nič presadzovať, podarilo sa mi získať koaličných partnerov na zvýšenie pomoci vlastne v tom momente, keď sme tie reštriktívne opatrenia prijímali. A tá pomoc funguje. Som rád, že nepotrebujeme v tejto veci vyvíjať nejaký verejný tlak, pretože prvá pomoc funguje.

Keď si to porovnáme s inými štátmi, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vydala štatistiku, ako pomáhajú členské štáty ekonomikám postihnutými koronakrízou. Slovensko vydalo zatiaľ na opatrenia 2,5 percenta hrubého domáceho produktu. Okolité štáty majú okolo štyroch percent, Rakúsko osem percent. Prečo bola takáto pomoc nízka?

Tá pomoc nie je nízka. Štatistika je nepresná, lebo ju robili na základe sľubov, ktoré dali jednotlivé štáty na začiatku prvej vlny pandémie, čo vložia do ekonomiky. V rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny sme vyplatili na udržanie pracovných miest v prepočte na milión obyvateľov približne dvojnásobne viac ako v Českej republike.

To znamená, že reálne vyplatená pomoc v prepočte na milión obyvateľov bola u nás výrazne vyššia ako v Českej republike. A že tá pomoc funguje, vidíme na štatistikách nezamestnanosti, ktoré už tretí mesiac klesajú. V auguste, septembri aj októbri nezamestnanosť poklesla. Napriek tomu, že sme v polovici októbra zavreli ekonomiku výrazne, naďalej pokračoval pokles. Slovenská republika má prakticky najmenší prepad zamestnanosti spomedzi všetkých európskych krajín. A dokonca aj v zamestnanosti v cestovnom ruchu a v gastre, v tom, čo bolo najviac zasiahnuté.

To sú štatistiky?

To sú štatistické údaje z Eurostatu. V porovnaní počtu zamestnancov v druhom kvartáli 2019 a druhom kvartáli 2020 malo Slovensko pokles o 2,1 percenta. Poľsko o 2,2 percenta, Česko 2,4, Rakúsko 2,6, Maďarsko päť percent. Ešte zaujímavejšie je to pri poklese počtu zamestnancov v ubytovacích a stravovacích službách. Slovensko malo deväťpercentný pokles počtu zamestnancov, čo je, samozrejme, veľmi významný prepad, ale Poľsko malo 15, Česko 17, Maďarsko 21, Rakúsko 29 percent. V súvislosti s pandémiou máme problémy v ekonomickej a sociálnej oblasti, ale oproti krajinám, ktoré vyplatili údajne viac peňazí na zmiernenie dopadov pandémie, v akomkoľvek porovnaní sme minimálne konkurencieschopní.

To je len ukazovateľ zamestnanosti.

Áno, ale ja zodpovedám za opatrenia v oblasti udržania pracovných miest a v tom sa nám darí. Najdôležitejšie je ochrániť ľudské životy. V porovnaní so všetkými okolitými krajinami, ale aj s krajinami západnej civilizácie vrátane Kanady a Spojeného kráľovstva, ktoré je už mimo EÚ, máme najmenší počet úmrtí na milión obyvateľov v zariadeniach sociálnych služieb.

Všetky ostatné krajiny majú násobne viac obetí, a preto aj túto úlohu zvládame nadmieru dobre. A ako sa ukázalo už pri španielskej chrípke, najlepšia pomoc ekonomike v skutočnosti je, keď zachránite čo najviac životov, pretože tí ľudia majú väčšiu dôveru v budúcnosť, viac spotrebúvajú, sú pripravení vrátiť sa do biznisu. Aj dnes vidíme, že slovenská ekonomika mala najnižší pokles spotreby po prvej vlne spomedzi všetkých krajín EÚ. A to práve preto, že sa nám najviac darí chrániť životy a zdravie ľudí. A verím, že s takýmto istým výstupom vyjdeme aj z druhej vlny.

To je výsledok aj konania samospráv, lebo pod tie tieto zariadenia väčšinou patria.

Pomáhame zariadeniam sociálnych služieb bez ohľadu na to, či sú ich zriaďovateľmi mestá, obce, samosprávy alebo či sú to neštátni poskytovatelia. Všetkým sme v prvej vlne poskytli rýchlotesty, ochranné pomôcky, dezinfekciu a peňažné dotácie vo výške 38,8 mil. eur. V druhej vlne sme im doteraz vydali antigénové testy, dezinfekčné prostriedky, infekčné príplatky, peňažné príspevky na vitamín D3, zadotovali sme nových 1 500 pracovných miest pre nových pracovníkov sociálnych služieb.

Doteraz sme vyplatili v tejto druhej vlne takmer 30 mil. eur. V Belgicku skonalo v zariadeniach sociálnych služieb 548 ľudí na milión obyvateľov, v Spojenom kráľovstve 231, vo Francúzsku 203, v Nemecku 53, u nás 11. Toto sú čísla do 16. novembra. Dokážeme chrániť aj životy, aj ekonomiku v priemere veľmi efektívne. Keď si vezmeme úroveň ekonomicko-sociálnej pomoci, ako na to reaguje ekonomika, a úroveň, ako chránime ľudské životy. Verím, že z druhej vlny vyjdeme ako jedna z krajín, ktoré to zvládli najlepšie.

Sme uprostred, možno na vrchole druhej vlny. Do akej miery sú tieto opatrenia do budúcnosti udržateľné?

My ich plánujeme ako dlhodobo udržateľné. V prvom polroku budúceho roku plánujeme zaviesť takzvaný trvalý kurzarbeit. Chceme vytvoriť fond na udržanie zamestnanosti, do ktorého by prispievali zamestnávatelia, a fond poistenia v nezamestnanosti, kam sa platí už dnes, by zabezpečoval vyplácanie podpory v nezamestnanosti.  Z nového fondu na udržanie zamestnanosti by boli v prípade krízy hradené dotácie na udržanie pracovných miest.

Najefektívnejšie sú použité peniaze vtedy, keď zamestnávateľ pracovné miesto udrží. Potom sú najefektívnejšie použité peniaze na to, aby sa nový nezamestnaný dostal čím skôr z evidencie. Keď podporujeme dlhodobo nezamestnaných, aby sa vrátili na pracovný trh, to sú najmenej efektívne využité peniaze, pretože dostať jedného takéhoto nezamestnaného naspäť do zamestnania stojí násobne viac, ako keď podporíme udržanie pracovného miesta. Mimochodom, pomoc je účinná. Viete, čo bol hlavný dôvod, prečo sa Volkswagen rozhodol investovať nie v Turecku, ale na Slovensku?

To máte priamo od nich?   

Reálne, v priebehu leta jeden z najvýznamnejších faktorov, prečo sa rozhodovali pre nás, bol, že sme urýchlene zaviedli dobrý systém kurzarbeitu. A že plníme, čo sme sľúbili, a budeme mať taký systém dlhodobo. Nielen firmy u nás, ale aj zahraničné oceňujú pomoc, pretože si vyberajú spomedzi dodávateľov naše firmy na Slovensku, pretože sú pripravené na krízové výkyvy vďaka tomu, že ich nenecháme v tom samy, ale podporujeme udržanie pracovných miest. Máme množstvo firiem v subdodávateľských reťazcoch, ktoré na jar plánovali pre situáciu na svetových trhoch hromadné prepúšťanie a teraz to prehodnocujú a idú prijímať ľudí. Viete prečo? Lebo iné krajiny, kde boli konkurenti v dodávateľských reťazcoch, nedostali takú pomoc, nemali takú stabilitu. Nadnárodné koncerny sa rozhodli zazmluvniť firmy, ktoré pôsobia na Slovensku. Pretože tu dostali pomoc.

Foto: Róbert Valent

Zo mzdy v prípade výpadku práce má zamestnancom vyplácať 60 percent fond, 20 percent zamestnávateľ a zvyšných 20 percent sa zamestnanec vzdá.

Súčasný fond zamestnanosti sa rozdelí na časť, ktorá bude na poistenie v nezamestnanosti, a v prípade, keď niekto príde o zamestnanie, bude dostávať šesť mesiacov podporu tak ako doteraz. Ale druhá časť bude napĺňaná istým odvodom zo strany zamestnávateľa, a to bude presne tá časť, ktorá sa bude používať na udržanie pracovného miesta v takejto krízovej dobe.

To je tých 60 percent?    

Áno. Aké budú okolnosti, keď bude možné čerpať z toho fondu? Prvá vec – vláda rozhodne, že máme globálnu mimoriadnu situáciu, ako je napríklad takáto pandemická kríza. Druhá vec – máme mimoriadnu situáciu v niektorom sektore. Napríklad, predstavme si, že sa zrúti oceliarstvo. Ale vieme, že existuje predpoklad, že podbrezovské a košické železiarne prežijú, o rok budú môcť znovu nabehnúť. V takom prípade budú môcť čerpať z tohto fondu. V zásade hovoríme o prípadoch, ktoré sa stávajú z dôvodu zásahu takzvanej vyššej moci, teda o situácii, ktorú dotknutý zamestnávateľ nevedel ovplyvniť.

Bude sa rozhodovať od prípadu k prípadu?

Vláda spustí pomoc v uvedených dvoch prípadoch. Potom budú možnosti čerpať individuálne. Predstavte si, že napríklad malá fabrika vo Svidníku vyhorí, 50 ľudí by prišlo o prácu. My vieme, že poisťovňa zamestnávateľovi preplatí škodu, budovu si bude môcť obnoviť. Čo s tými ľuďmi? V takom prípade bude môcť požiadať o pomoc z fondu zamestnanosti, aby ľudí nemusel prepustiť. Z poistky zrekonštruuje fabriku a bude vyrábať ďalej.  

Problémom bude, ako sa ten fond naplní.

Naplní sa v priebehu desiatich rokov z odvodov bez toho, aby sme museli zvyšovať celkové odvodové zaťaženie. Jediné, čo sa zmení, bude v prípade veľkej skupiny ľudí, živnostníkov, ktorí mali problém žiadať o pomoc, pretože mnohí mali problém vykázať pokles príjmov. Vieme, žiaľ, že mnohí živnostníci podnikajú napoly legálne a napoly načierno. Ťažko mohli dokladovať pokles tržieb. Preto chceme, aby aj živnostníci platili minimálny odvod do tohto systému do fondu na udržanie zamestnanosti päť eur mesačne. Ak by potom prišla takáto kríza, dostávali by podporu 630 eur mesačne. Pre živnostníkov, napríklad aj pre predstaviteľov kultúrnej obce, sa nám to zdá dostatočne zaujímavé.

Každý bude v prvom rade vidieť tých päť eur mesačne navyše.

Viete, koľko doteraz štát vyplatil na prvú pomoc a prvú pomoc plus? Vychádza to viac ako 660 miliónov eur. Ak prejde náš návrh o fonde udržania zamestnanosti, skrátene o kurzarbeite, v priebehu desiatich rokov ho naplníme dvojnásobne, ako je týchto 660 miliónov eur. Budeme pripravení na takmer rok trvajúcu krízu.

A čo keď takáto situácia nastane už na budúcu jar, napríklad príde tretia vlna pandémie, a tento fond nebude naplnený?

Budúci rok nebude problém, tieto peniaze máme vykryté najmä z eurofondov. Máme tam balík REACT, peniaze zo SURE, ktorý je už pre Slovensko schválený. Máme prisľúbených 630 miliónov eur, ktoré môžeme čerpať.  

Ide teda o nástroj, ktorý pomáha riešiť problémy dopadov pandémie, prípadne jej ďalšej vlny, ale aj o nástroj, ktorý sa má používať dlhodobo?

Je pripravený najmä na takéto veľké ekonomické krízy, ktoré prichádzajú zhruba raz za desať rokov. V menšom je určený na takzvané sektorové krízy. Predstavte si, že príde obrovský ľadovec, ktorý zničí poľnohospodársku úrodu na Slovensku. To sa stane raz za dvadsať rokov. Prispejeme poľnohospodárom, aby nemuseli prepustiť svojich ľudí. Tretia možnosť sú lokálne živelné katastrofy, napríklad požiare, povodne. Princípom je, že je to vyššia moc, že to zamestnávateľ nevedel ovplyvniť.

Tak či tak bude musieť niekto subjektívne posudzovať, do akej miery zasiahla vyššia moc.

V lokálnych situáciách, keď voda strhne most alebo vyhorí fabrika, budú posudzovať regionálne úrady práce a ústredie, či sú splnené podmienky. V prípade globálnejších vecí, čo je sektorová kríza alebo napríklad pandémie, bude musieť rozhodnúť vláda, či sa spustí alebo nespustí tento mechanizmus.    

Analytici venujúci sa vašim návrhom oponujú, že takáto podpora udržania pracovných miest bude viesť vo firmách k spohodlneniu. Firmy sa budú viac spoliehať na štát. Brali ste to do úvahy?

Za desať rokov, počas ktorých systém kurzarbeitu funguje v Nemecku, miestne firmy nespohodlneli, pretože nemohli automaticky počítať s tým, že z takéhoto mechanizmu dostanú pomoc na udržanie pracovných miest. Po desiatich rokoch systém masívnejšie využívajú, pretože pandémia je aj v Nemecku. Viete, čo sa v skutočnosti deje? Naše firmy, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky a zamestnávajú slovenských občanov, budú konkurencieschopnejšie v porovnaní s firmami zo štátov, kde takýto systém kurzarbeitu nie je, budú môcť stabilnejšie predvídať, čo sa bude diať v budúcnosti, a preto budú môcť podpisovať dlhodobejšie kontrakty a budú uprednostňované v dlhodobých dodávateľských vzťahoch. To bude na prospech slovenskej ekonomiky.

Ako na tieto návrhy hľadia vaši koaliční partneri?

S výnimkou SaS, kde sú k niektorým ustanoveniam výhrady, panuje všeobecná zhoda, že takéto niečo treba urobiť. Koaličných partnerov najviac presviedča to, že sa nám to pri pohľade na čísla o zamestnanosti a nezamestnanosti počas pandémie osvedčilo. Druhá vec, aj z vyjadrení zamestnávateľov pôsobiacich na Slovensku prichádza odpoveď, že to veľmi pomáha udržaniu zamestnanosti. Preto som presvedčený, že na prvý polrok budúceho roka prejde.

Na potvrdenie čísel si bude treba počkať do budúceho roka. Prejdem na tému veľkej reformy, na ktorú ste sa podujali, na zmenu dôchodkového systému. Takéto čosi prichádza raz za dlhé obdobie. Čo vás viedlo k myšlienke, že na dôchodok rodičov by mohli prispievať ich deti?

Vyše dvadsať rokov sa zaoberám skúmaním príčin demografického poklesu v krajinách západnej civilizácie. Jednou z príčin je zle nastavený dôchodkový systém. Ide o takzvaný Bismarckov model. Všade, kde ho uplatnili, zhruba o jednu generáciu to viedlo k prudkému poklesu demografickej krivky, lebo ľudia sa cítili zabezpečení na starobu. Vyše sto rokov nebol dôvod meniť tento systém, pretože fungoval normálne. Lenže dnes všade vo svete vidíme, že dôchodkové systémy začínajú byť deficitné. Všetci vieme, že s tým musíme niečo robiť. Pred 15 rokmi sme urobili pokus s druhým pilierom. Sľubovali sme si, že peniaze v druhom pilieri budú zarábať lepšie než bežný prísun v prvom, priebežnom pilieri.

Mohli zarábať lepšie.

Mohli, ale pre mňa je vývoj za 15 rokov dôkazom, že spoliehať sa na nejaký superdôchodok z druhého piliera po dvoch posledných ekonomických krízach je veľmi vratké. Dôchodkový systém každého z nás, aj mladých ľudí, ktorí pôjdu do dôchodku, by mal byť financovaný z čo najviac zdrojov. Preto sme sa rozhodli zaradiť do systému aj takzvaný rodičovský bonus. Dnes sú diskriminovaní tí, ktorí vychovávajú deti. Ich deti platia odvody do priebežného piliera na dôchodky všetkých, ale oni majú oveľa nižšie dôchodky ako tí, ktorí deti nemali, pretože prišli o príjem. Nejde mi o moralizovanie ani o želanú alebo neželanú demografickú krivku. Ide mi o jednoduchú spravodlivosť. Spočítali sme, že keď chce priemerný človek na Slovensku vychovať dieťa do 20. roku života, tak jeho čistá ekonomická strata je 50- až 70-tisíc eur. Nielen pre výdavky na kočík, na školu, na oblečenie, na detskú izbu, na krúžky, dovolenku, letný tábor. Najvýraznejšia je strata príjmu. Keď jeden z rodičov ostane nejaké obdobie doma, prichádza o príjem, kariérny postup. Má oveľa nižšie odvody do dôchodkového systému ako ten, kto dieťa nemá a pracuje kontinuálne 40 rokov. A z toho dôvodu má aj nižší dôchodok.

Foto: Róbert Valent

Ale rodič poberá cez deti iné dobrá, ktoré sa nedajú merať peniazmi.

V poriadku. Je slobodné rozhodnutie každého z nás, či chce alebo nechce mať deti. Fakt je, že dieťa je ekonomická investícia do nášho ekonomického systému. Pracujúce, dobre vychované dieťa, ktoré platí dane a odvody, prispieva na dôchodky všetkých. Nie je fér, že ten, kto vychová najviac detí, ktoré pracujú a odvádzajú najviac peňazí na dôchodky všetkých, má menší dôchodok ako tí, ktorí s výchovou detí nemali žiadne náklady. Niektorí kládli otázku – prečo chcete diskriminovať tých, ktorí nemajú deti? Je to úplne opačne. Chceme zrušiť diskrimináciu tých, ktorí mali deti, vychovali ich. Ich deti platia do dôchodkového systému svoje odvody a oni sami za to, že spravili službu celej spoločnosti, majú oveľa nižšie dôchodky. To chceme odstrániť.

Nesľubujete si predsa od toho aj nejaký demografický účinok?

Nie. I keby sme urobili akékoľvek geniálne opatrenia, demografický účinok by mohol byť viditeľný najskôr po 20, 30 rokoch. Návrh ústavného zákona o dôchodkovom systéme pripravujme preto, že chceme stabilizovať dôchodkový systém v najbližších desiatkach rokov, aby ľudia mali istotu, že spravodlivý dôchodok, ktorý si zaslúžia, dostanú. Nesľubujem si od toho, že by sa na Slovensku zrazu začalo rodiť viac detí.

V návrhu ústavného zákona je ďalší bod, podľa ktorého by človek mohol odísť do dôchodku po odpracovaní 40 rokov. Nie je to z dielne vašej strany, bol to bol návrh OĽaNO.

Áno, bol z OĽaNO. Už v čase, keď sa pred dvoma rokmi uvažovalo v parlamente o dôchodkovom strope, sme povedali, že pre hnutie Sme rodina sú prijateľné oba varianty. Buď plošný strop, alebo individuálny strop, ktorý je založený na počte odpracovaných rokov. Ja osobne to považujem za dobrú vec. Dokonca za ešte spravodlivejšiu ako plošný strop, ktorý je momentálne v ústave, pretože sú ľudia, ktorí fyzicky pracujú, ktorí sú opotrebovanejší oveľa skôr. Napríklad zdravotné sestry, pracovníčky v sociálnych službách, robotníci, poľnohospodári. Pokiaľ odpracovali 40 rokov, majú nárok na odchod do dôchodku.

Trochu mi to pripomína z minulého režimu baníkov, ktorí boli zvýhodňovaní.

Tu nejde o zvýhodnenie. Na to bude mať nárok každý.

Pochopil som vás tak, že v možnosti odísť do dôchodku po 40-ročnej práci sa nájdu tí viac opotrebovaní.

Predstavme si, že dievča v 18. roku nastúpi do zariadenia sociálnych služieb a bude robiť opatrovateľku. Bude ju robiť 40 rokov a v 58. roku bude môcť odísť do dôchodku. To je podľa mňa fér. Ťažká fyzická práca spojená so starostlivosťou o klientov, ktorí sú často ťažší ako ona sama, jej dáva nárok na odchod do dôchodku. Keď niekto vyštuduje vysokú školu a skončí v 23. roku, po 40 rokoch bude môcť v 63. roku odísť na penziu.

Vyčítajú vám populizmus. Vy hovoríte 40 odpracovaných rokov. Prečo nie napríklad 35?

Pretože to závisí od ekonomických možností nášho systému. Podľa našich analýz zhruba za 40 rokov si človek našetrí, keď platil odvody do systému, na dôchodok. Tak to ekonomicky vychádza.

Bude to platiť, aj keď o desať rokov budeme žiť o rok, dva dlhšie?

Nie. Uvažujeme o tom, že ten parameter 40 rokov by sa postupne časom menil. Ale oveľa menej ako podľa automatu, ktorý bol pôvodne nastavený.   

Toto chcete tiež zakotviť do ústavného zákona?

Áno.

Takže tam bude nejaké subjektívne rozhodovanie, ako sa bude tých 40 rokov zvyšovať?

Nie. Na odchod do dôchodku budú nastavené dve možnosti. Buď budete mať odpracovaných 40 rokov, alebo budete mať odpracovaných aspoň 15 rokov a bude na vás platiť automat podľa strednej dĺžky života. Dôchodkový vek sa bude posúvať podľa toho, aká bude stredná dĺžka života. Tých 40 rokov nepôjde podľa automatu, ale tempom o polovicu menším.

Takže tiež sa to bude meniť podľa strednej dĺžky života v celom štáte, len to bude miernejšie?

Áno, o 10 rokov nemusí stačiť odpracovať 40 rokov, ale bude to o trochu viac.

Na schválenie takéhoto ústavného zákona budete potrebovať v parlamente 90 hlasov poslancov. Ako sa vyvíjajú rokovania s vašimi koaličnými partnermi?

Tieto veci, ako odpracovaných 40 rokov či rodičovský bonus, sú v programovom vyhlásení vlády. Tieto veci sme si vydiskutovali pri zostavovaní vlády a schvaľovaní programového vyhlásenia vlády.

Navrhované zákony sa týkajú vášho koaličného partnera SaS, ktorý presadzuje odvodový bonus. Dohodnete sa s nimi?

Verím, že sa dohodneme. Na pozadí tohto sa rokuje aj o daňovo-odvodovej reforme, a verím, že aj tam nájdeme dohodu, aby všetci koaliční partneri boli spokojní.

Máte prepočty, podľa ktorých pri svojich návrhoch postupujete? Sociálna poisťovňa vyplácajúca dôchodky je stále v deficite. Doplácať na ňu musí štátny rozpočet. Ročne to je pol miliardy až miliarda eur. 

Áno, je to tak. Tento rok to bude miliarda eur. Výnimkou bol minulý rok, keď situácia bola výnimočne dobrá. Počítame s tým, že štát bude musieť prispievať do dôchodkového systému. Deje sa tak napríklad aj vo Švajčiarsku, nevyhli sa tomu. Vaša otázka smeruje asi k tomu, či toto nerozkýva dôchodkový systém ešte viac. Naopak, je to dlhodobo udržateľnejšie ako to, čo sme tu mali doteraz. Keď stanovíme 40 rokov v kombinácii so stropom podľa strednej dĺžky života, dôchodkový systém bude menej rizikový, ako je dnes. Druhá vec. Vychádzajúc z toho, že podiel práce na celkovej ekonomickej situácii vo svete aj u nás bude čoraz menší, keďže sa začína automatizácia, robotizácia, máme dve možnosti. Budeme zdaňovať roboty a nebudeme tou krajinou, kam prídu najmodernejšie technológie. Alebo budeme podporovať automatizáciu, ale uplatníme taký princíp, že keď sa krajine darí, napríklad máme vyšší výber dane z pridanej hodnoty [DPH] ako v minulom roku, tak časť z toho vyššieho príjmu pôjde ako dotácia do dôchodkového systému. To je stav, ako vieme dôchodkový systém stabilizovať.

A keď sa nebude dariť?

Keď sa nebude dariť, tak vyšší príjem nebude, a teda nepôjde z blahobytu štátu dotácia do dôchodkového systému. Dôchodky musíte platiť vždy. To je zákonný nárok. Ale práve preto, aby sme si tam vytvorili rezervu, tak v čase, keď sa ekonomike darí, čo sa dá sledovať napríklad zvýšeným výberom DPH v porovnaní s predchádzajúcim rokom, tak napríklad jedna tretina z toho by mohla ísť do dôchodkového systému. To je jeden z návrhov, ako sa to dá riešiť. Aby bol systém predvídateľný a dlhodobo stabilný.

Je perspektíva, že by bol rozpočet Sociálnej poisťovne dlhodobo vyrovnaný?

V návrhu Sme rodina o reforme odvodového systému sme spočítali, že efektívna miera, aby dôchodkový systém a kurzarbeit plus poistenie v nezamestnanosti fungovali, potrebujeme do Sociálnej poisťovne platiť odvody na úrovni 28,6 percenta.

Z vymeriavacieho základu?

Áno. To, čo by sme chceli urobiť, je, že všetky ostatné veci, okrem príspevkov na dôchodkový systém, príspevkov na udržanie zamestnanosti a poistenie v nezamestnanosti, by sme chceli previesť na štátne dávky. Máme nemocenské, invalidné ako poistenie, prečo by to tak muselo byť? Veď to môže byť štátna dávka.

Štát na to musí získať prostriedky.

Áno, ale takto menej zaťažíme prácu. Prácu potrebujeme zaťažiť čo najmenej, aby sa ľuďom oplatilo pracovať.

Toto budú určite vítať podnikatelia, ktorí hovoria o výške odvodov ako o jednej z najväčších prekážok pri zamestnávaní. Teda ako by sa mali znížiť odvody?

Dnes je pri bežnom zamestnancovi výška sociálnych odvodov 34,6 percenta. My by sme to chceli znížiť na 28,6 percenta. Tri percentá na strane zamestnávateľa a tri percentá na strane zamestnanca. Tak by zamestnávateľ a zamestnanec ušetrili približne 30 eur mesačne. V systéme verejných financií by, samozrejme, vznikol výpadok, pretože by sme ďalej museli hradiť nemocenské, úrazové, invalidné. Ale podľa nás je výhodnejšie platiť štátne dávky, preto to vieme financovať jednoduchšie z daní, akoby sme zaťažovali prácu.

Napríklad z DPH?

Áno. Ale súčasne by sme na to chceli peniaze z Plánu obnovy, najmä na nábeh.

Naozaj by sa na to dali použiť peniaze z Plánu obnovy Európskej únie?

Peniaze z Plánu obnovy nie je možné použiť na zníženie daní. Ale je možné s Úniou vyjednávať o tom, ako použiť tieto peniaze na odvodovú reformu.

Na záver z politického súdka. Váš predseda Boris Kollár je po úraze v nemocnici. Je vedenie hnutia Sme rodina teraz na vás?

Nie je to nejaká katastrofálna zmena. Ja som šéfom ministerského klubu Sme rodina. Stanoviská za našu stranu na vládu dávam ja, v tomto sa nič nezmenilo. Našťastie Boris sa zotavuje veľmi rýchlo, takže priebežne s ním konzultujeme všetky veci. Nemám pocit, že by bol pri rozhodovaní nejaký problém.

Ako ste sa postavili k okolnostiam, za ktorých sa udiala havária? Prihliadnuc na to, kto bol v automobile?

Postavil som sa s k tomu normálne. Nebude žiadny problém, keď pán predseda bude môcť normálne komunikovať s novinármi, aby ste sa ho opýtali, na čo chcete, a on vám tak ako v minulosti odpovie na všetko, na čo sa ho spýtate.

S vami to nezakývalo, že sa tam nachádzala finalistka Miss Universe a bolo to v čase obmedzenia vychádzania?

Boris sa k tomu vyjadril vo videu, ktoré bolo zverejnené. Sám fakt, že sa v prítomnosti Borisa Kollára vo zvýšenej miere zjavujú pekné ženy, ma naozaj neprekvapuje. To je o ňom známe. 

Budete to ďalej rešpektovať?

Nič iné mi nezostáva. Je predsa známe, že napriek tomu, že máme s Borisom veľmi priateľské vzťahy, tak naša hodnotová orientácia je trochu iná v tom, že on je skôr liberál a ja som konzervatívec. Ale na 95 percent politických otázok máme spoločný názor. Tak ako Boris rešpektuje mňa v mojich postojoch a ja si to cením a vážim, že ma rešpektuje, ja rešpektujem jeho. Tak sme boli dohodnutí pri zakladaní našej strany, že každý člen a poslanec pri hodnotových, kultúrno-etických otázkach môže hlasovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

Kedy by sa Boris Kollár mohol vrátiť do pracovného života?

Myslím si, že to bude relatívne skoro, pretože, našťastie, rehabilitácia beží veľmi dobre. Skôr to bude závisieť od neho, kedy sa rozhodne.

Ďalšie články od Jozef Hajko
Ďalšie články
„Veci sa menia a napravujú.“ Pri mobilizácii Rusov nebuďme ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande, varuje analytik

„Veci sa menia a napravujú.“ Pri mobilizácii Rusov nebuďme ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande, varuje analytik

Po tom, čo šéf Kremľa Vladimir Putin spustil čiastočnú mobilizáciu, objavili sa na internete vtipné videá s opitými odvedencami, ale aj správy o nedostatočnom výcviku mužov. Zaznievali slová ako fiasko či fraška. Český bezpečnostný expert Jan Ludvík však varuje, aby sme neboli ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande.