Čo nás učí India
Po návrate z filmového festivalu v Bengalúre, hlavnom meste juhoindického štátu Karnataka, si pri zaraďovaní fotografií a videí do môjho indického albumu užívam radostnú rekapituláciu všetkého, čím táto obrovská a magická krajina obohatila a rozšírila moje kultúrne rozhľady.
20240303_135106
1. Postavy divadla kathakali na pozadí World Trade Center v štvrti Brigade Gateway. Foto: V. Langerová
India má svoju históriu, začala som pred rokmi severom, síkhskym Amricarom so Zlatým chrámom a Dharamshalou, kde našli v 50. rokoch útočisko tibetskí emigranti, pokračovali sme trojuholníkom Dillí – Jaipur – Agra so skvostným Taj Mahalom. Nasledoval Mumbai a Goa s krúžením po okolí s budhistickými skalnými chrámami v Ellore a Adjante a očarujúca Kerala. Turistické destinácie vystriedali o pár rokov cesty na filmové festivaly, zamierila som do bengálskej Kalkaty a tentoraz to bol let do technologického srdca Indie, kde sa okrem rozvoja industriálnych parkov darí i filmu.
K pochopeniu toho, ako Indovia svoj film a hlavne jeho oslavované hviezdy milujú, stačí prítomnosť na štadióne v Kalkate, kde tisíce divákov búrlivo vítali bollywoodskych hercov Sharu Khana, Amitabha Bachchana a herečku Rani Mukherji. Následne zaplavili kinosály v centre Nandan, kde sa konal festival. Sú to počty, ktoré dokážu Európanov doviesť k úžasu. Filmový festival v Bengalúre nebol v tomto ohľade výnimkou. Jeho program v plnej miere odrážal vzostup regionálnej tvorby v jednotlivých štátoch súperiacich čoraz významnejšie s Bollywoodom. Pozornosť si v posledných rokoch zasluhuje najmä produkcia takzvaného Tollywoodu situovaného do južných štátov Telagana a Andrapradéš, kde sa hovorí telugsky. Film RRR (2023) renomovaného tvorcu Srisala Sri Rajamouliho sa dostal aj do oscarového výberu a za pesničku Natu natu si odniesol vytúženú cenu. Zviditeľneniu tohto segmentu napomáhajú aj streamovacie platformy. Na Netflixe je spomínaný film i ďalšie hity režiséra k dispozícii záujemcom na celom svete.
