Richard Sulík

Keďže centralizácia Európskej únie pokračuje pomaly, ale mohutne, je o 17 rokov neskôr na stole diskusia o ďalšom odovzdaní práv veta do Bruselu. Tentoraz je návrh finálny. Žiadne polovičné veci, máme odovzdať všetko.

Lenže v tom je problém. Najmä ten, že ľudia to nechcú. Doma totiž majú na rozhodovanie dosah, jednoducho si zvolia inú vládu. Ak ale kľúčové právomoci odídu do Bruselu, tak rozhodovanie práve v zásadných veciach sa stane extrémne anonymné, lebo slovenský volič nebude mať možnosť svojou voľbou niečo zmeniť. To je prvá vec – vplyv voličov na veci verejné.

Druhá vec je, že právo veta núti všetky krajiny hľadať spoločný kompromis a nemôže sa stať, že pár veľkých krajín sa na niečom dohodne a ostatným svoje rozhodnutie vnúti. To je druhá vec – nutnosť hľadať kompromisy.

Predstavte si, že francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý nahlas uvažuje o vyslaní vojakov na Ukrajinu, by sa dohodol s Nemcami, Talianmi, Španielmi, zopár ďalšími krajinami a slovenskí vojaci by zrazu bojovali kdesi za Dneprom. Ukrajine poskytujeme pomoc, premiér Fico súhlasí s každým balíčkom vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ale slovenskí vojaci majú byť (s výnimkou mierových misií) doma.