Parlamentné zhromaždenie Rady Európy schválilo v stredu 17. apríla rezolúciu, v ktorej „nabáda členské a pozorovateľské štáty Rady Európy a Európsku úniu, aby uznali, že Ruská pravoslávna cirkev je v skutočnosti využívaná ako nástroj ruského vplyvu a propagandy kremeľským režimom, a nemá nič spoločné so slobodou náboženského vyznania a slobodou prejavu, zaručeného článkom 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach."
Zhrozenie parlamentného zhromaždenia
Trinásty bod rezolúcie č. 2540, ktorá sa venuje aj smrti Alexeja Navaľného uvádza: „Režim Vladimíra Putina sa zaviazal k neoimperialistickej ideológii Russkij Mir („ruský svet“), ktorú Kremeľ premenil na nástroj na podporu vojny. (...) Hierarchia Moskovského patriarchátu Ruskej pravoslávnej cirkvi, vrátane patriarchu Kirilla, presadzovala ideológiu Russkij Mir, vyhlásila vojnu Ukrajine a „satanskému“ Západu za „svätú vojnu všetkých Rusov“ a povzbudzovala pravoslávnych veriacich, aby obetovali seba za svoju krajinu.
Zhromaždenie vyjadrilo zhrozenie nad „takýmto zneužívaním náboženstva a skresľovaním kresťanskej ortodoxnej tradície režimom Vladimíra Putina a jeho zástupcami v hierarchii Moskovského patriarchátu. Rezolúcia pripomenula, že „podnecovanie k páchaniu zločinu agresie, genocídy a vojnových zločinov je samo osebe zločinom,“ preto vyzvalo všetky štáty, „aby s patriarchom Kirillom a ruskou pravoslávnou hierarchiou zaobchádzali ako s ideologickým predĺžením režimu Vladimíra Putina, ktorý je spolupáchateľom vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti páchaných v mene Ruskej federácie a ideológie Ruského Miru.“
Estónsky minister hovorí o teroristickej organizácii
Estónsky minister vnútra Lauri Läänemets zašiel ešte ďalej a chcel parlamentu navrhnúť, aby bol Moskovský patriarchát klasifikovaný ako „teroristický“ a „svojimi činmi podporujúci terorizmus“. Na základe hodnotení ministerstva vnútra a bezpečnostných zložiek mu „neostáva nič iné“, ako prerušiť vzťahy medzi Estónskou pravoslávnou cirkvou s väzbami na Moskovský patriarchát a Ruskou pravoslávnou cirkvou. Do realizácie zámeru avizoval minister zapojenie súdov.
Läänemets odôvodnil svoj postoj tým, že „Moskovský patriarchát je teraz pod vedením Vladimíra Putina“ a že estónsky parlament už vyhlásil Rusko za teroristický štát. Ruský patriarcha a patriarchát sa podľa ministra svojou rétorikou o svätej vojne ani v najmenšom nelíšili od islamistických teroristov. Minister Läänemets sa obáva, že posolstvo patriarchu Kirilla je príliš silné na to, aby sa nedostalo k ľuďom v estónskych komunitách.
Hoci minister svoj naratív medzičasom zjemnil a slovo „teroristický“ nahradil spojením „inštitúcia podporujúca ruskú agresiu“, text vyhlásenia predloženého estónskemu parlamentu nepoužíva diplomatický jazyk. Uvádza sa v ňom, že výzvy Moskovského patriarchátu predstavujú hrozbu pre bezpečnosť Estónska a že štát musí chrániť ľudí pred teroristickou a inou nenávistnou propagandou. „Ochrana pred takouto propagandou sa týka aj pravoslávnych veriacich žijúcich v Estónsku bez ohľadu na jazyk, národnosť či kánonickú príslušnosť,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Návrh na odpojenie Estónskej pravoslávnej cirkvi od „otcovského“ Moskovského patriarchátu však naráža nielen na kánonické predpisy, podľa ktorých je autokefália udeľovaná „kmeňovou“, v tomto prípade Ruskou pravoslávnou cirkvou. Okrem toho môže táto iniciatíva štátu naraziť na odpor členov samotnej cirkvi podobne, ako v prípade pravoslávnych cirkví na Ukrajine. Situácia pravoslávia v Estónsku je podobne netypická, keď v jednej krajine fungujú dve pravoslávne cirkvi. Jedna z nich je napojená na Moskvu, druhá na Konštantínopol. Zjednotenie oboch pod „hlavičkou“ Konštantínopola je však vysoko nepravdepodobné.
Boj proti satanizmu
Spúšťačom uvedených reakcií je dekrét, ktorý 27. marca schválila Svetová rada ruského ľudu pod vedením pravoslávneho patriarchu Kirilla. Dokument s názvom Súčasnosť a budúcnosť ruského sveta je opätovným pokusom ospravedlniť agresívnu vojnu proti Ukrajine označením „svätá“ pomocou ideológie Ruského sveta.
„Z duchovno-morálneho hľadiska je špeciálna vojenská operácia posvätnou vojnou, v ktorej Rusko a jeho ľud bráni jednotný duchovný priestor Svätej Rusi, napĺňa poslanie „obrancu“, ktorý chráni svet pred náporom globalizácie a víťazstvom Západu, ktorý upadol do satanizmu,“ uvádza dekrét. Ten má pomerne jasno aj o výsledku: „Po skončení špeciálnej vojenskej operácie musí celé územie modernej Ukrajiny spadnúť do zóny výhradného vplyvu Ruska. Možnosť, že bude existovať na tomto území rusofóbny politický režim nepriateľský Rusku a jeho ľudu, ako aj politický režim riadený z vonkajšieho centra nepriateľského voči Rusku, musí byť úplne vylúčená.“
Dekrét Svetovej rady ruského ľudu vyvolal okrem vyššie uvedenej kritiky aj odsúdenie zo strany ukrajinských politických a náboženských predstaviteľov. Rada cirkví a náboženských organizácií na Ukrajine ho označila ako „neľudský neonacistický dokument, ktorý úplne odporuje pravde a duchovným a morálnym názorom kresťanstva, islamu a judaizmu.“
Ku kritike dokumentu sa pridala aj Ukrajinská pravoslávna cirkev s pôvodnými väzbami na Moskovský patriarchát, ktorá v jeho obsahu postráda tú najpodstatnejšiu zložku – väzbu na evanjelium. Rovnaké stanovisko vydal aj svätý Synod Estónskej pravoslávnej cirkvi: „Idea Ruského sveta nahradila evanjeliové učenie a my kresťania to nemôžeme akceptovať.“