Do 50 rokov sa Švédi môžu stať menšinou vo vlastnej krajine

Kyösti Tarvainen, emeritný profesor systémových analýz na fínskej Aalto University v Helsinkách, dlhodobo varuje pred vážnymi demografickými zmenami spôsobenými migráciou nezápadných prisťahovalcov do severských krajín.

Vo svojej prognóze vývoja populácie v škandinávskych krajinách sa Tarvainen zaoberá otázkou, ako sa Švédsko, Nórsko, Dánsko a Fínsko vyvíjalo z demografického hľadiska a ako bude vyzerať o vyše štyri dekády. Upozorňuje, že od roku 2015 sa imigrácia do nordických krajín výrazne zvýšila, i keď na druhej strane boli zavedené aj imigračné obmedzenia, a preto podľa profesora neexistujú spoľahlivé odhady budúceho vývoja migrácie.

Keďže sa vedec nechcel zaoberať hypotetickou otázkou čo keby, použil pre potreby svojej prognózy dáta z rokov 2012 až 2014. Podľa nich sú predpokladané demografické zmeny podobné vo všetkých štyroch spomínaných severských krajinách. Najrýchlejší je však vývoj vo Švédsku, kde už teraz pozorujú problémy so vznikom paralelných spoločností. Pripomíname, že Švédsko je podľa rozhodnutia parlamentu z roku 1975 multikultúrnou krajinou.

Švédi menšinou vo vlastnom štáte

Podľa prepočtov Tarvainena sa má v roku 2065, teda do 45 rokov, podiel pôvodného obyvateľstva vo Švédsku znížiť na 49 percent. Predpokladá pritom pokles západnej populácie na 63 percent a naopak nárast moslimskej populácie v krajine na 25 percent.

Ešte v 70. rokoch, keď sa Švédsko stalo multikultúrnym štátom, tvorili až 40 percent migrantov ľudia prichádzajúci do krajiny zo susedného Fínska. Od tej doby sa však situácia radikálne zmenila.

„V roku 2019 tvorili 88 percent prisťahovalcov prichádzajúcich do Švédska osoby nezápadného pôvodu a 52 percent boli moslimovia. U prisťahovaleckej populácie teda došlo k obrovskej kultúrnej zmene, pretože jej najväčšia skupina sa zmenila z Fínov na moslimov,“ píše Tarvainen v aktuálnom komentári na stránke švédskeho portálu Folkbladet.

Fakt, že Fíni, ktorí prichádzali, mali podobné kultúrne korene, zmýšľanie i zvyky, viedol k tomu, že sa pomerne rýchlo začlenili do švédskej spoločnosti a stali sa jej súčasťou. Často navyše dochádzalo k svadbám medzi Švédmi a fínskymi prisťahovalcami. Dnes sú však podmienky úplne iné.

Viditeľná zmena spoločnosti

Množstvo moslimských prisťahovalcov, ktorí prichádzajú do Švédska, pochádza z úplne iného kultúrneho i sociálneho zázemia a veľkú časť z nich sa nedarí úspešne integrovať do väčšinovej spoločnosti. Namiesto toho, aby sa asimilovali, si títo prisťahovalci podľa Tarvainena vytvárajú svoje vlastné komunity, ktoré sú postupom času často označené ako vylúčené a vznikajú tak paralelné spoločnosti s vlastnou kultúrou i spôsobom života.

Dáni na rozdiel od svojich švédskych susedov v uplynulých rokoch prijali viacero opatrení, ktoré majú zabrániť vzniku paralelných spoločností. Najnovší plán na obmedzenie počtu migrantov, ktorí nepochádzajú zo Západu, počíta s tým, že do 100 rokov je nutné zákonom obmedziť podiel obyvateľov nezápadného pôvodu na maximálne 30 percent v každom dánskom okrese.

Pri pohľade späť do Švédska sú však tamojšie podmienky úplne iné ako v Dánsku. Vzniku paralelných spoločností sa aj vďaka multikultúrnym zákonom nepodarilo zabrániť a krajina sa tak potýka s takzvanými no-go zónami, ktoré vznikli práve z vylúčených, paralelných spoločností.

Problém väčšinovej spoločnosti

Tarvainen sa demografickým vývojom vo Švédsku, Nórsku, Dánsku a Fínsku zaoberá už desať rokov a používa pritom štandardné metódy. Obe potvrdzujú, že podiel Švédov v krajine klesne pod 50 percent do roku 2065 a do roku 2100 by malo vo Švédsku žiť rovnako veľa moslimov ako Švédov. Ak sa etnickí Švédi stanú menšinou, demografická zmena sa podľa fínskeho profesora pravdepodobne ešte zrýchli.

„Významní švédski inžinieri a podnikatelia zabezpečia, aby sa švédska ekonomika nezrútila. Švédska spoločnosť a kultúra však stratí svoje vedúce postavenie. Tento demografický vývoj je možné zastaviť, bude si však vyžadovať radikálne zmeny v prisťahovaleckej politike. Sme v historicky jedinečnej situácii a my, severania, musíme začať diskutovať o prisťahovalectve a ochrane našich národných štátov,“ píše Tarvainen v komentári.