Slováci nakupujú čoraz viac podnikových dlhopisov. Krachy niektorých firiem však varujú

Aktuálny vývoj na slovenskom trhu ukazuje, že investori po korporátnych dlhopisoch siahajú čoraz viac. Ešte v marci 2022 odhadovala Národná banka Slovenska, že Slováci majú v podnikových dlhopisoch 3,1 miliardy eur.

Odhady odvtedy výrazne stúpli a v súčasnosti sa pohybujú na úrovni takmer 3,9 miliardy eur, čo je viac ako všetky dôchodkové úspory v treťom pilieri, upozorňuje finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

„Kým objem korporátnych dlhopisov nakúpených Slovákmi narástol za dva roky o 800 miliónov eur, do podielových fondov investovali naši obyvatelia za rovnaký čas len 400 miliónov eur,“ uviedol Búlik s dôvetkom, že podľa jeho názoru sú firemné dlhopisy oveľa rizikovejšie ako ktorákoľvek skupina podielových fondov.

Korporátne dlhopisy sú okrem vlastného kapitálu, bankového úveru či emitovania akcií ďalším obvyklým nástrojom za získanie prostriedkov na podnikateľské aktivity spoločnosti. Ak si firma potrebuje požičať peniaze na financovanie svojho podnikania a mieni sa vyhnúť prísnemu procesu posudzovania podnikateľského zámeru bankou, emituje dlhopisy. Na vyšší ako bankový úrok láka tento produkt veľkých, ale najmä menších investorov.

Dlhopis nie je termínovaný vklad

Búlik upozorňuje aj na to, že mnoho inzerátov na dlhopisy vyzerá ako reklama na termínované vklady. Podľa neho ide o mylnú interpretáciu. „Dlhopis sa v ničom nepodobá na termínovaný vklad. Prísľub úroku a splatenia bez kvalitného zabezpečenia dlhopisu nič neznamená,“ vysvetľuje analytik OVB Allfinanz Slovensko.

Aj v prípade investovania do dlhopisov spoločnosti Helske zrejme výrazne rozhodovala inzercia a marketing. Firma prezentovala atraktívne vizualizácie o výstavbe nemeckých domov pre seniorov aj o vzniku nového stavebného „technologického centra“ v Levoči na východnom Slovensku s hlavnou firmou Helske na výrobu inovatívnych omietok.

Pôvodné plány zakladateľov skupiny, Slováka Mateja Rusňáka a Francúza českého pôvodu Libora Stybra, sa však nenaplnili a v posledných mesiacoch poslal súd v Ostrave do konkurzu materskú spoločnosť Helske Limited, ako aj jej dcéru Helske Sustained HPC.

V Levoči síce Helske postavilo továreň na výrobu sadrokartónov a špeciálnej nanoomietky. Počítali však s tým, že na Ukrajine dôjde k veľkým investíciám do obnovy výstavby a ceny stavebných materiálov porastú. Naopak, zastihla ich stagnácia slovenského realitného trhu a pokračovanie rusko-ukrajinského vojnového konfliktu.

Aj na účel výstavby tohto "technologického centra" už v roku 2016 skupina Helske realizovala emisie korporátnych dlhopisov v odhadovanej hodnote 65 miliónov eur, ktoré sa predávali v Česku, na Slovensku, v Slovinsku, Chorvátsku, Poľsku a Rumunsku.

Skupina pozostávajúca z matky a viac ako 70 ďalších spoločností nakoniec investorom nevyplatila výnosy a následné úroky z omeškania vydaných dlhopisov, ale čo je podstatnejšie, ani vloženú istinu. Ide pritom o dlhopisy, ktoré mali byť splatené už v rokoch 2020 až 2022.

Firma Helske tak zatiaľ po sebe zanechala dlhy voči investorom vo výške približne 65 miliónov eur. Zaujímavé je, že v portfóliu jej tritisíc investorov boli aj mnohí Slováci, ktorí celkovo prišli o 12 miliónov eur.

Veritelia sa ešte nádejajú, že aspoň k časti svojich peňazí by sa mohli dostať speňažením priemyselného areálu Helske v Levoči. Ako informoval Denník E, tento objekt už patrí inému majiteľovi.

„Podstupovanie zbytočného rizika v snahe získať čo najvyššie zhodnotenie vidíme na Slovensku už od 90. rokov. Ľudia sa zjavne nepoučili z Drukosu a BMG Holdingu [Išlo o éru takzvaných nebankoviek, ktoré masívne investovali do reklamných kampaní a ponúkali ľudom niekoľkonásobne vyššie úroky ako finančné domy. Neskôr prakticky všetky skrachovali a ľudia poväčšine prišli o svoje peniaze. pozn. red.] a keď sa objaví úrok sedem, osem či desať percent ročne, chcú ho mať,“ uviedol Búlik. Tento odborník dodáva, aby sa investori najskôr zamysleli, prečo je niekto ochotný platiť držiteľovi dlhopisu dvojnásobný úrok voči bankovému úveru.

Majiteľ Proxenty Kožík: Začal sa boj o klientov

Pochybnosti sa v minulosti objavili aj o spoločnosti Proxenta, ktorá je jednou z najväčších slovenských finančných skupín. S jej polmiliardovými aktívami by sa ju dalo po J&T a Pente pomyselne zaradiť na tretie miesto, čo je niekdajšia pozícia už spomenutej spoločnosti Arca Capital. Podľa predložených čísel z roku 2023 sa ale zdá, že v súčasnosti sa jej už darí zlepšovať hospodárenie.

Koncom minulého roka totiž Denník E upozornil na dlhopisy, ktoré Proxenta ponúkala s atraktívnym ročným výnosom 8,45 percenta. Polovica ich najväčších firiem mala pritom za rok 2022 záporné imanie, čo znamená, že mali viac záväzkov ako aktív. Podľa učebnice by takéto spoločnosti mali iniciovať konkurz.

Finančné výsledky Proxenty za rok 2023 sú však už iné, keď záporné vlastné imanie vykazujú len dve z ich šestnástich firiem, ako upozornil Ivan Haluza z Denníka E. Zdá sa teda, že Proxente sa darí ozdravovať svoje finančné výsledky.

Denník E však upozornil, že vylepšenie účtovníctva dosiahla spoločnosť predovšetkým prelievaním kapitálu z firmy do firmy a vymieňaním dlhopisov za vlastné akcie, čím sa z dlhu stáva majetok spoločnosti.

"Väčšia konkurencia, začal sa boj o klientov, ak to mám jednoducho povedať. Možno tí, ktorí korporátne dlhopisy nerobia, predávajú iné produkty, tak nebudú chváliť cudzí produkt," uviedol pre Štandard majiteľ a generálny riaditeľ Proxenty Pavol Kožík, podľa ktorého je téma korporátnych dlhopisov výsledkom "zdravého konkurenčného boja".

"Náš majetok ďaleko presahuje našu zadlženosť," uviedol ďalej Kožík, ktorý stav spoločností v portfóliu Proxenty vníma "veľmi dobre a veľmi zdravo". Treba podľa neho rozlišovať fázu, v ktorej boli ich investície v roku 2022, teda v období po pandémii a v stave rozbiehania biznisu, a fázu, v ktorej sa nachádzajú dnes, v roku 2024.

V súčasnosti skupina Proxenta deklaruje, že trhová hodnota jej realitných projektov dosahuje úroveň takmer 89 miliónov eur, čo je výrazne viac ako suma, ktorá predstavuje jej dlh – 35 miliónov eur v dlhopisoch a 16 miliónov eur v bankových úveroch.

V prípade, že by skupina musela urýchlene vyplatiť svojich veriteľov, prostriedky by našla v realitných projektoch, v ktorých má Proxenta približne 60 percent svojho kapitálu. Čo sa týka zvyšných 40 percent kapitálu, ten je umiestnený v potravinárskom segmente, ktorému by sa podľa všetkého malo dariť.

Jej továreň na výrobu proteínových tyčiniek Healthy Food Suplements v Galante zvýšila medziročne svoje tržby o 2,87 milióna eur a minulý rok vykázala po piatich rokoch prvýkrát zisk. Jej ďalší investičný projekt na výrobu cukroviniek na Kube, továreň Proxor, dosiahla v roku 2023 zisk 9,5 milióna eur.

Aký je pomer trhovej hodnoty tejto skupiny aktív a dlhu, skupina neprezentovala. Odôvodnili to tým, že v súčasnosti je ťažké vyčísliť ich trhovú hodnotu.

Väčšinou v špekulatívnom pásme

Viac ako tri štvrtiny korporátnych dlhopisov predávaných na Slovensku malo minulý rok najvyšší stupeň úverového rizika. Vyplýva to z hodnotenia, ktoré realizovala Asociácia obchodníkov s cennými papiermi (AOCP) spolu s Centrálnym depozitárom cenných papierov pod hlavičkou projektu s názvom Zelený delfín.

Prakticky to znamená, že približne tri štvrtiny firemných dlhopisov sú v špekulatívnom pásme s označením "najväčšie riziko nesplatenia". Išlo o výsledok hodnotenia viac ako sedemsto emitovaných podnikových dlhopisov. Podľa Národnej banky Slovenska majú domácnosti v najväčšej miere nakúpené práve dlhopisy od týchto spoločností. Zrejme preto, že ponúkajú vyššie úroky.

Samotní emitenti však s výsledkami ratingu korporátnych dlhopisov nesúhlasia.

„Ratingový model publikovaný zo strany AOCP považujeme za skresľujúci," uviedla v tejto súvislosti hovorkyňa Privatbanky Iveta Makatura, podľa ktorej nastavený model výrazne zvýhodňoval emitentov vlastnených štátom. Ako vysvetlila, model nezohľadňoval garancie poskytnuté zo strany ručiteľov emisií v prospech jednotlivých emitentov ani špecifiká slovenského trhu korporátnych dlhopisov.

Privatbanka aranžuje emisie korporátnych dlhopisov pre subjekty zo skupiny Penta už od roku 2007.

"Za toto obdobie zrealizovala viac ako 560 emisií korporátnych dlhopisov v objeme približne piatich miliárd eur. Doteraz bolo splatených 364 z týchto emisií (v objeme viac ako 3,3 miliardy eur). Všetky kupóny a istiny dlhopisov boli vyplatené vždy v stanovených termínoch, bez jediného dňa omeškania,“ dodala Makatura.

AOCP sa rozhodla do odvolania pozastaviť zverejňovanie scoringu podnikových dlhopisov prostredníctvom portálu Zelený delfín, a to z dôvodu podnetov od viacerých členov asociácie. V súčasnosti pracuje na úpravách modelu.

Firmy treba preverovať

Vlaňajšia analýza korporátnych dlhopisov v Česku od forenzných vyšetrovateľov zo Surveilligence ukázala, že za posledných desať rokov skončilo v insolvencii desať percent spoločností, ktoré emitovali dlhopisy. Polovica stihla skrachovať do troch rokov od emisie. Ľudia na nich stratili skoro 260 miliónov eur a boli medzi nimi aj slovenskí investori.

„Na Slovensku na tom kvalita korporátnych dlhopisov nie je o nič lepšie. Ukazujú to príklady najväčších firiem ako Arca či Helske, ale aj mnoho ďalších prípadov. Znamená to, že tieto dlhopisy sú vysoko rizikové a pred investíciou by si každý človek mal dobre zvážiť, či je ochotný podstúpiť toto riziko. Najlepšie je poradiť sa s odborníkom na investície,“ radí Marián Búlik z OVB.

Kľúčom k úspechu je dôkladne si firmu preveriť. Ak je spoločnosť registrovaná na virtuálnej adrese so stovkami ďalších, je to samo osebe podozrivé. Podľa Búlika je prvým znakom serióznej firmy, ak má aspoň vlastnú internetovú stránku s predstavením projektu a detailnými informáciami o ňom.

Užitočnou informáciou je tiež to, či firma splatila dlhopisy už v minulosti. Rovnako je dobré pozrieť sa na majiteľov či zástupcov spoločnosti a ich históriu a oblasť podnikania. Ak už niekedy v minulosti poslali firmu do konkurzu, pravdepodobne nejde o tých najdôveryhodnejších podnikateľov.