Konzumácia mäsa je pre mnohých ľudí problematická najmä z troch dôvodov – že nie je práve zdravé, že pri jeho produkcii trpia zvieratá a napokon, že zvieratá chované na mäso prispievajú k tvorbe skleníkových plynov. Ak by sme dokázali mäso získavať bez zvierat, vyrieši sa minimálne druhý a tretí problém a čiastočne možno aj prvý.
Hovoriť o výrobe mäsa bez zvierat môže pôsobiť nezmyselne. Nie je to však úplne tak, hoci ešte pred niekoľkými dekádami by súčasná technológia patrila do ríše vedeckej fantastiky. A pozor, reč nie je o náhradách mäsa z rastlinných surovín ani o potravinách z hmyzu, ale o skutočnom mäse – hovädzom, bravčovom či kuracom.
V Spojených štátoch amerických je to už zhruba rok, odkedy je možné predávať kuracie mäso, ktoré je naozaj kuracie, hoci nepochádza zo zabitého kuraťa. Na trhu je zatiaľ len vo veľmi obmedzenom množstve a jeho cena výrazne prekračuje cenu bežnej kuraciny. V tejto chvíli to môžeme považovať skôr za zaujímavosť pre ľudí, ktorí nevedia, čo s peniazmi.
Lenže ako to už s novými technológiami býva, náklady v čase klesajú. Mäso vytvárané umelými postupmi tak môže byť v budúcnosti schopné konkurovať mäsu z chovaných zvierat. A navyše, s niekoľkými výhodami – pri jeho výrobe zvieratá netrpia, ani neprodukujú skleníkové plyny (najmä metán), a jeho kvalitu je možné lepšie kontrolovať.
O tom, či laboratórne pestované mäso napokon uspeje, však nemusí rozhodnúť ani veda, ani technologický pokrok, ale politika. Zatiaľ čo Americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv predaj takéhoto mäsa povolil, a nie je vo svete jediný, politici vo viacerých štátoch v Amerike aktuálne presadzujú jeho zákaz.
Mäso bez zvierat
Predstava umelej kultivácie mäsa sa nám aj dnes môže zdať ako fantázia, no táto myšlienka nie je ani zďaleka úplne nová. A hoci dnes zákaz navrhujú najmä konzervatívni politici, v minulosti mali aj konzervatívci pragmatickejší postoj.
Keď sa v roku 1931 Winston Churchill v jednej svojej eseji zamýšľal nad svetom o päťdesiat rokov neskôr, okrem iného poznamenal: „Absurdnosti pestovania celého kurčaťa, aby sme mohli jesť prsia alebo krídla, sa vyhneme tým, že tieto časti budeme pestovať oddelene na vhodnom médiu.“ Pritom nepredpokladal úpadok kulinárskeho umenia, naopak, nové potraviny mali byť nerozoznateľné od pôvodných.
Technológia umožňujúca kultivovať umelé mäso sa objavila v období po druhej svetovej vojne s výskumom kmeňových buniek. Výskum však pôvodne smeroval predovšetkým ku kultivácii tkanív na medicínske využitie, nie k produkcii umelého mäsa.
Prelomom bol objav svalových kmeňových buniek, ktoré fungujú pri regenerácii poškodenej svaloviny. Z nich sa dajú vo vhodnom médiu vypestovať svalové vlákna. Všetko ostatné je otázka technológie – ako bunky získať a ako ich pestovať (najmä, ako získať lacné médium, spočiatku používané sérum z teľacích plodov je veľmi drahé).
Hamburger za štvrť milióna
Prvý hamburger z umelého mäsa bol verejne predvedený v roku 2013. Päťuncový kus „mletého“ mäsa, čo je zhruba 140 gramov, stálo vtedy vyrobiť neuveriteľných 250-tisíc eur. Dnes sa dá rovnaké množstvo vyrobiť za menej než 50 eur.
Výrobná technológia sa stále hodí najmä na výrobu „mletého“ mäsa. Na zabezpečenie výživy jednotlivých svalových vlákien je nutné pestovať ich oddelene. V tele zvieraťa sa o výživu starajú cievy prechádzajúce svalovinou. Už dnes sa však predávajú aj kompaktné kusy mäsa a v budúcnosti sa možno dočkáme aj kultivovaných rezňov. A možno aj Churchillových kuracích krídel – hoci, kto by stál o kosti.
Problémom nateraz zostáva cena, ktorá je vyššia než u bežne produkovaného mäsa. Kultivované mäso zatiaľ zrejme nie je ani ekologickejšie z hľadiska emisií. To všetko sú však problémy, ktoré sa časom môžu vyriešiť technologickým pokrokom a výrobou vo veľkom.
Tri roky stará štúdia konzultantskej spoločnosti McKinsey odhaduje, že výrobná cena by sa mohla v blízkej dobe dostať na zhruba desať eur za kilogram. Vzhľadom na to, že ide o „čisté“ mäso, u ktorého sa dá veľmi dobre kontrolovať zloženie, a s ohľadom na príplatky, ktoré sú ľudia ochotní platiť u rôznych bioproduktov, môže byť takáto cena konkurencieschopná.
Aktuálne ide v porovnaní so živočíšnou produkciou o naozaj miniatúrny trh. Zmienená štúdia McKinsey odhaduje, že ak by malo umelé mäso nahradiť aspoň jedno percento svetovej produkcie mäsových bielkovým, musela by sa kapacita „bioreaktorov“, nádob na pestovanie bunkových kultúr, zvýšiť na desať až dvadsaťnásobok súčasnej kapacity biofarmaceutického priemyslu.
Preventívny odpor
Umelo kultivované mäso už postupne preniká na svetové trhy. Už v roku 2020 dostalo takéto mäso v Singapure zelenú. V Spojených štátoch ho regulátor povolil zhruba pred rokom. Európa je tradične pomalšia, no nie nijako výrazne. Minulý týždeň sa Holandsku uskutočnili prvé schválené ochutnávky párkov z umelého bravčového mäsa.
Zároveň sa však objavuje politický odpor. V štyroch amerických štátoch – ide o Alabamu, Arizonu, Floridu a Tennessee – sú aktuálne v legislatívnom procese návrhy, ktoré by výrobu a predaj umelo kultivovaného mäsa postavili mimo zákona.
Nejde pritom o prvé legislatívne zásahy proti laboratórne vyrábanému mäsu. Už 16 amerických štátov prijalo legislatívu týkajúcu sa označovania produktov, ktorá reguluje používanie slova „mäso“ v prípade výrobkov založených na bunkových kultúrach, rastlinného pôvodu alebo tých vyrobených z hmyzu. Niektoré štáty to priamo zakazujú, iné vyžadujú jasné upozornenie na umelo kultivované mäso.
V prípade zmienených južanských štátov ide zrejme o kombináciu ekonomických dôvodov a kultúrneho konzervativizmu. Zákonodarcovia v zmienených štátoch hovoria o „vojne proti našim rančerom“, guvernér Ron DeSantis o „falošnom mäse“. Florida, Tennessee a Alabama patria medzi štáty s nadpriemerným počtom kráv a rančerom konkurencia nemusí byť po chuti.
Ekonomické argumenty však nemusia byť tie najdôležitejšie, ako upozorňuje americký ekonóm Tyler Cowen. Umelo kultivované mäso zatiaľ nie je nákladovo konkurencieschopné a navzdory predpovediam možno ani nebude. Navyše, pre každého nebude akceptovateľné ako náhrada mäsa zo zvierat.
Existenciou alternatívy by však mohol vzniknúť tlak na zákaz či zdanenie tradične vyrábaného mäsa, napríklad pre jeho dosahy na klímu či blahobyt zvierat. Konzervatívni voliči a politici môžu podľa Cowena v tejto alternatíve vidieť ohrozenie tradičných hodnôt, ak sú interpretované ako maskulínna konzumácia (či grilovanie) mäsa.
Takúto interpretáciu môžeme, ale aj nemusíme prijať. Konzervatívny vzťah k umelo pestovanému mäsu však volá po reflexii. Zmienený postoj Winstona Churchilla, pôžitkára, ktorého ťažko niekto označí za progresívca, naznačuje, že odmietnutie umelo kultivovaného mäsa nemusí byť jedinou správnou odpoveďou.