KDH si myslí, že Holečkovej rozhovor nikto nečíta?

Bolo to na jar v roku 1996. Mikuláš Dzurinda ohlásil svoju kandidatúru za predsedu KDH. Malo to byť hodnotovo iné KDH ako dovtedy. Na zasadnutí Rady KDH sme od Dzurindu dostali letáčik, kde boli napísané zásady onoho nového KDH. 

Stálo tam, že KDH má byť otvorené aj voči ľuďom s liberálnym prístupom k životu. To znelo, samozrejme, dosť všeobecne, ale jeden z najbližších Dzurindových spolupracovníkov nám to rovno od rečníckeho pultu ozrejmil ústne a veľmi jasne. V novom KDH to malo byť tak, že ak má niekto pro-choice postoj, tak to nemá byť prekážkou jeho členstva v KDH.

Dzurinda sa síce predsedom KDH nestal, ale vyššie uvedená myšlienka, zdá sa, nejako v útrobách KDH prežila a teraz opäť vyrazila na povrch.

Napríklad vo vyjadreniach predsedníčky poslaneckého klubu KDH, členky predsedníctva KDH Martiny Holečkovej.

Holečkovej smutný a tragický rozhovor

Už dávno som sa nestretol s takým smutným a tragickým politickým výstupom, ako bol Holečkovej rozhovor pre Postoj.

Jej názory boli popretím snaženia KDH udržať dojem, že je jednoznačne pro-life, to znamená, že chce ochraňovať ľudský život od počatia.

Žijeme v dobe klzkej politiky, kde musíme stále kontrolovať, aký obsah slov má politik na mysli. Čo sa myslí napríklad slovom „ochraňovať“. Znamená to, že strana je vždy ochotná zahlasovať za návrh zakazujúci, či aspoň sprísňujúci podmienky pre potrat? Že je ochotná ho čas od času i sama navrhnúť?

Malo by to tak byť. Ale v prípade Holečkovej to tak nie je.

Podobné to je s formuláciou „sme za život“. Aj Holečková to hovorí. Ale keď treba vysvetliť, čo to znamená, vysvitne, že s legálnosťou potratu nechce urobiť nič.

Stále sa vykrúca

Celkovo je rozhovor ľahko viditeľným vykrúcaním sa a protirečením samej sebe.

Najskôr Holečková vzorne hlása liberálne klišé o tom, že pro-life návrhy polarizujú spoločnosť. V skutočnosti je to tak, že rámus proti pro-life návrhom robia liberálni politici a liberálne médiá hlavného prúdu. Prečo sa chce Holečková riadiť nimi?

Potom hlása akési ideálne postupy, ktoré by mali byť pri predkladaní pro-life zákonov dodržiavané. Hovorí: „Pri hodnotových témach, ktoré sa nakoniec často obrátia proti nám a polarizujú spoločnosť, by sme chceli mať širokú spoločenskú dohodu. To znamená, že neprídeme do parlamentu a nebudeme predkladať niečo, čo nemáme dopredu vyrokované.“

A kritizuje Záborskú za to, že nevyrokovala istú podporu pre svoj v skutočnosti kozmetický návrh.

Každý, kto si niečo pamätá, vie, že je to fantazírovanie. Podpora pre pro-life návrhy sa má hľadať, ale nájdenie istej väčšiny pre návrh je jednoducho nepravdepodobné.

A najhoršie je, keď potom zrazu Holečková vyhlási, že ona sama nevie, či by zahlasovala za poľský model (rozumej zákaz potratov s výnimkou mimoriadnych prípadov, ako incest, znásilnenie a pod.).

Tak iným predpisuje hľadanie ideálnej väčšiny a sama odmietne potvrdiť, že by za sprísnenie potratov zahlasovala.

Čo to má byť? Celá Holečkovej politika smeruje len k tomu, že o potrebe urobiť niečo s potratmi sa nebude napokon hovoriť vôbec.

Vie to Holečková a nechce to priznať? Alebo verí tomu, čo hovorí?  

Holečková chce spájať, nie polarizovať

Holečková hovorí, že chce spájať, nie polarizovať spoločnosť. Nuž, ak chce spojenie s typmi ako Bittó Cigániková, iné jej nezostáva, len to, čo celým rozhovorom naznačuje. Žiadne polarizujúce návrhy smerujúce k zvýšeniu ochrany života nenarodených. Na tom bude to spájanie založené.

Holečková nám pripomenula Ivetu Radičovú

V prezidentskej kampani 2009 kandidátka SDKÚ, KDH, SMK Iveta Radičová vyslovila liberálnu, relativistickú definíciu morálky. „Morálka je výsledkom spoločenskej dohody,“ povedala. Tento jej výrok potom viedol k polemike s banskobystrickým biskupom Rudolfom Balážom.

Martina Holečková hovorí v podstate to isté. Dostáva otázku, či je súčasný stav potratov spravodlivý alebo nespravodlivý. No veď vieme, že je nespravodlivý voči tým nenarodeným. Ale Holečková na to priamo neodpovie. Povie: „Súčasný stav je výsledkom celospoločenskej dohody“.

A na inom mieste hovorí, že ten súčasný stav rešpektuje. Nepolarizovať spoločnosť má u nej prednosť pred odstraňovaním tej najväčšej nespravodlivosti.

Tento rozhovor je jeden z najväčších škandálov tridsiatich piatich rokov kresťanskej politiky.

Svätý pápež Ján Pavol II. sa obracia v hrobe

Pápež Ján Pavol II. v roku 1995 vydal encykliku Evangelium vitae. Je to výsostne jasný a naliehavý dokument. Hovorí o strašnej kríze morálneho zmyslu, o postupnom strácaní schopnosti rozlišovať medzi dobrom a zlom, keď ide o základné právo na život.

Nevaruje pred polarizáciou spoločnosti. Hovorí o nevinnej krvi, ktorá volá do nebies.

Prečo je s tým pro-life v KDH stále nejaký problém?

Problémy s pro-life orientáciou KDH sa po ťažkom spore v druhej polovici 90. rokov a po odchode časti členov do SDKÚ po roku 2000 vyriešil a pro-life charakter strany sa obnovil.

Problémy sa opätovne začali vynárať po sneme v roku 2009. Čoskoro vysvitlo, že podpredseda KDH Anton Marcinčin vôbec nie je pro-life a podporuje registrované partnerstvá. O podpredsedníčke Jane Žitňanskej to vysvitlo až o niekoľko rokov neskôr, po jej odchode z KDH.

Osobitnou kapitolou bol predseda KDH Alojz Hlina, ktorý sa tiež bránil tomu, aby povedal, že KDH bude podporovať zákaz, či aspoň sprísnenie potratov. Lídrom v eurovoľbách v roku 2019 bol Ivan Štefanec, podporovateľ registrovaných partnerstiev.

Teraz tu je zase Holečková. 

Ticho v KDH

V histórii KDH boli obdobia, keď KDH dokázalo kresťanské princípy brániť obdivuhodne, čo mu neprajníci nespravodlivo upierajú. Na strane druhej KDH dokázalo aj zlyhávať, o čom svedčia i fakty z nášho článku.

Zároveň však KDH trápne zvykne mlčať k oným zlyhávaniam. Toto mlčanie je zvláštnym fenoménom.

Mlčanie sme videli pri všetkých zlyhávaniach Alojza Hlinu. Najhoršie to bolo vtedy, keď Alojz Hlina koncom roku 2019 kritizoval návrh zákona SNS o screeningu tlkotu srdca nenarodených detí. To mlčanie funkcionárov KDH bolo dosť hrozné.  No a mlčalo sa o názoroch Ivana Štefanca.

Keď Hlina nedoviedol KDH do parlamentu, napokon jeho okolie Hlinove lapsusy pomenovalo, len sa nezmienilo o svojom predchádzajúcom mlčaní.

Pred pár týždňami nás KDH presviedčalo o tom, že Ivan Korčok, odporca sprísnenia potratov a podporovateľ registrovaných partnerstiev, reprezentuje hodnoty KDH. K absurdnosti tohto tvrdenia sa do druhého kola nevyjadril nik, neskôr sa ozvalo pár nesmelých hlasov.

Teraz sa mlčí k Holečkovej. Smutnej zábavy sa nám dostáva, keď počúvame kandidátov KDH v nastávajúcich voľbách do Európskeho parlamentu, ktorí sľubujú boj proti potratom v Bruseli a nepomenujú, že podaktorí kádeháci sú s potratmi v zásade spokojní doma na Slovensku. 

I pri oných zlyhávaniach je však zrejmé, že z relevantných politických strán je KDH stále tou najkonzervatívnejšou, lebo veď nie sú tam len samé Holečkové. Z ostatných relevantných strán sa síce ozývajú občas posmešky na adresu liberalizmu KDH, ale ony samy sú ešte liberálnejšie.

Voliči, ktorí sú zlyhávaniami KDH roztrpčení, preto majú problém nájsť alternatívu.

Treba si položiť otázku, či sa na to dnešné KDH nespolieha. Také spoliehanie sa je však hazardom. Už sa to raz KDH nevyplatilo, keď sa v roku 2016 na sedem rokov ocitlo mimo parlamentu.

Dnes hazarduje opäť.