Zubné benefity využívali ročne státisíce ľudí. Proti rušeniu sú pacienti aj opozícia

Ide o výkony ako ošetrenie zubného kazu, plastická výplň, výplň koreňových kanálikov, dentálna hygiena, pečatenie trvalých zubov u detí či zhotovenie zubných mostíkov a koruniek u dospelých.

Poistenci môžu dentálny benefit absolvovať do konca apríla tohto roku. Žiadosť o preplatenie nákladov je potrebné odoslať do 30 dní od ošetrenia.

Ministerka vysvetľuje, že dentálne benefity sa vyplácali z verejného zdravotného poistenia. Doň prispievajú ekonomicky aktívni občania zdravotnými odvodmi a za zvyšné skupiny poistencov odvádza platbu štát (tento rok približne 60 eur mesačne na osobu).

Od roku 2019 poskytli zdravotné poisťovne zubný benefit takmer dvom miliónom poistencom. Stálo to viac ako sto miliónov eur. Navyše, trend bol stúpajúci, každý rok využil tieto možnosti väčší počet poistencov.

Podľa Dolinkovej treba odteraz tieto financie míňať lepším spôsobom.

Stúpla účasť na preventívnych prehliadkach

Počas existencie benefitu v rokoch 2019 až 2023 sa zlepšilo nielen orálne zdravie Slovákov, ale aj ich účasť na preventívnych prehliadkach.

Keďže peniaze poisťovňa preplatila až po absolvovaní preventívnej prehliadky u všeobecného lekára a v prípade žien aj gynekológa, účasť poistencov na nich vzrástla o dvanásť percent.

To je až o 427-tisíc preventívnych prehliadok viac, ako by bolo v sledovanom období „tradične“ absolvované.

„Edukačný potenciál zvyšovania preventívnych prehliadok prostredníctvom zubného benefitu sa však vyčerpal, je potrebné ho prehodnotiť a nájsť nové verzie benefitov, ktoré budú zacielené na prevenciu,“ skonštatovala ministerka zdravotníctva.

Poisťovne uvádzajú, že ľudí budú k prevencii naďalej viesť, ale najmä nefinančnými opatreniami ako pripomienky, osveta či vzdelávacie aktivity.

Viac sa ujde ambulantným lekárom, vysvetľujú poisťovne

Asociácia zdravotných poisťovní (AZP) priznáva, že ju táto informácia neteší, ale rozhodnutie rešpektuje.

Poisťovne nemajú dáta o tom, či tento benefit využívali najmä ekonomicky aktívni občania, u ktorých možno predpokladať, že si starostlivosť o zuby budú môcť dovoliť aj po 1. máji, alebo išlo prevažne o takzvaných poistencov štátu – deti, ženy na materskej či dôchodcov.

Poisťovniam to ročne usporí približne tridsať miliónov eur. Podľa výkonnej riaditeľky AZP Dajany Petríkovej tieto peniaze poputujú do ambulantnej sféry.

Ambulancie sa totiž dlhodobo sťažujú, že cenník, podľa ktorého im zdravotné poisťovne platia za jednotlivé výkony, je starý vyše desaťročie a nezohľadňuje prax. Po zvýšení cien energií a nájmov si preto niektorí súkromní lekári začali pýtať neregulované poplatky a iní prešli na priame platby od pacientov.

Pozitívnou správou je, že rezort s poisťovňami nehovorí o tom, že by chcel rušiť ďalšie benefity. "Skôr spolu diskutujeme o nových benefitoch pre rok 2025," objasňuje Petríková.

V novo vyvíjaných benefitoch by bolo podľa asociácie poisťovní vhodné sústrediť sa na prevenciu najzávažnejších ochorení v oblasti onkologickej, kardiovaskulárneho systému a neurológie. 

SaS aj hnutie Slovensko sú proti

Hnutie Slovensko to považuje za šetrenie na tom najhoršom možnom mieste. "Ficova vláda berie ľuďom benefit, vďaka ktorému rodiny ušetrili stovky eur, a zároveň vďaka ktorému sa zvýšila účasť na preventívnych prehliadkach," povedal poslanec Marek Krajčí.

Dodal, že sme tým vlastne šetrili peniaze, lebo pri skoršom záchyte ochorení liečba potom štát toľko nestojí.

Hnutie upozornilo, že napríklad VšZP platila až 450 eur za detský strojček, ak boli v Peňaženke zdravia zaevidovaní viacerí ľudia. Ministerku vyzvali, aby benefity nerušila, pokým presne neurčí, kde sa presmerujú a čo sa v oblasti zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov zlepší.

"V skupine dospelých ľudí vzrástol počet preventívnych prehliadok o 40 percent, čo je obrovské číslo. Veľmi to znižuje náklady na zdravotnú starostlivosť a zachraňuje životy občanov," pochválila poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS) naviazanie dentálnych benefitov na prehliadky u obvodných lekárov.

Skonštatovala, že to motivovalo ísť k zubárovi aj tých, ktorí dentálnu hygienu zanedbávali alebo si ju nemohli dovoliť, keďže stomatologické doplatky patria medzi najvyššie a za posledný rok stúpli o pätinu.

Poslanec Tomáš Szalay (SaS) povedal, že benefity a ich čerpanie by si mali určovať výlučne zdravotné poisťovne, aby sa mohli od seba odlišovať. Predpokladá, že po tomto kroku klesne aj počet preventívnych prehliadok, takže lekári prvého kontaktu nedostanú za to platby od poisťovní, a teda aj menej zarobia.

Szalay navrhol, aby sme radšej ako kompromis stanovili finančný strop, ktorý môžu poisťovne minúť na benefity.

Podľa pacientskej organizácie nejde o šťastné riešenie

Asociácia na ochranu práv pacientov SR nepovažuje zrušenie zubného benefitu za šťastné. Pripomenula výrazný nárast počtu preventívnych prehliadok, ako aj fakt, že benefit na zubné ošetrenia čerpali až tri štvrtiny poistencov.

Najviac to podľa nej pocítia viacnásobní rodičia.

„Je to dôkazom efektívneho vynaloženia finančných zdrojov v prípade príspevku na zubné ošetrenia, pretože v rámci prevencií sa mohlo zachytiť mnoho ochorení vo včasnom štádiu, a tým sa ušetrili ďalšie náklady vynaložené na liečbu, výdavky sociálnej poisťovne. Vo všeobecnosti platí, že jedno euro vynaložené na prevenciu sa nám trojnásobne vráti, nehovoriac o benefitoch pre pacientov, ich rodiny a spoločnosť v prípade ich vyliečenia," poukázala Mária Lévyová z asociácie.

Je tiež skeptická proti tomu, či tridsať miliónov eur uspokojí oprávnené požiadavky ambulantných poskytovateľov.

„Považovali by sme za efektívnejšie, ak by štát tento rok zvýšil o jedno percento odvody nielen pre ekonomicky aktívnych poistencov, ale aj za svojich poistencov, za dôchodcov, deti, matky na materskej a nastavil jasné pravidlá," uzavrela prezidentka asociácie.

Vlani nás všetky benefity stáli viac ako 60 miliónov eur

Zdravotné poisťovne vlani uhradili svojim poistencom benefity vo výške 60,8 milióna eur. Toto číslo každoročne stúpa, informoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) vlani za benefity uhradila vyše 28,6 milióna eur, súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera vyše 20,3 milióna eur a súkromná Union zdravotná poisťovňa viac ako 11,8 milióna eur.

Najviac zdravotné poisťovne vynaložili na zubné ošetrenia a dentálnu hygienu (45,8 milióna eur). Ďalšími najrozšírenejšími benefitmi boli príspevky na lieky (5,5 milióna eur) a očné vyšetrenia, respektíve očné zdravotné pomôcky (4,5 milióna eur).

"Kým v roku 2021 vynaložili všetky zdravotné poisťovne na benefity sumu takmer 29 miliónov eur a v roku 2022 sumu viac ako 44 miliónov eur, tak v roku 2023 to bolo už viac ako 60 miliónov eur," ozrejmil úrad.

"Vzhľadom na to, že na benefity zdravotných poisťovní sa skladajú všetci poistenci, ale reálne ich využíva len časť z nich, je tu legitímna otázka, či by sa nemali nastaviť pravidlá tak, aby boli odmeňovaní všetci poistenci, ktorí vedú zdravý spôsob života a nevyužívajú zdravotnú starostlivosť," povedal predseda úradu Michal Palkovič.

Ľudí podľa jeho slov treba motivovať žiť zdravo, čo sa vráti Slovensku v podobe menšieho tlaku na rast nákladov v zdravotníctve.