Organizácia Caucasus Heritage Watch ešte vo štvrtok na základe analýzy satelitných záberov informovala o tom, že Azerbajdžan úplne zničil 177 rokov starý chrám Jána Krstiteľa (známy aj ako chrám Hovhannesa Mrktiča) v meste Šuša (arménsky Šuši) v niekdajšom de facto Náhornom Karabachu. Kresťanská sakrálna budova bola podľa analýzy zničená medzi 28. decembrom 2023 a 4. aprílom 2024.
Chrám, prezývaný miestnymi aj zelená kaplnka, bol vybudovaný v roku 1847. Na počesť svojho zosnulého brata Mrktiča ho dali postaviť bohatí miestni mešťania barón Hovhannes a Baba Stepanjanovci-Hovhnanesovci.
Chrám prežil vyvraždenie miestneho arménskeho obyvateľstva Azerbajdžancami v roku 1920 aj prvú Karabašskú vojnu. Počas druhej Karabašskej vojny v roku 2020 bol poškodený. Po vojne si bakuská diecéza ruskej pravoslávnej cirkvi uplatnila nárok na budovu a prisľúbila jej obnovu.
Organizácia Caucasus Heritage Watch uviedla, že podľa satelitných záberov zo 4. apríla 2024, Azerbajdžan dokončil aj úplnú deštrukciu arménskeho cintorína Ghazančečoc, ktorý sa tiež nachádzal v Šuše. Podľa regionálnych médií ide o prvé zničenie cintorína, odkedy Medzinárodný súdny dvor nariadil Azerbajdžanu zabrániť útokom na arménske kultúrne dedičstvo a potrestať zodpovedné osoby. Azerbajdžanci začali cintorín ničiť ešte v októbri 2023.
Na sociálnej sieti X sa medzitým začali šíriť aj informácie o úplnom zničení predtým etnicky arménskej obce Karin Tak (azerbajdžansky Daşaltı), tiež v okrese Šuša. Predmetné tvrdenie nateraz nebolo potvrdené, ale podľa arménskej novinárky Ani Avetisjanovej ho majú potvrdzovať dostupné satelitné zábery.
Deštrukcia a znesväcovanie sakrálnych budov, cintorínov a dedín, sa stala už etablovanou súčasťou arménsko-azerbajdžanských konfliktov. Rovnakú praktiku aplikovali po víťazstve v prvej vojne o Náhorný Karabach (1988 až 1944) aj víťazní Arméni. Tí sa takýmto spôsobom sa snažili vymazať stáročnú etnickú prítomnosť Azerbajdžancov na Náhornom Karabachu a v jeho okolí.
Azerbajdžan však v danom smere začína využívať od roku 2020 mimoriadne systematický prístup. Historická arménska prítomnosť v regióne, kde sa v minulosti nachádzalo viacero arménskych štátnych útvarov, sa vymazáva dvoma spôsobmi – fyzickou deštrukciou a prisvojovaním si arménskych chrámov ako chrámov Kaukazského Albánska.
V prípade Kaukazského Albánska (po udinsky: Aghwank) ide o kráľovstvo, ktoré sa na území dnešného Azerbajdžanu rozprestieralo medzi druhým storočím pred Kristom a ôsmym storočím po Kristovi.
Priamymi následníkmi tohto štátu sú príslušníci malého národa Udinov, hoci k jeho dedičstvu sa popri silnej turkickej identite podľa potreby hlási aj moderný Azerbajdžan. Kaukazské Albánsko zasahovalo niekoľko storočí aj na územie bývalého Náhorného Karabachu, ale vláda autoritatívneho azerbajdžanského prezidenta Ilhama Aliyeva si často nárokuje aj miestne sakrálne budovy, ktoré vznikli stáročia po zániku tohto stredovekého štátneho útvaru.