Spomeňte si na svojho farára a stojte pri ňom
Taká je doba. Z každej strany počuť o tom, aká je cirkev nemotorná, zápecnícka, zastaraná. Určite ste si to všimli aj vy. Hovorí sa aj o zlých farároch. To sú tí, ktorí sa držia cirkevnej náuky a nemáva to nimi ako trstinou vo vetre – raz sem, raz tam, podľa najnovšej módy. „Veriaci farár – hotová pohroma...“
Branislav Bukovský
Kňaz Branislav Bukovský. Foto: FB/Braňo Bukovský - spomienky
Schematizmus v literatúre päťdesiatych rokov prinášal presne tie isté myšlienkové pochody a témy: zlý farár spojený so zlým gazdom – kulakom, naproti tomu stál dobrý mladý straník s veľkou víziou lepšej budúcnosti. Medzi nimi vajatal klasický nerozhodný „ťulpas – ľud“, ktorý mal byť zlákaný na stranu nového dobra. To len taká odbočka, že všetko tu už bolo.
No a potom je tu reálny život, život farností, kresťanských spoločenstiev, bohoslužby, charita, púte. Skrátka, celá tá dynamika živej cirkvi, ktorá u nás ešte, našťastie, stále funguje. Od vysokej teológie po ľudovú zbožnosť. Aj Slovensko sa síce borí s úbytkom veriacich, no verme, že toto nie je finálny stav.