Dielo predošlých kabinetov
Pripomeňme, že zámer nakúpiť Barak MX formálne odobrila vlani v októbri úradnícka vláda, no cestu k nemu vydláždilo predovšetkým ministerstvo obrany ešte za vedenia Jaroslava Naďa (OĽaNO).
Kaliňák možnosť získania tejto techniky vo štvrtok pripustil aj oficiálne. „Trochu predbiehate, ale dohodnime sa, že je tam vysoká pravdepodobnosť a myslím si, že vo veľmi krátkej dobe budeme o ďalších krokoch informovať,“ povedal minister.
Naď svojho nástupcu za tento postup v nedeľu skritizoval. „Kaliňák po vyplakávaní a snívaní o bludoch čoskoro odcestuje do Izraela podpísať systém PVO Barak, ktorý sme vybrali my a on to vehementne kritizoval… Teraz ho podpíše. Síce pol roka neskôr, ale zato drahšie. Typickí neschopní Smeráci,“ napísal na Facebooku.
K téme sa v pondelok vyjadril aj generál Jozef Viktorín, člen mimoparlamentného hnutia Republika. „Dajte si, pán minister Kaliňák, pozor na to, čo pre Vás pripravil pán Naď a jeho špičkoví experti. Dobre sa pozrite na to, čo Vám dávajú na podpis. Verejnosť od Vás očakáva transparentnosť a autonómnu ochranu vzdušného priestoru,“ napísal.
Odporučil ho aj Útvar hodnoty za peniaze
V septembri minulého roka nákup systémov Barak MX odporučil aj Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), keďže podľa jeho kritérií zvíťazil pred trojicou konkurenčných systémov SPYDER (Izrael), IRIS-T SLM (Nemecko) a VL MICA (Francúzsko).
Rovnaký systém uprednostnili aj samotné Ozbrojené sily SR. „Úradnícka vláda teda iba odobrila to, čo chceli naši vojaci,“ napísal armádny portál futurearmy.sk.
Pri útoku Iránu použitý nebol
Zhodou okolností prichádza k posunu v obstarávaní našej PVO v čase, keď Izrael čelil bezprecedentnému vzdušnému útoku z Iránu vedeného pomocou asi 300 rakiet a dronov, ktorý bol odvetou za nedávny letecký úder, pri ktorom bola zničená budova iránskeho konzulátu v sýrskom hlavnom meste Damask.
Zodpovednosť za útok je všeobecne pripisovaná Izraelu, ktorý sa však k nemu doteraz nevyjadril. Pri nálete zahynulo sedem príslušníkov vplyvných iránskych Islamských revolučných gárd (IRGC) vrátane dvoch brigádnych generálov.
Izraelu sa podarilo iránsky víkendový útok za pomoci spojeneckých krajín takmer úplne odraziť, čo vrhlo pozitívne svetlo na jeho protivzdušné systémy, no podľa medializovaných informácií sa Barak do tejto úlohy nezapojil a iránske objekty odrážali systémy Šíp (Arrow), Železná kupola (Iron Dome) a Dávidov prak (David's Sling).
Výhody a nevýhody
Podobne ako všetky systémy protivzdušnej obrany, aj Barak MX má svoje nevýhody. Kritici upozorňujú najmä na to, že mimo územia Izraela ho ešte nepoužili a že k nákupu teda dochádza bez jeho dostatočného preverenia v praxi.
Druhou nevýhodou je, že systém nie je mobilný; teda v tej podobe ako zvyšné konkurenčné mechanizmy. Zatiaľ čo SPYDER, IRIS-T SLM a VL MICA sú stroje umiestnené na automobilových podvozkoch, prvky Barak MX sú umiestnené na platformách, ktoré prepravujú nákladné automobily. Platformy s odpaľovacími zariadeniami tak treba najprv vyložiť, pripraviť do palebnej polohy a v prípade potreby ich treba zase najprv naložiť a až potom možno odísť.
Spomenúť možno aj jeho nekompatibilitu so spojeneckými systémami, keďže Barak MX doposiaľ nemá vo výzbroji žiadna krajina NATO.
Pokiaľ ide o klady tejto techniky, treba podotknúť, že jeho výrobca IAI patrí medzi svetovú špičku a jeho systémy Arrow sa osvedčili aj pri už spomínanom iránskom útoku.
Nemenej významnou charakteristikou je aj kompatibilita systému Barak MX so všetkými radarmi od spoločnosti Elta Systems, ktorá je dcérskou spoločnosťou IAI. Práve u firmy Elta si v marci 2021 Slovensko objednalo 17 viacúčelových 3D rádiolokátorov ako náhradu za dosluhujúce a zastarané radary z čias studenej vojny.
Bonusom je aj obstarávacia cena, keďže systémy Patriot, o ktorých Kaliňák ešte donedávna hovoril, by štátnu kasu ochudobnili o zhruba štyri miliardy eur za predpokladu, že by mali pokryť celé územie Slovenska.
Zabezpečenie PVO sa len rozbieha
Pre pochopenie kontextu je dôležité poznamenať, že Slovensko by malo zabezpečovať vlastnú protivzdušnú obranu nasledovných asi 20 rokov a v štyroch fázach minúť vyše štyri miliardy eur.
Nákup Barak MX je súčasťou prvej fázy, v ktorej tiež plánujeme nákup poľských prenosných protilietadlových rakiet Piorun krátkeho dosahu. Naopak, v úplne poslednej fáze by malo mať Slovensko zabezpečený aj systém ďalekého dosahu schopný brániť nás proti taktickým balistickým raketám.
Prvá fáza by mala zo štátnej kasy podľa ÚHP odčerpať asi 300 miliónov eur. Do tejto sumy spadá nákup systému Barak MX, 36 kusov rakiet Piorun a neskorší nákup dodatočnej munície pre oba druhy PVO v hodnote asi 110 miliónov eur.
Ministerstva obrany SR sme sa opýtali, či môže potvrdiť, že o nákupe systémov Barak MX je už rozhodnuté. Rovnako nás zaujímalo, aká bude konečná cena za komplet, či budú súčasťou dodávky aj rakety s najdlhším dosahom 150 kilometrov a či sa ministerstvo neobáva krachu nákupu, prípadne jeho omeškania, a to v súvislosti s aktuálnou bezpečnostnou situáciou na Blízkom východe. Na naše otázky nereagovalo.
História Barak MX
Barak MX vychádza zo systému Barak 8, ktorého vývoj bol zahájený v roku 2007, pričom prvý test sa úspešne uskutočnil v roku 2014. Izraelská firma IAI Barak 8 vyvíjala v spolupráci s indickou spoločnosťou DRDO (Defence Research and Development Organisation). Najprv vznikla jeho námorná a neskôr pozemná verzia.
Verzia Barak MX, o ktorej je reč v našom prípade, sa na verejnosti objavila až v roku 2018 ako vlastný projekt IAI a poskytuje integrované riešenie pre niekoľko simultánnych vzdušných hrozieb z rôznych zdrojov (drony, rakety, kĺzavé bomby, vrtuľníky či lietadlá) a rôznych dosahov. Vyznačuje sa teda väčšou variabilitou ako základná verzia. Nákup systémov Barak MX už potvrdilo aj Maroko a Kolumbia.
