Načo nám je právo veta? Na dve veci

Keďže centralizácia Európskej únie pokračuje pomaly, ale mohutne, je o 17 rokov neskôr na stole diskusia o ďalšom odovzdaní práv veta do Bruselu. Tentoraz je návrh finálny. Žiadne polovičné veci, máme odovzdať všetko.

Lenže v tom je problém. Najmä ten, že ľudia to nechcú. Doma totiž majú na rozhodovanie dosah, jednoducho si zvolia inú vládu. Ak ale kľúčové právomoci odídu do Bruselu, tak rozhodovanie práve v zásadných veciach sa stane extrémne anonymné, lebo slovenský volič nebude mať možnosť svojou voľbou niečo zmeniť. To je prvá vec – vplyv voličov na veci verejné.

Druhá vec je, že právo veta núti všetky krajiny hľadať spoločný kompromis a nemôže sa stať, že pár veľkých krajín sa na niečom dohodne a ostatným svoje rozhodnutie vnúti. To je druhá vec – nutnosť hľadať kompromisy.

Predstavte si, že francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý nahlas uvažuje o vyslaní vojakov na Ukrajinu, by sa dohodol s Nemcami, Talianmi, Španielmi, zopár ďalšími krajinami a slovenskí vojaci by zrazu bojovali kdesi za Dneprom. Ukrajine poskytujeme pomoc, premiér Fico súhlasí s každým balíčkom vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ale slovenskí vojaci majú byť (s výnimkou mierových misií) doma.

Argument, ktorý hovorí v prospech odovzdania práva veta – aby Viktor Orbán a jemu podobní nemohli EÚ, respektíve ostatných vydierať – neobstojí. Pomôžem si príkladom, ktorý uviedol bývalý premiér Ľudovít Ódor – ak chcú ísť všetky deti v triede na výlet, nemôžu im v tom jedno či dve deti brániť. S tým sa dá súhlasiť, ale už nie s tým, aby aj tie deti, ktoré nechcú, sa museli na výlete zúčastniť.

Ak chce väčšina krajín niečo robiť, nie je dôvod nútiť k tomu všetky krajiny. Pripomínam, že EÚ je spolok suverénnych štátov, s vlastnými parlamentmi, voľbami a daňami. Preto je SaS proti vzdaniu sa práva veta.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nemusia vyjadrovať názor redakcie.