Na čo tu štát nie je. Rovnaký omyl socializmu a kapitalizmu

Z rečí, ktoré vyslovil predseda ODS na ich straníckej schôdzi, sa pozornosti dostalo citátu, že "štát tu nie je na to, aby vodil ľudí za ručičku". Pikantné je, že práve za to je súčasná vláda kritizovaná pravicovými ekonómami, podľa ktorých sme od Fialovho tímu svedkami "soft socializmu" alebo "už napoly socialistického kapitalizmu". Neprivilegovaná väčšina občanov však Fialu chápe tak, že vláda kašle na ľudí. A zdá sa jej to celkom v poriadku.

Určite nie je na škodu ozrejmiť si, na čo tu štát nie je a na čo tu je. Začneme tým, že štát nie je nijaká obluda, ktorá ide človeku po krku, pretože to my, občania, sme sami sebe štátom. Ako iné štáty, aj ten náš je definovaný medzinárodne uznanými hranicami, spoločným jazykom a zákonmi, predovšetkým ústavou, ktorá konštatuje štátnu zvrchovanosť.

Až v ďalšom význame tohto slova sa štátom rozumejú inštitúcie, ktoré si občania zriaďujú a ktoré financujú, aby im zabezpečovali servis. Nie všetko je vhodné riešiť individuálne, niečo je praktickejšie riešiť spoločne. Určite má zmysel prispievať formou daní na kolektívnu bezpečnosť, na vzdelávanie, zdravotníctvo a na sociálne služby zamerané na pomoc ľuďom v núdzi. Štát je tu na to, aby svojmu občanovi podal pomocnú ruku, ak je to potrebné.

Nakoniec sa pod štátom chápe aj štátna byrokracia, ktorá sa občanovi pletie do života, obťažuje ho rôznymi príkazmi, zákazmi a reguláciami. Ide o scudzenie štátu, neduh, ktorého vinníkom sú politici, ktorí namiesto servisu pre občanov vykonávajú nad občanmi dozor.

Robia to formou protištátnych zákonov a zamorovaním domácej judikatúry preberaním cudzích hlúpych nápadov. Pri politikoch treba rozlišovať, kedy slúžia občanom a ich konanie možno považovať za službu štátu, a kedy občanov poškodzujú službou cudzím záujmom, takže vyvíjajú protištátnu činnosť.

Štát tu nie je na to, aby z neho profitovali paraziti. Tými sa chybne nazývajú slabí ľudia, ktorí nie sú schopní spolufinancovať servis, ktorý štát poskytuje občanom. Skutočnými parazitmi sú ľudia bezostyšne bohatí, ktorí bezprácne hromadia zisky na úkor občanov, ktorí sa živia prácou.

Typickým parazitom je globálny obchodník, ktorý si účtuje nemravne vysokú maržu. Parazitom je banka, ktorá poskytuje úžernícke pôžičky a cieľavedome zadlžuje občanov a celé štáty. Parazitom je nadnárodná korporácia likvidujúca lokálnu sebestačnosť a následne ťažiaca z monopolného postavenia a kartelových dohôd.

V súčasnej situácii, keď sa štáty stali vlastníctvom kapitálu, ktorý ich ovláda cez sprivatizovaných politikov, stráca zmysel dobre mienená zásada: "Nepýtaj sa, čo môže štát urobiť pre teba, ale pýtaj sa, čo môžeš ty urobiť pre štát".

Prvým predpokladom návratu dôstojného a užitočného štátu je jeho prevzatie občanmi do spoločného vlastníctva. To, samozrejme, vyžaduje úprimnú vieru, že bonusom bude lepší štátny servis, než aký dostávame za vlády politikov ako je vyššie citovaný predseda Fiala, ktorého si vodia za ručičku lobisti korporácií odkiaľsi z Bruselu či Washingtonu.

Náš štát má skúsenosti s dvoma rôznymi režimami zaisťujúcimi občanom servis rôznymi spôsobmi. Oba režimy, teda ľudová demokracia a liberálna demokracia (alebo tiež byrokratický socializmus a globálny kapitalizmus), pritom zdiskreditovala tá istá systémová chyba: Neochota politikov spýtať sa občanov, aký servis od štátu požadujú, čiže absencia rešpektu k názoru občanov na to, na čo tu štát nie je a na čo je.

Aby si občan mohol vážiť svoj štát, musí byť subjektom, a nie objektom politiky. Musí mať možnosť vyjadriť sa v referende k zásadným otázkam vo veci národnej suverenity: Má zmysel zotrvať v EÚ? Je bezpečné byť v NATO? Chceme sa starať o nelegálnych migrantov? Chceme byť za každú cenu zelení?

A predovšetkým: Je nejaký dôvod, prečo by sme o týchto otázkach mali nechať rozhodovať nejakého arogantného narcisa alebo fabrikanta prevádzkujúceho z akéhosi rozmaru politický alibizmus? Pretože na to tu štát určite nie je.

Príspevok pôvodne odznel v Rádiu Universum, kde má Ivan Hoffman pravidelnú pondelkovú glosu v rubrike Politikos. Vychádza so súhlasom redakcie a autora. Všetky práva vyhradené.