Korelácia nadúmrtnosti a miery vakcinácie proti Covid-19. Existuje súvislosť?

Za to, že téma možného súvisu očkovania a nadúmrtnosti nie je nelegitímna, a že by sa k nej malo seriózne pristúpiť hovorí aj skutočnosť, že napriek silnému potláčaniu tejto otázky prenikajú k nám z rôznych častí sveta informácie o fundovaných analýzach tejto témy so znepokojujúcimi zisteniami.

V minulom článku som na dátach krajín EÚ poukázal na skutočnosť, že väčšina týchto krajín zaznamenáva nadúmrtnosť aj v období po skončení pandémie, a že tento jav sa paradoxne vyskytuje viac vo vyspelých a menej v zaostalejších krajinách EÚ.

V závere článku som sľúbil graf rozmiestnenia krajín podľa dvoch premenných – spomínanej nadúmrtnosti a miery zaočkovanosti proti Covid-19.

Nech sa páči, tu je sľúbený graf:

K tvorbe grafu boli použité oficiálne dáta z Eurostatu (ukazovateľ nadúmrtnosti) a z Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (miera preočkovanosti). V grafe sú tieto dva ukazovatele prepojené do jedného obrázku, a to tak, že čím bola v krajine vyššia nadúmrtnosť v roku 2023, tým je na grafe zobrazená vyššie, a zároveň čím má krajina vyššiu mieru preočkovania treťou dávkou, tým je na grafe viac vpravo.

Tento typ grafu sa v analytike bežne používa na zobrazenie štatistického súvisu (korelácie) dvoch premenných. Najčastejšie používaným vyčíslením takéhoto súvisu je tzv. korelačný koeficient. Ten môže nadobúdať hodnoty v intervale od -1 po 1, pričom čím je hodnota bližšia k jednotke, tým silnejšia závislosť je medzi premennými (hodnota 1 v zásade znamená priamu úmeru a na grafe by to vyzeralo tak, že všetky bodky by ležali na červenej priamke).  Ak sú medzi čitateľmi takí, čo sa chcú na tie dáta sami pozrieť, nech sa páči, dávam k dispozícii kompletné dáta z ktorých som vychádzal.

Ostatných čitateľov nechcem trápiť ďalšími technickými detailmi, tak už len zhrniem záver: graf ukazuje, že medzi nadúmrtnosťou a mierou preočkovanosti je korelácia. Hodnota korelačného koeficientu 0,75 je určite privysoká na to, aby sa dala ignorovať a tváriť sa, že súvis týchto dvoch premenných v žiadnom prípade neexistuje.

Hneď ale treba zdôrazniť, že korelácia neznamená automaticky kauzalitu.

Napríklad korelácia medzi počtom ľudí, ktorí si ráno zobrali dáždniky a pravdepodobnosťou, že v daný deň pršalo neznamená, že ľudia zobratím dáždnika spôsobili dážď. Môže totiž existovať nejaké vysvetlenie takejto korelácie aj bez príčinnej súvislosti. U dáždnikov by spoločnou vysvetľovacou premennou bola predpoveď počasia z predošlého dňa. Určite preto treba jasne povedať, že tento graf a ani vyčíslenie korelácie samo o sebe nehovoria o tom, či očkovanie spôsobuje nadúmrtnosť. Kým ale nebude dostatočne preukázané iné vysvetlenie tejto korelácie, tak hypotéza príčinnej súvislosti zostáva otvorená.

Analýza kauzality by bola násobne komplikovanejšou úlohou ako vyčíslenie korelácie hlavne preto, lebo  je, samozrejme, mnoho faktorov, ktoré majú vplyv na postpandemickú nadúmrtnosť. Analýza by musela pre každú krajinu zohľadniť prinajmenšom jej demografické trendy, úroveň zdravotnej starostlivosti, úmrtnosť na samotný covid, ďalšie zdravotné dopady covidu, dopady pandemických opatrení a veľa ďalších. Či medzi vysvetľujúce premenné patrí aj vakcinácia proti covidu (čo zjavná korelácia naznačuje), to by sa dalo preukázať až v modeli zohľadňujúcom všetky relevantné premenné. To je ale vysoko nad časové možnosti jednotlivca píšuceho vo voľnom čase a tému by mali prevziať inštitúcie, ktoré na to majú kapacity.

Problémom ale je, že v spoločnosti sa stále mainstreamovo podsúva názor, že skúmanie možného súvisu vysokého počtu úmrtí a vakcinácie proti covidu je téma pre konšpirátorov a treba ju a priori odmietnuť. Či má na šírení takéhoto spoločenského nastavenia svoju zásluhu farmabiznis cez vplyv na médiá a, nedajbože, na niektorých svetových politikov a vysoko postavených úradníkov, to nechajme bokom.

Je tu ale aj silný psychologický faktor, pre ktorý je táto téma spoločensky vytesňovaná. Je totiž pochopiteľné, že niekomu, kto je očkovaný sa veľmi ťažko pripúšťa čo i len faktografická debata o možnosti, že to očkovanie môže spôsobovať problémy. A ešte ťažšie takúto debatu pripustia tí, ktorí do očkovania presviedčali a nútili ostatných. Pre tieto skupiny ľudí je z krátkodobého hľadiska ľahšie túto tému radšej vytesniť.

Ak ale je pravdou, že toto očkovanie môže viesť k fatálnym následkom (čo sa na základe vyššie prezentovaných dát nedá potvrdiť, ale určite ani vyvrátiť), tak odmietanie otvorenej diskusie a seriózneho skúmania je najhorší možný prístup. A preto práve očkovaní by mali vytvárať silnú spoločenskú objednávku na to, aby príslušné inštitúcie danú tému nepredpojato prešetrili a ukázali pravdu, nech je akákoľvek, aby sa dali čím skôr hľadať riešenia.

Za to, že téma možného súvisu očkovania a nadúmrtnosti nie je „úplne mimo“, a že by sa k nej malo seriózne pristúpiť hovorí aj skutočnosť, že napriek silnému potláčaniu tejto otázky prenikajú k nám z rôznych častí sveta  informácie o fundovaných analýzach tejto témy so znepokojujúcimi zisteniami. Uvediem tri príklady:

(1) Asi pred rokom vyšiel recenzovaný článok dvoch profesorov z Nórskej univerzity aplikovaných vied, kde páni profesori spravili v podstate niečo podobné ako je v úvode tohto článku, akurát, že to urobili sofistikovanejšie, a hlavne – zohľadnili aj iné možné vplyvy. Výsledkom bolo preukázanie štatisticky významnej korelácie medzi mierou zaočkovanosti krajiny v roku 2021 a mierou celkovej nadúmrtnosti v danej krajine v roku 2022.

(2) Ak by sa predošlý príklad zdal niekomu krátky, tu je link na takmer 500-stranovú knihu z roku 2023 z Austrálie, ktorú vydala Australian Medical Professional Society pod názvom Too Many Dead – An Inquiry into Australia’s Excess Mortality. Autori v nej veľmi dôrazne upozorňujú na skutočnosť, že v Austrálii ľudia umierajú bezprecedentným tempom a diskutujú možný súvis s vakcináciou.

(3) Pre mňa asi najsilnejší príklad bol publikovaný pred pár dňami – recenzovaná štúdia z Japonska na tému zvýšenej úmrtnosti na niektoré druhy rakoviny po aplikovaní tretej dávky mRNA vakcíny. Autori konštatovali, že (voľný preklad z abstraktu): „Žiadna nadúmrtnosť na rakovinu nebola pozorovaná počas prvého roku pandémie (2020). Istá nadúmrtnosť tohto typu sa ukázala v roku 2021 po masovom podávaní prvej a druhej dávky. Významná nadúmrtnosť na všetky typy rakoviny (predovšetkým na rakovinu vaječníkov, leukémiu, rakovinu prostaty, úst a hltanu, pankreasu a prsníkov) bola pozorovaná po masovom podávaní tretej dávky.“

Autori vychádzali z oficiálnych štatistík, dáta očisťovali o vplyv veku či skúmali štatistickú významnosť. Taktiež sa venovali ďalším otázkam a možným vysvetleniam pozorovaných dát, pričom uzatvárajú, že „zvýšená úmrtnosť na rakovinu je skôr dôsledkom mechanizmu pôsobenia mRNA vakcín ako samotnej infekcie Covid-19, alebo zníženej zdravotnej starostlivosti v dôsledku lockdownov“. [Voľný preklad z časti Conclusions; úryvky prekladané z: Gibo M, Kojima S, Fujisawa A, et al. (April 08, 2024) Increased Age-Adjusted Cancer Mortality After the Third mRNA-Lipid Nanoparticle Vaccine Dose During the COVID-19 Pandemic in Japan. Cureus 16(4): e57860. doi:10.7759/cureus.57860].

Keďže táto téma sa ukazuje byť doslova životne dôležitou, plánujem jej venovať ešte jeden článok, v ktorom ponúknem možnosť jej uchopenia z trochu iného konca – nie cez medzinárodné štatistiky, ale cez individuálne dáta o zomrelých, ktoré máme u nás na Slovensku. Taktiež Vám ponúknem, ako som pochodil, keď som dáta tohto typu pýtal od našich inštitúcií…

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nemusia vyjadrovať názor redakcie.