Pre HuT sú islam a demokracia nezlučiteľné a všetky sekulárne formy vlády treba odstrániť, preto má táto organizácia v Nemecku zakázané pôsobiť. Napriek tomu sa touto udalosťou nezaoberali ani médiá, ani nemecký štát, keďže vo všeobecnosti platí, že v súvislosti s problémom extrémizmu prevládajú dvojaké štandardy: vzostup islamského extrémizmu sa rovnako ako ľavicový extrémizmus systematicky bagatelizuje, zatiaľ čo "boju proti pravici" sa venuje neprimeraná pozornosť.
Od masakru Hamasu v Izraeli 7. októbra 2023 sa mediálna atmosféra zmenila. Tu a tam sa jednotlivé hlasy odvážia zaoberať náboženským rozmerom násilia, zvyčajne pod pojmom „islamizmus" v protiklade k islamu. Zároveň sa zdôrazňuje, že každé náboženstvo môže byť násilné. Akokoľvek je to historicky správne, bráni to diskusii o osobitnom probléme islamu, ktorý je dnes akútny a dokonca ohrozuje život mnohých ľudí v západných metropolách. Koniec koncov, do vzduchu sa nevyhadzujú katolícki kardináli, ani rabíni či Tibeťania, ale moslimovia.
Osobitný vzťah islamu k násiliu by už dávno mal viesť k tomu, aby sa vo všetkých hlavných médiách vrátane univerzít objavovali kritické otázky o islame. Je z pohľadu proroka Mohameda a tradičných zdrojov islamu (odhliadnuc od jednotlivých extrémistických skupín) principiálne prípustné šíriť moslimskú vieru násilím? Je z hľadiska proroka Mohameda a klasických zdrojov prípustné, alebo dokonca potrebné pohŕdať sekulárnym, nemoslimským právnym štátom a podkopávať ho? Ak áno, čo to znamená pre vnútornú a zahraničnú politiku Západu?
Tieto otázky sú tabu. Ľudia radšej považujú islamistov za duševne narušených ľudí a bagatelizujú ich náboženskú motiváciu. Alebo sa „islamizmus“ vykresľuje ako produkt Západu, ako reakcia na západný imperializmus a rasizmus. Tento naratív nedokáže vysvetliť násilie po stáročia vychádzajúce z islamu, ktorý je sám osebe imperialistický a rozpútal vojny dávno predtým, ako Západ vo svojej súčasnej podobe vôbec existoval. Nedokáže vysvetliť ani nenávisť voči Židom, ktorá existuje už po stáročia.
Napriek tomu sa takmer žiadny politik neodváži verejne povedať, že moslimskí teroristi nezabíjajú kvôli Buddhovi, Ježišovi alebo Karlovi Marxovi, ale kvôli Mohamedovi a Alahovi. Nemučia, neznásilňujú, neupaľujú a nestínajú hlavy Židom ani nenarážajú lietadlami do výškových budov, preto, že im Západ neposkytol lepšie územia, prácu a bývanie. Nevyhadzujú do vzduchu letiskové haly a stanice metra, pretože by sa usilovali o socialistickú alebo kapitalistickú nadvládu nad svetom, ale pre to, aby dosiahli nadvládu islamu.
Ignorovanie tejto skutočnosti je ojedinelým javom v spôsobe, akým západní lídri riešia terorizmus. Počas severoírskeho konfliktu v rokoch 1969 – 1998 by bolo nemysliteľné ignorovať ideologické pozadie: anglicko-škótski protestanti bojovali proti írskym nacionalistickým katolíkom. A dokonca aj počas teroru RAF v 70. rokoch sa nemecká vláda a médiá otvorene zaoberali ľavicovou ideológiou teroristov. V roku 1974 sa dokonca konzultovalo s intelektuálmi, aby bol lepšie vysvetlený a rozkrytý svetonázor páchateľov násilia. Bolo jasné, že z ideologických koreňov hnutia budú vždy vyrastať nové výhonky, ak sa nimi nebude otvorene zaoberať.
Prečo sa tomu pri islame vyhýbame? Prečo sa ignorujú duchovné základy, ktoré už viedli k smrti desiatok tisíc nevinných civilistov? Vyhýbame sa zasadeniu teroru do islamu za každú cenu preto, aby neboli mierumilovní moslimovia v Európe diskriminovaní? Alebo si mierumilovní moslimovia naozaj želajú, aby sa nediskutovalo o náboženských základoch terorizmu? Nemajú záujem o lepšie pochopenie týchto udalostí?
Jedno je jasné – spoločnosť, ktorá nechce pochopiť, prečo na ňu útočia, a nevidí, z akého náboženského myslenia vyrastá nenávisť voči liberálnym hodnotám, sa proti tejto nenávisti nemôže vyzbrojiť. Viac policajtov, detektorov kovov a integračných úradníkov nestačí proti nenávisti, ktorá zahŕňa systematické pohŕdanie ľuďmi iného vierovyznania a ich slobodou.
Potrebujeme úprimnú diskusiu nie o „islamizme“, ale o islame. Ide o bezpečnosť miliónov ľudí v Európe a USA, ktorí žijú ako mierumilovní, lojálni občania a nemali by platiť svojou krvou za ignoranciu svojich vlád. Ide o zabránenie takému vývoju, ktorý pesimisticky predpovedal nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Imre Kertész. Kertész, ktorý bol v roku 1944 deportovaný do Osvienčimu a v roku 1945 oslobodený v Buchenwalde, vo svojej knihe Posledný návrat (2015) napísal: „Európa čoskoro zahynie pre svoj liberalizmus, ktorý sa ukázal ako detinský a samovražedný (...) Vždy sa to skončí rovnako: Civilizácia dosiahne takú úroveň vyspelosti, že nielenže nie je schopná sa brániť, ale ešte sa zdanlivo nepochopiteľným spôsobom klania vlastnému nepriateľovi."