Poznám nórsku firmu (možno je ich aj viac), kde majú moslimovia aj svoju modlitebňu. Chceli ju a obhájili si ju. Šéf, moslim, vám bez rozpakov rozpošle hromadný email, kde aj kresťanom zaželá šťastné ukončenie Ramadánu.
Takto pred týždňom skončil islamský pôstny mesiac Ramadán. Za ním nasledovali tri dni osláv Aid al-Fitr. Čo je novinkou, že v tomto roku bolo centrum Osla (radnica a dve ulice) ozdobené osvetlením pri príležitosti začiatku moslimského Ramadánu. A čo je možno zaujímavé, že dizajn osvetlenia bol rovnaký aj v ďalších európskych mestách.
Argumentom zástupcov radnice bolo, že Oslo chcelo takto vyslať signál, že je miestom pre všetkých, aj pre ľudí s inou vierou.
Znepokojivé to možno začne byť, keď sa neobjaví v decembri v Osle vianočná výzdoba z dôvodu, že by to mohlo byť neuctivé, netoleratné voči moslimom. Prípady, keď boli vianočné symboly odstránené z niektorých verejných miest, aby údajne neurážali vieru moslimov, sa stali počas Vianoc v Nemecku, Holandsku, Francúzsku...
Otvára to zaujímavé otázky, pohľady, ktoré by mohli obohatiť dialóg na túto tému: Na jednej strane argument, že v Nórsku je islam po kresťanstve najrozšírenejšie náboženstvo (z celkového počtu obyvateľov 5,5 milióna je moslimov okolo 200-tisíc. Moslimovia majú v Nórsku 7 mešít (6 v Osle, jednu v Kristiansande). Podľa tohto pohľadu je symbolom dobrej vôle a vyspelosti národa, prejaviť záujem a podporu rozmanitosti, aj tej náboženskej. Niektorí moslimovia si bez problémov ozdobia na Vianoce okná sviečkami a majú doma stromček.
Pohľad druhý: Prečo takto oslavujeme a pripomíname si len islamské sviatky? V Nórsku sa hlásia prisťahovalci a emigranti k ďalším piatim náboženstvám. Ak podpora rôznorodosti, tak dôsledne a spravodlivo, alebo?! Nech moslimovia oslavujú svoje sviatky radostne vo svojich komunitách a mešitách, ale prečo má byť osvetlenie v centre Osla, ako oslava Ramadánu, za vyše 100-tisíc eur hradené z daní nórskych občanov? Aj v ústave je zakotvené, že Nórsko je krajina vytvorená na kresťanských hodnotách. Byť bdelí, po skúsenostiach s vývojom situácie ohľadom moslimských aktivít a kriminality vo Francúzsku či Nemecku je veľmi prezieravé a užitočné.
Toľko dva pohľady.
Čo je však inšpirujúce, obidva si žijú - napriek pluralite - v spoločnom priestore s nadhľadom. Zatiaľ. Nikto nedáva tomu druhému nálepky a nenadáva mu, čo je pre kultúrny dialóg naozaj prospešné. Zatiaľ.