Japonská ekonomika mení tradíciu

Japonsko sa do ekonomických dejín zapísalo bleskovým rastom v 70. a 80. rokoch a následným obratom na začiatku ďalšej dekády. Ten odštartoval tridsať rokov ekonomickej stagnácie, ktorá bola špecifická sprievodnou defláciou, teda poklesom cien. To je vo svete jav nevídaný azda od konca 19. storočia.

Ilustračné foto: Profimedia.sk

Ilustračné foto: Profimedia.sk

Zdá sa, že časy sa zmenili. Japonská jadrová inflácia za rok 2023 dosiahla priemer 3,1 percenta, čo je najvyššia hodnota za 41 rokov. Rast cien tovarov začiatkom minulého roka ukazoval na Japonsko neuveriteľnú hodnotu 7 percent.

Svoju úlohu zohrali, samozrejme, ceny energií. Tie už v súčasnosti ťahajú infláciu výrazne dole. Na porovnanie, jadrová inflácia (ceny okrem cien potravín) bola v tomto tento januári 2 percentá, ale takzvaná jadrová-jadrová (core-core) inflácia, ktorá vynecháva z merania okrem cien potravín aj energie, bola až 3,5 percenta.

Reálne mzdy poklesli 22 mesiacov po sebe, čo sa odráža aj na poklese spotreby domácností. Ekonomika však v poslednom kvartáli 2023 zaznamenala po predchádzajúcom poklese už mierny rast.

Jen však počas roka 2023 stratil oproti doláru 9 percent a Japonsko preto prišlo o pozíciu tretej najväčšej ekonomiky sveta. Tento rok by však mali reálne mzdy už rásť a podniky hlásia nedostatok zamestnancov. Aj preto japonská centrálna banka prvýkrát po 17 rokoch v marci zdvihla úrokovú sadzbu zo záporných 0,1 percenta na úroveň pásma 0 až 0,1 percenta. Japonsko bolo posledným štátom, kde bola základná úroková miera záporná.

Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.

Začať diskutovať

Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.

Všetky komentáre 0

    Zaregistrujte sa

    Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.