Prečo solárna a veterná energia stále nedokážu nahradiť fosílne palivá

Napriek tomu, že nás neustále presviedčajú, že solárna a veterná energia sú v súčasnosti najlacnejšími formami elektrickej energie, vlády na celom svete museli minulý rok vynaložiť 1,8 bilióna dolárov na prechod na zelené energie. „Veterná a solárna energia sú už teraz výrazne lacnejšie ako uhlie a ropa“ – takto americký prezident Biden pohodlne ospravedlňuje vynaloženie stoviek miliárd dolárov na zelené dotácie. Tvrdenie, že veterná a solárna energia sú najlacnejšie, je skutočne mémom, ktorý používajú zelení lobisti, aktivisti a politici na celom svete. Nanešťastie, ako ukazuje cena 1,8 bilióna dolárov, toto tvrdenie je veľmi klamlivé.

Veterná a solárna energia vyrábajú elektrinu len vtedy, keď svieti slnko alebo fúka vietor. Po celý zvyšok času je ich elektrina nekonečne drahá a je potrebný záložný systém. To je dôvod, prečo je celosvetová výroba elektriny stále takmer z dvoch tretín závislá od fosílnych palív a prečo nám pri súčasnom vývoji chýba celé storočie na to, aby sme fosílne palivá z výroby elektriny vylúčili.

Prvým dôvodom, prečo je tvrdenie o najlacnejšej elektrine nesprávne, je nestálosť zelenej energie. Predstavte si, že by sa zajtra na trh dostalo auto poháňané slnečnou energiou, ktoré by jazdilo lacnejšie než benzínové vozidlo. Zdá sa to lákavé, kým si neuvedomíte, že auto nebude jazdiť v noci, alebo keď je zamračené. Ak by ste si toto auto kúpili, stále by ste potrebovali záložné benzínové vozidlo. Museli by ste platiť za dve autá.

Tak je to s obnoviteľnou energiou. Moderná spoločnosť potrebuje energiu 24 hodín denne, 7 dní v týždni, takže nespoľahlivá a prerušovaná slnečná a veterná energia prináša veľké, často skryté náklady. To je menší problém pre bohaté krajiny, ktoré už vybudovali elektrárne na fosílne palivá a môžu ich jednoducho využívať viac ako zálohu. Zdraží to však elektrinu, pretože nestabilné obnoviteľné zdroje spôsobujú, že nestabilné je aj všetko ostatné.

V najchudobnejších krajinách s nedostatkom elektrickej energie je však energetická infraštruktúra založená na fosílnych palivách nedostatočná. Pokrytecké bohaté krajiny odmietajú financovať tak veľmi potrebnú energiu z fosílnych palív v rozvojových krajinách. Namiesto toho trvajú na tom, aby sa ľudia uspokojili s nespoľahlivými dodávkami zelenej energie, ktorá nedokáže poháňať čerpadlá alebo poľnohospodárske stroje, ktoré by obyvateľov vymanili z chudoby.

Často sa uvádza, že veľké rozvíjajúce sa priemyselné veľmoci ako Čína, India, Indonézia a Bangladéš získavajú viac energie zo slnečnej a veternej energie. Tieto krajiny však získavajú oveľa viac dodatočnej energie z uhlia. V minulom roku získala Čína viac dodatočnej energie z uhlia ako zo slnečnej a veternej energie. India získala trikrát viac, zatiaľ čo Bangladéš získal 13-krát viac elektriny z uhlia ako zo zelených zdrojov energie a Indonézia neuveriteľných 90-krát viac. Ak by boli slnečná a veterná energia skutočne lacnejšie, prečo by ich tieto krajiny nevyužívali? Pretože záleží na spoľahlivosti.

Typický spôsob merania nákladov na solárnu energiu jednoducho ignoruje jej nespoľahlivosť a udáva cenu solárnej energie, keď svieti slnko. To isté platí pre veternú energiu. Vďaka tomu je ich cena skutočne o niečo nižšia ako cena akéhokoľvek iného zdroja elektrickej energie. Úrad pre energetické informácie USA uvádza cenu slnečnej energie 3,6 centa za kWh, čo je tesne pred zemným plynom s cenou 3,8 centa. Ak sa však do týchto nákladov započítajú aj náklady na spoľahlivosť, skutočné výdavky explodujú – jedna odborná štúdia uvádza 11 až 42-násobný nárast, čím sa solárna energia stáva zďaleka najdrahším zdrojom elektrickej energie, po ktorom nasleduje veterná energia.

Obrovské dodatočné náklady vyplývajú z potreby skladovania. Elektrická energia je potrebná aj vtedy, keď nesvieti slnko a nefúka vietor, ale kapacita našich batérií je žalostne nedostatočná. Výskum ukazuje, že každú zimu, keď slnečná energia prispieva len veľmi málo, má Nemecko „veterné sucho“ trvajúce 5 dní, počas ktorého veterné turbíny nedodávajú takmer nič. Z toho vyplýva, že batérie budú potrebné minimálne 120 hodín – hoci skutočná potreba bude oveľa dlhšia, pretože „suchá” niekedy trvajú oveľa dlhšie a opakujú sa skôr, ako sa batérie stihnú nabiť.

Nová štúdia zameraná na Spojené štáty ukazuje, že na dosiahnutie 100-percentného využitia slnečnej alebo veternej energie s dostatočnou zálohou by USA museli byť schopné uskladniť elektrickú energiu v množstve zodpovedajúcom takmer trom mesiacom z ich ročnej produkcie elektriny. V súčasnosti majú k dispozícii 7 minút.

Len náklady na batérie by USA stáli päťnásobok ich súčasného HDP. A batérie by museli opätovne nakupovať, keď sa ich životnosť skončí už po 15-tich rokoch. V celosvetovom meradle by náklady na dostatok batérií dosiahli 10-násobok celosvetového HDP, pričom každých 15 rokov by bolo nutné zaplatiť znova.

Druhým dôvodom, prečo je toto tvrdenie nepravdivé, je, že vynecháva náklady na recykláciu použitých lopatiek veterných turbín a vyčerpaných solárnych panelov. Už teraz je jedno malé mesto v Texase preplnené tisíckami obrovských lopatiek, ktoré sa nedajú recyklovať. V chudobných krajinách Afriky sa už teraz solárne panely a ich batérie vyhadzujú na skládky, pričom do pôdy a vodných zdrojov unikajú toxické chemikálie. Vzhľadom na životnosť, ktorá dosahuje len niekoľko desaťročí, a tlak klimatickej loby na obrovský nárast používania, sa to bude len zhoršovať. Jedna štúdia ukazuje, že len náklady na tento odpad zdvojnásobujú skutočné náklady na solárnu energiu.

Ak by boli solárna a veterná energia skutočne lacnejšie, nahradili by fosílne palivá bez potreby veľkého tlaku zo strany politikov a priemyslu. Toto tvrdenie sa neustále opakuje, pretože je pohodlné. Ak chceme vyriešiť klimatické zmeny, musíme namiesto toho oveľa viac investovať do výskumu a vývoja nízkouhlíkových energií. Len výrazné posilnenie výskumu a vývoja môže priniesť potrebné technologické prelomy – v oblasti znižovania množstva odpadu, zlepšovania akumulácie a účinnosti batérií, ale aj v oblasti iných technológií, ako je modulárna jadrová energia – vďaka ktorým budú zdroje energie s nízkymi emisiami CO₂ skutočne lacnejšie ako fosílne palivá. Dovtedy sú tvrdenia, že fosílne palivá sú už nahradené, len zbožným želaním.