Prečo som rád, že sme nepostúpili do finále

Inak tomu nebolo ani v utorok, keď sa HC Košice stretli v siedmom, rozhodujúcom zápase o postup do finále hokejovej extraligy so Spišskou Novou Vsou a my sme hrali v Národnom divadle Košice fenomenálne úspešnú komédiu Chrobák v hlave.

Na hokej chodím so starším synom, pokiaľ nám to čas dovolí čo najčastejšie, vrúcny vzťah ku klubu si pestujeme pomerne poctivo a preto je play-off pre nás naozaj sviatočným vyvrcholením celej hokejovej sezóny. A od budúcej sezóny už budeme brávať aj toho mladšieho, keďže už začína veľmi zreteľne tušiť, že ho oberáme o niečo pekné a dôležité.

O základnú časť sezóny sa neobávam, to peňaženka hravo znesie, lístok do dvanásť rokov je naozaj lacný. Problém však nastáva vo vyraďovacej fáze, tam už to vie pri viacpočetnej a viacnásobnej návšteve seriózne zabolieť, keďže jednak vzrastie cena dospeláckeho lístka a detská zľava je, slušne povedané, symbolická. A ani to pivo, ľadový čaj a spišské párky nie sú zadarmo, však? Spišské párky... niečo ma na tom názve dráždi...

Vráťme sa ale k inkriminovanému zápasu o postup do finále. Hokej začal o 18.30, to už som bol aj s kolegami v šatni a pustil som na mobile priamy prenos. Predstavenie začína o 19.00 a v tom čase sme už prehrávali 0:2. Naozaj skvelá motivácia vybehnúť pred plné hľadisko zábavychtivých divákov a o dušu ich rozosmievať, keď vaše srdce krváca.