Krátko pred inváziou Hamasu do Izraela sa do kín dostal film Golda, ktorý v nezamýšľane príhodnom čase opísal udalosti jomkipurskej vojny, ktorá sa presne 50 rokov predtým stala čiastočným predobrazom desivých udalostí zo 7. októbra minulého roka.
Film poskytuje pohľad do vážnych dilem starnúcej izraelskej premiérky Goldy Meirovej, náročných politických rozhodnutí, ale varuje tiež pred izraelskou aroganciou, zvyknutou riešiť problémy so zradikalizovanými moslimskými susedmi z pozície morálnej, vojenskej aj ľudskej nadradenosti.
Podobné témy, ako sme videli dnes v realite, riešili vo filme Golda. Nedávno zosnulý minister americkej diplomacie Henry Kissinger, ešte v najlepšom veku, presviedčal Meirovú, aby vytvorila humanitárny koridor pre 30-tisíc egyptských vojakov, ktorí sa dostali na púšti do pasce.
„Dostanú napiť, keď prepustia 9-tisíc našich zajatcov,“ odpovedá tvrdo Meirová. A zároveň musia uznať Izrael, čo však egyptský vodca Anwar Sadat tvrdohlavo odmieta, inak by si znepriatelil Arabov. „Musíte si vybrať, Henry. Buď sa pridáte ku mne, alebo vytvorím armádu vdov a sirôt.
Všetkých ich pozabíjam.“
Fauda ako chaos
Zároveň seriál Fauda opisuje príbehy a ľudské osudy agentov izraelskej kontrarozviedky v nikdy sa nekončiacom boji proti palestínskym teroristom. Divákovi pomáha vcítiť sa do skutočných príbehov s prekvapivo nečiernobielymi momentami. Na hercoch je najmä počas dynamických vojenských akcií poznať, že agentov hrali ľudia, ktorí si podobne ako ostatní Izraelčania, prešli tvrdým vojenským výcvikom.
Seriál pôsobí verne aj preto, že nie je postavený na hercoch typu „amerických krásavcov“, ale na bežných neoholených mužoch, za ktorých by ste na ulici nedali ani deravý groš. Paradoxne, najsympatickejší hollywoodsky „ksicht“ v druhej sérii je práve terorista z Hamasu, ktorý nebol pôvodne vychovávaný na teroristickú „dráhu“, pridal sa k nej ako vodca až po tom, ako Izrael zabil jeho otca a mladý chlapec pocítil vôňu pomsty, ktorá preformátovala jeho životnú dráhu.
Napokon, časť hercov aj produkcie sa zapojila do ostrých bojov a dnes priamo bojujú v Gaze - a to nielen z bezpečnej vzdialenosti. Jedna z hlavných postáv seriálu, herec a spevák Idan Amedi, ktorý ako záložník narukoval už 8. októbra, teda deň po invázii Hamasu, bol na prelome rokov ťažko ranený.
Dva mesiace pred tým v Gaze zahynul aj člen produkčného tímu Natan Meir a do bojov bol povolaný aj jeden z dvoch tvorcov seriálu a herec hlavnej postavy Lior Raz.
Ten hrá agenta a lídra tímu izraelskej kontrarozviedky Šin Bet Dorona Cabilia. Lior Raz bol príslušníkom izraelskej armády odmlada a na vlastnej koži prežil niektoré momenty, ktoré seriál opisuje. Keď mal osemnásť rokov, teroristi zo Západného brehu mu uniesli a zabili priateľku. Zrejme ide o alúziu na tretiu sériu seriálu, v ktorej Doron so svojim tímom hrdinským a historicky výnimočným zásahom priamo v Gaze oslobodí z pazúrov teroristov mladé krásne unesené dievča.
Celý Izrael je povznesený úspechom akcie, ktorá sa pôvodne javila ako samovražedná, hlavní protagonisti sú oslavovaní ako hrdinovia. Keď to už vyzerá tak, že séria skončí happyendom, prichádza šok: mladý terorista si oslobodenú dievčinu našiel priamo v Izraeli. Keď sa však už zdalo, že je v bezpečí, tak ju zavraždí. Preto, yby sa Doronovi pomstil. Dievčinu tak smrť nečaká tam, kde jej každú chvíľu hrozila a desila, teda v zajatí v nevábnych kobkách únoscov Hamasu. Príde si po ňu až doma, keď sa javí, že všetky nebezpečenstvá sú zažehnané.
Išlo o jasný signál: nikdy a nikde nebudete v bezpečí. Keď sa vám bude zdať, že ste z najhoršieho vonku, zistite, že je to len ilúzia. Práve vtedy si vás nájdeme a udrieme priamo vo vašom dome.
Krutosť ako metóda obrany
Keďže seriál sa nepokúša obrusovať hrany a propagandisticky „scitlivovať“ nekorektný prístup agentov k Palestíncom, v jednotlivých scénach vidíme krutý a násilný prístup, s akým sa Izrael bráni proti teroristom. Diváka nezriedka zaskočí krutosť, s akou židovskí agenti k svojim súperom pristupujú. Podľa „blízkovýchodných kritérií“, kde je miernosť považovaná za slabosť.
So samozrejmým cynizmom sú prijímané metódy, ktoré by u nás v Európe boli považované za nevhodné, a to nielen ľudskoprávnymi aktivistami. Vidíme napríklad scény, ako izraelskí agenti s komandom ozbrojencov naháňajú chlapca v skorom tínedžerskom veku, ktorý donášal jedlo ukrývajúcim sa teroristom. „Povedali mi, aby som s tebou hovoril ja, tiež mám syna,“ povie mu Doron, keď chlapca chytia a posadia do dodávky. „Vie Boh, nech chcípne,“ odpovie mu odhodlane palestínsky chlapec, ktorý sa spočiatku svojich nenávidených únoscov nezľakne.
Napokon ho však rôznymi vyhrážkami zlomia a chlapec im odhalí miesto, kde sa ukrývajú teroristi.
Na začiatku tretej série agentka Šin Bet prichádza za ťažko zraneným bojovníkom Hamasu a keď si overí, že ju nik nevidí, tak z neho pri nemocničnej posteli vyťahuje informácie mučením jeho bezvládneho a obväzmi ofačovaného tela. Končí až vtedy, keď terorista začína umierať a prístroje sa rozpípajú, čo okamžite zalarmuje lekárov. Agentka zmizne ešte skôr, ako by ju medicínska pomoc stihla zaskočiť.
Metódy vyhrážok však nie sú len násilnej, ale aj drsnej psychologickej povahy. „Buď mi povieš, kde je Al Makdasi, alebo ťa pošlem na potrat,“ vyhráža sa v ďalšej scéne vedúci agent Šin Bet manželke hľadaného nebezpečného teroristu, ktorú po nešetrnej násilnej akcii zavliekli do útrob vyšetrovacích miestností. Potrat je v moslimskej kultúre neprijateľný, preto sa žena po tejto vyhrážke zlomila. Vedela, že izraelskí agenti vyhrážkami neplytvajú nadarmo, ale sú ich schopní bez mihnutia oka realizovať.
Ako sa rodia teroristi
Seriál prináša aj niekoľko pozoruhodných príbehov, ako sa z napohľad nevinných mladých chlapcov stávajú teroristi.
Vidíme utrpenie palestínskej ženy, ktorej uniesli syna. No ona aj jej rodina sú odhodlané, nebezpečenstvo je ich bežným údelom. Rozbehne sa mechanizmus krvnej pomsty, syn prevezme misiu svojho mŕtveho otca. „Oko za oko, zub za zub, že Doron,“ hovorí Al Magdasi izraelskému agentovi po tom, ako ho unesie. „Ty si mi zabil otca, ja som zabil tvojho. Nie som ako ty, nezabíjam civilistov, nevraždím deti. Ale áno, vy to len robíte tak, aby to tak nevyzeralo. Ako to s mojím bratom.“
Dorona však jeho kolegovia zachránia a nebezpečného teroristu zlikvidujú. Súkromný život agentov trpí neustálou konfrontáciou so smrťou, ktorá si vyberá svoju daň aj na ich vzťahoch. Doronovi sa napokon rozpadne manželstvo. Hoci svojej žene sľúbil, že sa do služby už nevráti (na začiatku seriálu žijú s malými deťmi v idilickej izolácii na vidieku pestujúc víno), Dorona však nikdy nekončiaci boj s nepriateľom opäť naplno vtiahne. „Je to silnejšie ako ja, Gali,“ hovorí svojej manželke.
Mimochodom, poslednou scénou štvordielnej série bolo, ako Doron so svojimi druhmi ležia postrieľaní na zemi po útočnej operácii, čakajúc v daždi na pomoc. Nevieme, či prežili alebo nie, seriál sa tu končí. Umierajúci Doron sa v bezmocnom čakaní modlí židovský žalmový chválospev.
V seriáli však vidíme kus ľudskosti aj na opačnej strane, najmä vtedy, keď sa Doron infiltruje do rodiny nebezpečného teroristu a vidíme tak pevnosť a vernosť rodinných zväzkov medzi moslimami v Palestíne. Doron v prestrojení si vytvorí doslova otcovský vzťah s mladým boxerom, z ktorého sa po zavraždení jeho brata stane terorista, ktorý preberá jeho poslanie. Práve on neskôr v Izraeli zavraždí unesené dievča, ktoré Doron predtým zachránil.
Pozoruhodný je tiež rozhovor šéfa militantnej sekcie Hamasu Abu Muhammada, ktorému Izraelci pri náletoch zabili päť detí a dve ženy, s mladou zajatkyňou. Stala sa nástrojom odvetnej pomsty, ktorej nevinné žieňa nerozumie a nechce byť jej súčasťou.
Starší teroristi sú však v seriáli väčšími „gentlemanmi“ ako ich synovia. Akokoľvek absurdne to znie, táto teroristická „stará škola“ dokáže byť prekvapivo milá aj na zdesené dievča, ktoré uniesli. Ich boj vedie princíp a česť, nie pach krvi.
Lídri Šin Bet sú tiež v kontakte s lídrami palestínskej samosprávy. Jedným z nich je Abu Maher z hnutia Fatah, zástupca palestínskej bezpečnosti, pôvodne (za mladých rokov) patril medzi odhodlaných teroristov, ale v súčasnosti je z neho distingvovaný a slušný muž na strane mieru a spolupráce s Izraelom, ktorému efektívne pomáha likvidovať potenciálne teroristické hrozby. Neskôr je však radikálmi z Palestíny zavraždený krutým spôsobom. Práve on však v seriáli stelesňuje víziu mieru, pestovanie vzťahov a spoluprácu Izraela s Palestínou, v ktorú na oboch stranách už len málokto verí. Aj preto však musel zomrieť.
Tunely v Gaze
Z akcií Izraela sa vynára aj princíp asymetrického boja. Izrael má nielen technologickú prevahu, ale vie ponúknuť viac aj druhej strane - napríklad pohodlný život pre palestínskeho zradcu a špióna. To núti druhú stranu nielen budovať pomstychtivú česť ako cnosť, ale aj utiekať sa k drsnejším formám odvety. Hamas vie a kalkuluje s tým, že Izrael dokáže ponúknuť množstvo väzňov za dvoch rukojemníkov.
Z pohľadu súčasného konfliktu je obzvlášť zaujímavá štvrtá séria, ktorá sa stala čiastočným proroctvom. Ukazuje totiž na tajné tunely v Gaze, ktoré sú kľúčovou súčasťou vojny.
Teroristi sa v tejto sérii prepašovali z Gazy do Izraela práve cez tunely a tak ich komandá potajme prenikli do útrob nepriateľa. V izraelskej tajnej službe to spôsobilo šok a divák hneď pochopí, akým vážnym zlyhaním izraelských tajných služieb bolo, keď sa Hamasu 7. októbra 2023 podarilo dostať komando desiatich vojakov cez plot k nepriateľskej základni Reim.
V seriálovej verzii sa však napokon podarilo masívnej vražednej akcii Hamasu zabrániť včasným odhalením. Ak by k nej však došlo, Izrael by reagoval tvrdou odvetou a Hamas by dosiahol presne to, čo chcel a plánoval.
V reálnom svete, do ktorého sme sa prebudili 7. októbra, sa akciu predvídať a včas zlikvidovať, nepodarilo. Nasledoval tvrdý protiútok a smrť tisícov nevinných ľudí, ktorí sa v zbombardovanej Gaze ocitli v pasci, a ku ktorým často nepreniká ani západná humanitárna pomoc. Izraelský útok prebudil na Blízkom Východe „arabskú ulicu“ a minimálne na nejaký čas zablokoval budovanie siete mierových dohôd.
Thomas Friedman z New York Times dokonca varoval, že eskalácia konfliktu by mohla vymazať 50-ročné úsilie USA pri budovaní štruktúry blízkovýchodných aliancií.
Aj tento seriál ukazuje, že jedinou možnosťou Izraela je podobné akcie Hamasu včas odhaliť a zneškodniť. Ak sa to však nepodarí, nasledujú už iba zlé možnosti.
Štvrtá séria sa končí masívnym raketovým útokom Hizballáhu, ktorým chceli vyprovokovať Izrael k tvrdej odvete. Zaskočení Izraelci sú bezradní, vedia, že protiútok bude stáť stovky životov na oboch stranách.
„To plánovali od začiatku, paralyzovať nás, oslepiť nás a potom do toho vtiahnuť. Chcú rozpútať vojnu,“ prorokuje izraelský agent v seriáli tvrdú realitu, ktorej Izrael v realite napokon neunikol.