"Dôvodom vypracovania tohto návrhu zákona je primárne potreba prehodnotenia zákonom stanovených výnimiek, keď sa nevyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výrub drevín, a to tak, aby tie zákonné výnimky reflektovali na potreby obyvateľstva pri poľnohospodárskych alebo iných činnostiach v krajine, a to zároveň za podmienky, aby boli v dostatočnej miere chránené záujmy ochrany prírody a krajiny," vysvetlilo ministerstvo životného prostredia.
Súhlas na výrub by sa nemal vyžadovať na stromy s obvodom kmeňa do 80 centimetrov meraným vo výške 130 centimetrov nad zemou a súvislé krovité porasty s výmerou do 100 štvorcových metrov. Súhlas bude podľa novely potrebný v prípade, ak takáto drevina rastie na cintorínoch, v zastavanom území obce, voľne prístupných miestach pre verejnosť alebo ako solitér, stromoradie, súčasť aleje alebo remízy.
Súhlas by nemal byť potrebný ani na výrub krovitých porastov, ak rastú vo viniciach, a to s cieľom výsadby nového viniča. Taktiež aj na krovité porasty, ak rastú na svahom tvorenom medziradí ovocných sadov a viníc.
Ministerstvo tvrdí, že sa tým má odstrániť zbytočné byrokratické zaťaženia obyvateľov, ako aj nedostatky v súčasnej právnej úprave, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe.
Vláda na stredajšom výjazdovom rokovaní v Dolnej Krupej zároveň odporučila parlamentu, aby návrh schválil v skrátenom legislatívnom konaní.
Zóna náletového lesa sa približuje k obciam, argumentuje Taraba
Novela podľa podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) pomôže zlepšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska aj starostlivosť o krajinu.
"Ak trvá niekedy až dva roky získať povolenia, aby ste mohli vyčistiť poľnohospodársku pôdu, tak odkazujete poľnohospodárom, že nechceme, aby ste na pôde pestovali slovenské plodiny, chceme dovážať skleníkové zo Španielska. Tento prístup meníme a novela zákona o ochrane prírody prináša jednoduchší výrub drevín bez zbytočného byrokratického zaťaženia ľudí starajúcich sa o krajinu," podotkol.
Taraba vo videu zdôraznil, že zákon sa vzťahuje na trávnaté porasty a pozemky určené na poľnohospodársku činnosť, nie na lesy, parky v mestách či na cintoríny.
Podľa ministra životného prostredia sa "zóna náletového lesa" približuje k obciam a potom ani samotné zvieratá nevedia rozlíšiť, kde sa "končí extravilán" a začína intravilán.
Kiča: Novela je v rozpore s európskou smernicou o biotopoch
Bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča z mimoparlamentnej strany Demokrati poukázal na to, že novela predstavuje "biomasaker" a umožňuje nekontrolovateľné rúbanie drevín na skoro jednom milióne hektárov chránených území. Sprehľadnenie krajiny považuje len za zásterku pre takzvaný štiepkarský biznis.
"Pôjde o desiatky miliónov kubíkov drevín a krov v chránených územiach, ktoré sa budú môcť okamžite rúbať a vyviezť alebo použiť legálne na štiepku. Slovensko sa stane veľmocou v ťažbe drevín a ich využití na štiepku," poznamenal Kiča.
Dodal, že navrhované pravidlá sú v rozpore s európskou smernicou o biotopoch. Tá vyžaduje, aby sa na územiach sústavy Natura 2000 ochránili biotopy pred ničením, čo po schválení zákona už nebude možné.
"Je to doslova barbarstvo," domnieva sa Kiča.
Stohlová: Taraba pokračuje v rozklade ochrany prírody
Taraba podľa podpredsedníčky parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamary Stohlovej (PS) pokračuje v rozklade ochrany prírody. Poslankyňa tvrdí, že uvoľnenie pravidiel pre výrub bude platiť aj pre národné parky či brehové porasty, ktoré plnia bezpečnostnú úlohu, chránia pred povodňami a eróziou.
"Voľnejšie výruby predstavil ako významné preventívne opatrenie. Je to snáď po prvý raz, čo sa o preventívnych opatrenia v súvislosti s medveďom nevyjadril posmešne. Tu, žiaľ, triafa úplne vedľa. Takýto návrh povedie len k ďalšiemu ničeniu slovenskej prírody," povedala Stohlová.
Návrh je mimoriadne nebezpečný, tvrdí Hlina
Prijatie vládnej novely zákona v predloženej podobe výrazným spôsobom navždy zmení vzhľad krajiny hlavne v obciach a mestách, ale aj v prímestských oblastiach a oblastiach pri obciach, povedal poslanec za SaS Alojz Hlina na tlačovej konferencii. Verí, že vládna koalícia ešte zámer prehodnotí.
"Tento návrh zákona je mimoriadne nebezpečný, problematický a spôsobí to, čo určite nechceme," vyhlásil Hlina. Argumenty uvedené v dôvodovej správe považuje za urážajúce. Poukázal napríklad na cieľ sprehľadniť územie, aby sa tam nemohol schovávať medveď hnedý. Kritizoval aj absentujúcu povinnosť realizácie náhradnej výsadby po výrube.
Verí, že nielen ochranári, ale hlavne občianska spoločnosť sa proti návrhu vzoprie. "Uvoľňuje ruky pri výruboch a zmene charakteru oblastí, v ktorých žijeme," zhodnotil.
"Sú to státisíce kubíkov drevnej hmoty, ktorá sa niekomu páči a bude ju potrebovať," podotkol. Za cynické zároveň označil, že návrh je predložený v čase hniezdenia vtákov.
Takáč novelu víta
Vládou schválená novela uľahčuje poľnohospodárom, ovocinárom a vinohradníkom prácu a odbúrava byrokratickú náročnosť pri odstraňovaní náletových drevín a kríkov, uviedol minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer), ktorý vládou schválenú legislatívu privítal.
Novelou sa výrazne zlepšuje starostlivosť o krajinu a zvyšuje potravinová sebestačnosť, informovalo v stredu ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
"Keď poľnohospodári, ovocinári a vinohradníci budú môcť jednoduchšie a efektívnejšie vyčistiť svoje pozemky od náletových drevín a krovín, budú obhospodarovať väčšiu časť svojej pôdy a mať z nej aj väčšie výnosy," uviedol Takáč.
SPPK: Táto otázka je príležitosťou na odbornú diskusiu
Štandard sa so žiadosťou o stanovisko k novele zákona obrátil aj na Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru (SPPK). Jej hovorkyňa Jana Holéciová informovala, že komora "sa zatiaľ neoboznámila s týmto návrhom, nemá ho k dispozícii", preto sa vyjadrila "len veľmi všeobecne".
"Faktom je, že strom do krajiny patrí, aj krík. Zárasty majú rôzny pôvod a veľká časť ich vznikla a vzniká následkom poklesu intenzity hospodárenia v krajine. Mnohé z týchto plôch však už plnia aj ekologickú funkciu, keďže tvoria biotop/životné prostredie pre mnohé druhy rastlín a živočíchov," podotkla Holéciová.
Pripustila však, že "poľnohospodárovi vznikajúce zárasty robia problémy a potrebuje ich regulovať pre obhospodárovateľnosť pôdy, ktorá mu je zverená". Domnieva sa preto, že "prístup k tejto otázke by mal byť vyvážený z hľadiska poľnohospodárstva, ale aj z pohľadu životného prostredia".
SPPK podľa jej slov "na túto otázku upozorňuje dlhodobo, už aj v roku 2017 a aj v súčasnosti pri nastavovaní poľnohospodárskej politiky".
Holéciová poukázala napríklad na borievku, ktorá "rastie najmä na neúrodných pasienkoch. Na ploche rastie aj 20 a viac rokov a je tu otázka, či túto plochu zmulčovať, zrovnať či sfrézovať, aby sme získali 'rovný' pozemok bez kríkov; alebo nechať zarásť pre nespôsobilosť na hospodárenie; alebo citlivo zvážiť a využívať tento pozemok s vysokou ekologickou stabilitou napríklad na pasenie prežúvavcov".
Dodala, že "otázka manažmentu týchto plôch je veľmi široká. Aktuálne si myslíme, že táto otázka je príležitosťou na odbornú diskusiu zástupcov ministerstva životného prostredia, ministerstva pôdohospodárstva a určite aj stavovských organizácií za poľnohospodárstvo".
(luc, tasr)