Zdá sa, že časy sa zmenili. Japonská jadrová inflácia za rok 2023 dosiahla priemer 3,1 percenta, čo je najvyššia hodnota za 41 rokov. Rast cien tovarov začiatkom minulého roka ukazoval na Japonsko neuveriteľnú hodnotu 7 percent.
Svoju úlohu zohrali, samozrejme, ceny energií. Tie už v súčasnosti ťahajú infláciu výrazne dole. Na porovnanie, jadrová inflácia (ceny okrem cien potravín) bola v tomto tento januári 2 percentá, ale takzvaná jadrová-jadrová (core-core) inflácia, ktorá vynecháva z merania okrem cien potravín aj energie, bola až 3,5 percenta.
Reálne mzdy poklesli 22 mesiacov po sebe, čo sa odráža aj na poklese spotreby domácností. Ekonomika však v poslednom kvartáli 2023 zaznamenala po predchádzajúcom poklese už mierny rast.
Jen však počas roka 2023 stratil oproti doláru 9 percent a Japonsko preto prišlo o pozíciu tretej najväčšej ekonomiky sveta. Tento rok by však mali reálne mzdy už rásť a podniky hlásia nedostatok zamestnancov. Aj preto japonská centrálna banka prvýkrát po 17 rokoch v marci zdvihla úrokovú sadzbu zo záporných 0,1 percenta na úroveň pásma 0 až 0,1 percenta. Japonsko bolo posledným štátom, kde bola základná úroková miera záporná.
Mimochodom, burzový index Nikkei 225 vo februári prekonal svoj vrchol z roku 1989. Čítate správne, trvalo to skoro 35 rokov.
Japonská ekonomika však musí svoj obrat potvrdiť v dlhodobejšom časovom teste. Mierna inflácia a deflácia sú rovnako ako rast či pokles len prejavmi hospodárskych a monetárnych krokov, nie zdrojom problémov a úspechov.
Rastúce úrokové miery vo svete hrozia odlevom kapitálu z ostrovov a ďalším oslabovaním jenu. No zvyšovať úroky pri 263-percentnom dlhu nie je jednoduché. Niektoré ekonomické „tradície“ Japonsko tento rok zmenilo, no potrebovalo by meniť najmä nízky rast. Aj vzhľadom na obrovskú demografickú krízu to však nevyzerá nádejne.
