Dobová pracovňa Jána Rumanna a iné prekvapenia. Východoslovenské múzeum s novinkami

KOŠICE – Východoslovenské múzeum na čele s riaditeľom Dominikom Bérešom prispeje do programu Župných dní nielen vytvorením pamätnej medaily či exteriérovej putovnej výstavy, ktorá zachytáva históriu vzniku župy, ale aj novinkou v podobe dobovej historickej pracovne Jána Rumanna.

„V kontexte historických udalostí Župných dní sa aj my, ako Východoslovenské múzeum budeme podieľať na organizácii bohatej programovej ponuky. Okrem iného by mala svetlo sveta uzrieť pamätná medaila, na ktorej je výjav Košickej veľžupy. Pri príležitosti prvého zasadania župného zastupiteľstva bude po kraji putovať exteriérová putovná výstava, ktorá zachytáva historické kontexty vzniku župy a jej pôsobenia. Ruku k dielu sme pridali aj novinkou v podobe historickej dobovej pracovne Jána Rumana,“ uviedol riaditeľ Východoslovenského múzea.

Podľa jeho slov si návštevníci môžu odniesť spomienku v podobe mince, ktorú si môžu sami vyraziť. Východoslovenské múzeum prispeje aj ďalšími aktivitami ako je Deň otvorených dverí, slávnostná vernisáž novej archeologickej výstavy či Rákociho pivné dni.

V tajnom hlasovaní volili po prvý raz aj ženy

Dňa 23. apríla 1923 zaznamenalo východoslovenské mesto Košice dôležitú udalosť – po prvýkrát sa tu zišlo zastupiteľstvo Košickej veľžupy, čo symbolizuje začiatok demokratických zmien, keď sa po prvýkrát konali priame všeobecné tajné voľby, v ktorých volili aj ženy. Tento krok bol v tom čase nevídaným fenoménom pre územie Košického regiónu.

Prvé zastupiteľstvo tvorili kňazi, farmári či právnici

Košická veľžupa vznikla legislatívne už v roku 1920, avšak jej skutočné kompetencie a pôsobnosť sa formovali až počas nasledujúcich rokov. Až do roku 1923 nemali župné stolice patričné právomoci, a tak sa územnosprávne a kompetenčné pôsobenie veľžupy zrodilo práve v tomto období. Prvé zastupiteľstvo tvorilo 35 členov – zástupcovia rôznych oblastí spoločnosti, farmári, kňazi, právnici, agrárnici a učiteľ. Ich zvolenie na základe slobodných volieb demonštrovalo dôraz na inkluzívnosť a zastúpenie rozmanitých hlasov v spoločnosti.

Ján Rumann ako prvý župan

Ján Rumann, prvý župan, bol delegovaný zo štátnej moci, pretože štátna centralizovaná moc chcela mať aj pri nepredvídateľnom volebnom výsledku zastupiteľstva akúsi moc nad župou. Košická veľžupa mala krátke trvanie, necelých 5 rokov.

Jej rozloha bola od Sobraniec až po Lipany a od Svidníka až po Kráľovský Chlmec. V roku 1928 bol župný systém zmenený na krajský, čiastočne pod tlakom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a nátlaku na princíp autonómie Slovenska.

Kompetencie župy sa zameriavali na poľnohospodárske aktivity, určovanie a schvaľovanie miestnych daní, ako aj na výstavbu infraštruktúry ako ciest, mostov, nemocníc a škôl. Tieto úlohy predznamenali budúci vývoj územného a regionálneho členenia, ktoré získala Slovenská republika po roku 2002.

Kto bol Ján Rumann?

Významne pôsobil vo verejných funkciách na východnom Slovensku a od roku 1922 zastával post župana Košickej veľžupy. Bol výraznou osobnosťou slovenského národného života na začiatku 20. storočia, aktívny v právnickej, štátnopolitickej a cirkevnej oblasti.

Angažoval sa v hnutí za práva národností v Uhorsku a bol jedným zo zakladateľov československej štátnej správy. Jeho úsilie sa zameralo aj na aktivizáciu kultúrneho, spoločenského a hospodárskeho života. Okrem toho bol autorom politických a národohospodárskych článkov. Zastával aj pozíciu dištriktuálneho dozorcu Evanjelickej cirkvi na Slovensku.