O víťazstve Ukrajiny môže hovoriť len nezriadený optimista alebo úplný cynik

Predseda Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Mike Johnson v sebe prekonal trumpovských démonov a konečne dal hlasovať o vojenskej pomoci pre Ukrajinu, Izrael a Taiwan – 61, 26 a 9, spolu 95 miliárd dolárov. O každej z týchto troch položiek sa hlasovalo zvlášť, a zatiaľ čo dodávky pre vojenskú mašinu Izraela sa tešili solídnej podpore u demokratov i republikánov, dodávky pre Ukrajinu, ktorá ich teraz potrebuje oveľa viac ako blízkovýchodný buldozér, takúto podporu nemajú. [tento týždeň schváli pomoc pre Ukrajinu aj Senát, pozn. red.]

Stopercentnú podporu mal Volodymyr Zelenskyj od demokratov, medzi republikánskymi zákonodarcami bola ľahká väčšina proti. U niektorých republikánov za tým bude skepsa z nalievania peňazí do bezodného vojensko-priemyselného komplexu, u niektorých frustrácia, že pre Biely dom je dôležitejšia východná hranica Ukrajiny ako južná hranica USA. Cez ňu počas vlády Joea Bidena nelegálne vstúpilo do krajiny už zhruba sedem miliónov utečencov (časť z nich bola deportovaná späť).

Tu republikán Johnson nepresadil nič a týmto ústupom oslabuje aj Donalda Trumpa. Bývalý prezident Johnsona vyzdvihuje ako svojho chránenca, takže tieň Johnsonovej kapitulácie padá aj naňho. Otázkou je, či to dokonca nemôže poškodiť Trumpa v jesenných voľbách.

Niektorí vplyvní členovia americkej pravice si to myslia, časť z nich mu to v afekte po hlasovaní v Snemovni reprezentantov praje. Porážka Trumpa v prezidentských voľbách by zase zmenšila pravdepodobnosť, že Spojené štáty začnú na Ukrajine hľadať zmierlivé riešenie.

V Česku sa skoro jednoliato usudzuje, že Trump so svojou politikou deeskalácie voči Rusku by bol pre Európu pohromou, a veľká časť českej pravice už voľky‐nevoľky došla do pomyselného Bidenovho tábora. Nadšenie, ktoré vypuklo na českom politickom twitteri po Bidenovom úspechu v Kongrese, nepozná hraníc.

Dodávky zbraní pre Ukrajinu by dávali zmysel, ak by boli sprevádzané nejakou aspoň trochu realistickou stratégiou. Je v záujme Kyjeva aj všetkých metropol na západ od neho, aby Rusko neobsadilo Charkov, ktorý má kultúrne a historicky nesmierny význam pre ukrajinskú národnú identitu, nieto ešte Odesu, ktorá je vďaka prístupu k moru zásadná pre ekonomickú životaschopnosť krajiny.

Ale čo je to za stratégiu, neustále schvaľovať peniaze na zbrane, zháňať po svete delostrelecké granáty a kategoricky vylučovať rokovania s Ruskom? Každý, aj Rusko, má svoje bezpečnostné záujmy, hoci to Amerika pred vojnou ignorovala. Ukrajina medzi každým posledným a každým budúcim balíčkom inkasuje nemalé ľudské aj hospodárske straty. Ruská armáda je dnes o pätnásť percent väčšia ako na začiatku vojny, ruská ekonomika tento rok podľa Medzinárodného menového fondu porastie o 3,4 percenta. Rástla aj vlani, napriek sankciám.

V Česku sa už dnes hovorí o tom, že Ukrajina trpí chronickým nedostatkom munície, ale málo sa hovorí o chronickom nedostatku mužov schopných uniesť zbraň a ochotných ísť bojovať na front. Takí buď dochádzajú, alebo azda aj došli. Totálny nedostatok záujmu o (zrejme astronomické) straty Ukrajincov tvorí odpudivú črtu českého verejného priestoru. Útechou môže byť, že nie sme jediní. Minimálne desať rokov ženieme Ukrajinu na bodáky, čo si ospravedlňujeme nepreukázanou a nepreukazovanou tézou, že Putin má v pláne pohltiť strednú Európu.

Český premiér Petr Fiala po návrate z návštevy USA verejnosti podsúva, že to vďaka jeho príhovoru Mike Johnson zaradil balíček pre Ukrajinu na program schôdze. Súčasne Fiala opakuje, že vyjednávať s Ruskom by bolo strašne naivné. Potom teda nezostáva nič iné, ako tú vojnu preťahovať až do akéhosi konečného víťazstva. Pritom o víťazstve Ukrajiny pri zvážení trendov aj aktuálnej situácie môže hovoriť buď nezriadený optimista, alebo úplný cynik.

Cynizmus hľadajme vo washingtonskom Inštitúte pre štúdium vojny ISW, ktorý je aj v našom geopolitickom priestore od vypuknutia vojny najcitovanejším zdrojom expertíz a ktorý ostro kritizuje defetizmus [porazeneckú náladu, pozn. red.] na Západe.

ISW subvencujú zbrojári: Lockheed Martin, General Dynamics, CACI International. Ale zatiaľ čo ich zbrane môže Biden nakúpiť, keď mu centrálni bankári vytlačia nové peniaze, nových vojakov Zelenskému nevytlačí ani 3D tlačiareň. Taká nie je v Amerike, nie je na Ukrajine, nie je ani u nás. Žijeme vo vojnovom blude.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.