Ste mladý človek krátko po škole, pôsobíte v KDH ako zahraničný tajomník. Prečo sa mladý človek dnes rozhodne vstúpiť do tejto strany?
U mňa to súvisí s otázkou, prečo sa vlastne mladý človek chce verejne angažovať. Som ten typ človeka, že keď vidím problém, tak sa snažím nájsť riešenie. Keď som bol na strednej škole v Levoči, kde som vyrastal, chýbali mi príležitosti pre mladých ľudí. Nemali sme tam saleziánov ani obdobnú sekulárnu organizáciu, ktorá by sa zaujímala o mladých ľudí, preto sme založili mládežnícky parlament a vytvorili ponuku pre mladých.
Túto iniciatívu si všimli aj v Bratislave, a preto som bol nominovaný za slovenského delegáta do európskej platformy pre dialóg s mládežou, čo je pomerne liberálna platforma. V nej sa raz za polrok stretnú delegáti z rôznych štátov, aby prekonzultovali postoje a problémy mladých ľudí zo svojich štátov. Tam som však prvýkrát pocítil, že moje názory vychádzajúce z kresťanstva boli chápané ako čudné. Moja nominácia bola už po dvoch cykloch z troch zrušená, a to bez oficiálneho udania dôvodu.
Vtedy vo mne vznikla túžba zastupovať hlas mladých ľudí, ktorí sa cítia v Európe doma, no zároveň sa chcú cítiť v Európe dobre aj so svojimi konzervatívnymi hodnotami či tým, že sú kresťania. A na to som našiel platformu v Kresťanskodemokratickej mládeži Slovenska (KDMS).
To bolo kedy?
Krátko potom, čo KDH vypadlo z parlamentu. Ale aj tak bola veľmi dobre etablovanou stranou v európskych inštitúciách. Tu som sa stal podpredsedom pre zahraničie a začal som naberať skúsenosti. Počas toho som vyštudoval školu v Bratislave a v Brne, študoval v Kolégiu Antona Neuwirtha, stal sa členom Spoločenstva Ladislava Hanusa. Následne prišla od Milana Majerského ponuka stať sa zahraničným tajomníkom KDH. A to išlo presne v línii toho, čo som chcel a čo ma bavilo.
Vašou motiváciou je teda byť kresťanským hlasom v európskych inštitúciách. Rozumiem tomu správne?
Áno, to je to, čo sa snažím robiť, častokrát aj do vlastných radov, a to aj na európskej úrovni.
Čo myslíte tým do vlastných radov?
Že aj v Európskej ľudovej strane (EPP) sa viem zastať hodnôt, ktorými je KDH známe.
Napríklad?
Napríklad hodnoty ochrany života, ochrany rodiny, odmietania ideologických nezmyslov. To sú hodnoty, pri ktorých sa cítim v KDH dobre, lebo v tejto strane som nikdy nemusel spraviť kompromis vo svedomí. To je aj dôvod, prečo som v KDH.
Môžete uviesť konkrétny príklad agendy, ktorá sa v EPP riešila a vy ste vystúpili a povedali, že my ako kresťania, konzervatívci by sme to mali vidieť inak, my ako KDH to vidíme inak?
Sú to častokrát kuloárne dohody, rozhovory a rokovania, pri ktorých sa hovorí o slovníku, ktorý sa použije v oficiálnych dokumentoch, s ktorými pracuje EPP. Mne konkrétne sa podarilo v niektorých týchto dokumentoch aj s pomocou iných strán odstrániť pojem gender alebo sa nám podarilo pozmeniť rôzne dokumenty tak, aby boli priateľskejšie k rodinám alebo aby v nich bola zachovaná subsidiarita.
Hovoríte, že tak robíte v spolupráci s inými stranami. Ktoré strany v EPP ešte dokážu takto vystupovať?
Pri genderi nás podporili napríklad rakúska ÖVP, česká KDU-ČSL, spolupracujeme so Slovincami, Chorvátmi, niekedy Bulharmi. Sú tam stále strany, s ktorými máme dobrú spoluprácu a stále sa zhodneme na ideových veciach.
Zostaňme ešte chvíľu doma. Mnohým ľuďom sa dnes zdá, že KDH sa mení, čo ukazuje aj nedávny rozhovor predsedníčky poslaneckého klubu pani Martiny Holečkovej, ktorá v ňom nevedela povedať ani to, aké je stanovisko KDH v pro-life otázke. Vnímate tieto veci v KDH kriticky alebo to je podľa vás nejaký prirodzený vývoj, ktorým sa táto strana vyvíja a ktorý sa nedá zastaviť?
Ako som už povedal, ja som v KDH nikdy nemusel robiť kompromis so svojím svedomím. Pre mňa je tu dôležitý postoj KDH, ktorý vždy bol a je za ochranu života, manželstva a tradičnej rodiny a na tom sa nič nemení. Akékoľvek zle pochopené vyjadrenia nemenia postoj strany, ktorý sa prejavuje aj v tom, že KDH vyzvalo k odsúdeniu rezolúcie požadujúcej právo na potrat v Charte práv EÚ. A s týmto sa stotožnila celá strana aj pani Holečková. Pre mňa je dôležitý postoj strany.
Takže vám neprekáža, že predsedníčka poslaneckého klubu nevie jasne povedať, že je za zákaz potratov a dáva zahmlievajúce vyjadrenia?
Sú ľudia, ktorí sa tejto téme venujú intenzívne, majú ju ako hlavnú a od nich môžeme očakávať profesionálnu a premyslenú odpoveď. A potom sú ľudia, pre ktorých to nie je hlavná téma ich profesionálneho záujmu a neovládajú celú rétoriku. Pre mňa je preto dôležitejší postoj strany.
Rozumiem, no otázka ochrany života bola v KDH od jej začiatku základom DNA strany. Vtedy bol hádam každý kádehák schopný povedať, že určite podporuje zákaz potratov a za takýto zákon by zahlasoval. Dnes sa to evidentne zmenilo.
KDH je jedinou stranou, ktorá má ochranu života v stanovách. Ak to tak je, tak potom sa s tým musí stotožňovať každý člen KDH. Aj v spomínanom rozhovore bolo spomenuté, že poslanecký klub diskutuje a rozhoduje spoločne. Dôležitejší je postoj strany a ten sa nezmenil. Preto v KDH nevnímam posun v týchto témach.
Takže vyjadrenia pani Holečkovej vám neprekážali?
(Dlhé ticho) Pre mňa je dôležitý postoj strany. Som zahraničným tajomníkom strany a to je pre mňa to, čo je smerodajné, čo rozhoduje o tom, či sa cítim v súlade so svojím svedomím alebo nie.
Vy by ste zahlasovali za takzvaný poľský model protipotratového zákona? Teda za úplný zákaz potratu s výnimkou ohrozenia života a zdravia matky?
Áno.
Príkladov, ktoré nabudzujú dojem, že KDH sa hodnotovo posúva, je viac. Spomeňme napríklad prezidentské voľby, keď KDH jasne podporilo Ivana Korčoka, ktorý sa na Veľkú noc, týždeň pred voľbami, odfotil s "naj LGBT" farárkou, aká na Slovensku existuje. Vy aj napriek tomu nevnímate žiaden posun v KDH v hodnotových témach?
Žiaden posun tam nevnímam. Ak by tam bol, tak by KDH nebolo najsilnejším hlasom na Slovensku v tom, aby EÚ nevstupovala do vnútroštátnych záležitostí v kultúrno-etických otázkach. Ak by tam bol ten posun, tak toto by KDH nerobilo. Preto je dokázateľné, že posun tam nie je. V prípade pána Korčoka si KDH vyberalo z dvoch kandidátov, z ktorých ani jeden nebol kresťanským demokratom.
My sme nikdy netvrdili, že Korčok alebo Pellegrini sú kresťanskí demokrati. Pellegrini hlasoval za registrované partnerstvo, Korčok sa vyjadril, že by ho podpísal. Pre nás bolo smerodajné to, že sme videli, čo sa vláda snaží robiť s trestným poriadkom a s právnym štátom. Mali sme tu jedného kandidáta, ktorý sa na demokratických hodnotách podieľal, a druhého, ktorý stál v opozícii voči nim.
Tomu rozumiem, v minulosti však pre KDH neboli otázky právneho štátu nadradené hodnotovým. Z podpory pána Korčoka sa môže zdať, že dnes to tak už nie je.
To si nemyslím, lebo sme tu mali dvoch kandidátov, ktorí boli na tom hodnotovo z pohľadu konzervativizmu podobne. Ak to vyjadrím športovo, nastala tu remíza, stav bol 1 : 1, muselo prísť predĺženie, kde vstúpili do hry iné témy. KDH je stranou, ktorá si ctí inštitúcie, váži si právny štát a v týchto témach sa dokázalo KDH lepšie zhodnúť s Korčokom.
Čím to potom je, že mnohí voliči, konzervatívni stakeholderi či celé konzervatívne mediálne spektrum, to vidia inak?
Podľa mňa za tým bola túžba po vlastnom prezidentskom kandidátovi. My sa na to chceme zamerať v ďalších prezidentských voľbách, máme ambíciu nájsť alternatívu k Petrovi Pellegrinimu.
Prezidentské voľby boli len jedným z príkladov. Ďalším sú už spomínané vyjadrenia Martiny Holečkovej a dali by sa menovať aj ďalšie veci, pre ktoré aj Robert Fico hovorí o vykostení KDH a stranám ako SNS, alebo Život sa darí preberať časť agendy KDH. Prečo k tomu podľa vás dochádza, prečo majú ľudia pocit, že sa KDH posúva, ak sa to podľa vás nedeje?
Otázne je, či mnohí majú ten pocit. Určite ho majú niektorí konzervatívni komentátori, ktorým podľa mňa chýbal prezidentský kandidát. Ale či si to myslia aj voliči, to uvidíme v ďalších prezidentských voľbách. Určite treba lepšie komunikovať a vysvetľovať naše kroky, systematicky pracovať, ale ja tam nevidím nič liberálne, čoho by sa dalo chytiť a založiť na tom kritiku konzervatívnych hodnôt KDH.
Poďme k európskej politike. Ste kandidátom hnutia do Európskeho parlamentu (EP), v programe KDH či desatore, ako to nazývate, je veľa vecí, ktoré kritizujete. Napríklad snahy ľavicovo progresívnych síl nanucovať ich pohľad ako jediný možný, pokusy otvárať európske zmluvy, to, že EÚ rieši témy, v ktorých nemá právomoci, prijatie Istanbulského dohovoru, pranierovanie a sankcionovanie členských štátov vo forme odoberania eurofondov, zákaz predaja áut so spaľovacím motorom, migračný pakt a tak ďalej. Toto všetko odmietate, no zároveň ste členom Európskej ľudovej strany (EPP), ktorá všetky tieto veci pomohla presadiť. Zrejme aj preto už skoro všetci konzervatívci z EPP odišli a sú inde, najmä vo frakcii Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR)...
...to je kto okrem Fideszu?
Poľský PiS, česká ODS, Bratia Talianska.
PiS nebol v EPP ani ODS, ani Bratia Talianska, no so všetkými máme veľmi dobrú spoluprácu.
V poriadku. To nič nemení na tom, že sú to strany, ktoré v EP zastupujú konzervatívneho voliča a vidia, že sedieť v EPP znamená de facto sedieť v koalícii s progresívcami.
Na európskej úrovni je to iné. V ECR je taktiež SaS. Babiš je v jednej frakcii s Macronom. Vstupuje tam do hry mnoho faktorov, ktoré rozhodujú o tom, kto kde skončí. Ale ja aj zvnútra vnímam, že to teraz ide lepším smerom. Mnohé veci, ktoré boli prijaté unáhlene alebo z dôvodu priveľkého kompromisu na udržanie jednoty, sú reflektované kriticky a EPP ide dnes dobrým smerom.
V čom?
Napríklad v téme Green Dealu, kde si EPP omnoho viac uvedomuje, aké dôsledky môže mať unáhlená zelená politika na bežných ľudí. To sú témy, kde sa volí nový postup. V EPP existuje reflexia, nie ako u socialistov alebo progresívcov, kde je jedna uletená politika nahrádzaná ešte radikálnejšou. A čo sa týka ECR, KDH je tradične stranou EPP, keďže to je strana kresťanských demokratov. My sa tam cítime dobre, náš hlas je vypočutý. Miriam Lexmann bola minulý rok vyhlásená za najvplyvnejšiu slovenskú europoslankyňu. Jej hlas je tam dôležitý a vážený.
Green Deal prešiel aj vďaka hlasom EPP. Či v tomto smere skutočne nastala zmena postoja, ukáže až budúce volebné obdobie. Preto veľký rozdiel medzi EPP a socialistami nevidím, veď všetky tie veci ako migračný pakt, Istanbulský dohovor a podobne prešli vďaka hlasom EPP. Politika, ktorú na konci dňa EPP presadzuje, teda pomáha línii socialistov a progresívcov.
Medzi EPP a socialistami či progresívcami je veľký rozdiel. Stačí si pozrieť hlasovanie o rezolúcii, ktorá žiada prijatie práva na potrat do Charty práv EÚ. Väčšina EPP bola proti. Len ECR, ID (Identita a demokracia) a EPP boli frakcie, kde tento návrh nezískal väčšinu.
Áno, ale EPP z nich dopadlo najhoršie. Až 43 poslancov hlasovalo za túto rezolúciu. Z ECR to boli len dvaja, z ID len jeden.
Najväčšia časť hlasovala proti. Sú tu zelení, liberáli a socialisti, ktorí si idú svoje. EPP je širokou alianciou, ale stále tam dokážeme svoj hlas presadiť. Preto je dobré, aby sme tam boli. Veď je to najsilnejšia európska frakcia. Uhrík, Radačovský alebo Smer, ktorého europoslanci sú teraz nezaradení, nemajú žiaden vplyv. Blaha s Erikom Kaliňákom budú chodiť do Bruselu robiť reality show pre domáceho voliča a prejedať dane v kantíne Európskeho parlamentu. Nebudú mať žiaden vplyv na to, čo sa tam bude diať. Je dôležité byť súčasťou takej frakcie, ktorá má vplyv. Áno, nájdu sa tam aj témy, s ktorými nesúhlasíme, ale ja mám pocit, že to ide dobrým smerom a mám nádej, že po týchto voľbách sa môže prehĺbiť spolupráca s viacerými stranami z ECR, čo vidíme už aj dnes.
Aj keby prijmeme vašu tézu, že EPP sa posúva viac doprava a dbajú na vaše názory, problém je, že EPP spolupracuje hlavne so socialistami a Renew, teda progresívcami. Otázka je, ako potom chcete presadiť konzervatívne veci z vášho programu.
Osobne by som bol za užšiu spoluprácu s ECR.
To však pravdepodobne nebude stačiť na väčšinu.
Koalícia EPP, ECR, Renew a socialisti bude mať určite väčšinu.
O tom nepochybujem, otázkou je, či bude chcieť ísť ECR do koalície s Renew a socialistami. Mne sa skôr zdá, že nie. Veď to boli koalície, ktoré priniesli veci, ktoré teraz sami kritizujete.
Podľa mňa by do takej koalície chceli ísť, pretože je to pre nich po dlhej dobe príležitosť presadiť niečo zo svojho programu a posunúť väčšinu v EP viac doprava a konzervatívnym smerom.
Tým sa vraciame k mojej pôvodnej otázke. Renew ani socialisti nezdvihnú ruky za odmietnutie migračného paktu alebo Green Dealu či Istanbulského dohovoru ani neprestanú chcieť trestať krajiny za ich vnútornú politiku. Kde je teda šanca na posilnenie vašej politiky?
Už len to, že s týmito ľuďmi musíme spolupracovať na mnohých veciach, ich núti k tomu, aby si vypočuli aj iné názory a reflektovali naše požiadavky. Určite budú niektoré veci, kde bude možné nájsť väčšinu. Koaličného partnera budú hľadať aj progresívci a socialisti a pri týchto politických rokovaniach sa dá rozprávať aj o iných témach, kde sa hlasy dajú vymeniť za podporu našich návrhov. Podľa mňa tam je priestor na spoluprácu, ktorá sa rozvíja a buduje. Preto to vidím nádejne.
Rád by som znova zdôraznil, že je dôležité, že sme súčasťou najsilnejšej európskej aliancie. Za Slovensko sme to my, kto má hlas v najsilnejšej európskej aliancii, ktorá má predsedníčku Európskej komisie, v súčasnosti aj predsedníčku EP, my sme tí, ktorí majú reálny vplyv na to, čo sa v EP deje. Smer môže byť najsilnejšou stranou na Slovensku, ale tým, že sa s jeho poslancami nikto nechce rozprávať kvôli tomu, akú zahraničnú politiku vedú, tam nebudú mať žiadny výtlak.
Tým sme sa posunuli k ďalšiemu okruhu, teda vojne na Ukrajine. KDH kritizuje súčasnú vládu a vo svojom programe pre voľby do EP tvrdí, že spochybňuje našu geopolitickú orientáciu svojimi nezodpovednými krokmi. Skúste to vysvetliť. Ako súčasná vláda podľa vás spochybňuje našu geopolitickú orientáciu?
Naša vláda sa vyjadruje, že chce robiť zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany, čo mne príde ako zahranično-politická dezorientácia.
Prečo?
V stredu vyšla správa, že tajné služby z krajín našich partnerov s nami prestávajú zdieľať tajné informácie. Je naivné si myslieť, že Rusko s nami bude chcieť budovať dobré vzťahy. Na to malo príležitosť v minulosti. Namiesto toho čelíme hybridným hrozbám. Prenikajú informácie o tom, ktoré médiá sú platené z ruských peňazí, akí špióni sa nachádzajú v akých organizáciách...
...spochybňovanie našej geopolitickej orientácie je teda v čom? Ak niekto povie, že chce robiť politiku na všetky štyri svetové strany, neznamená to predsa, že chce vystúpiť z EÚ alebo NATO. To by bolo dajme tomu spochybňovanie našej geopolitickej orientácie. Ale to nikto netvrdí.
Ale suveréna politika nie je dezorientovaná politika.
V čom je dezorientovaná?
Suverénna politika vyzerá tak, že prinesieme riešenie, ktoré príjme celá Európa a povie si, veď tí Slováci majú vlastne pravdu, prečo nám to nenapadlo.
Neviem, či sa niekedy v histórii odohralo, že by Slovensko prinieslo také riešenie.
Minimálne sme dokázali byť konštruktívnym partnerom a spolupracovať na takých riešeniach.
Takže suverénna politika je len tá, ktorá sa nevymyká tomu, čo tvrdia vo Washingtone či Bruseli a keď tvrdíme niečo iné, tak sme dezorientovaní? Navyše politika súčasnej vlády je výsledkom volieb. Táto koalícia vyhrala voľby aj preto, že avizovala inú zahraničnú politiku, ako presadzuje Brusel a Washington.
Ale naša vláda robí nekompetentnú zahraničnú politiku. Naša vláda si kazí vzťahy, nedôverujú jej zahraniční partneri.
V čom je tá politika nekompetentná?
Pred mesiacom a pol sa konala výročná konferencia zahraničnej politiky Slovenskej republiky, kde prvýkrát v histórii neprišiel minister zahraničných vecí. Naša vláda si kazí vzťahy so štátmi, ktoré sú našimi partnermi. Slovensko je malá krajina, nemali by sme sa snažiť vystupovať ako stomiliónová krajina. Máme komunikovať so svojimi partnermi a prinášať riešenia, ktoré by mohli akceptovať aj oni.
Česká vláda prišla s nápadom zbierky na zbrane pre Ukrajinu. Naša vláda sa k tomu nepripojila a musí ju suplovať občianska spoločnosť. Mne to trochu pripomína Slovenské národné povstanie. Aj vtedy sme tu mali vládu, ktorá sa snažila udržať pokoj a to, aby sa tu nebojovalo a potom sme tu mali časť spoločnosti, ktorá vnímala, že nestojíme na správnej strane a že to je problematické. Iba preto, že sa táto časť spoločnosti dokázala zaktivizovať, sa dnes môžeme hrdiť tým, že sme boli na strane víťazov.
Otázkou je, či posielanie zbraní na Ukrajinu zabezpečí, že budeme na strane víťazov. Myslíte si, že viac zbraní bude znamenať vyhnanie Ruskej armády z územia Ukrajiny?
Vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie, pretože Rusko ani za dva roky nedokázalo Ukrajinu vojensky poraziť.
To v zásade tvrdí aj súčasná vláda.
Keď prestaneme podporovať Ukrajinu vojensky, tak to nezastaví vojnu. Len to zmení jej formát. A ten bude ešte viac krvavý. To sú veci, ktoré naša vláda ignoruje. Hovorí, že zbrane zabíjajú. A ak dnes umrie na Ukrajine dieťa, tak to je len preto, že ho trafila ruská raketa, ktorú Ukrajinci nedokázali zostreliť, lebo nemali dostatok techniky.
Rozumiem. Problém tejto koncepcie je, že ju uplatňujeme už dva roky a nezdá sa, že by to viedlo k posunom na fronte alebo nás to priblížilo k mieru. Skôr naopak, obetí je stále viac, Rusi sa stále viac posúvajú a nikto nehovorí o mieri. Nie je teda načase otočiť optiku a viac ako o zbraniach hovoriť o mieri, ako to chce aj pápež František?
Rozprávajme sa o mieri, veď ten chce každý.
Neviem, či chce každý mier.
Kto nechce mier?
Tí, ktorí chcú pokračovať vo vojne, až dokiaľ nebudú obnovené hranice Ukrajiny spred roka 2014.
Chceme spravodlivý mier. Slovensko je malá krajina, ktorá existenčne závisí od toho, či budú dodržiavané medzinárodné zmluvy.
Samozrejme, zastavenie bojov ale neznamená uznanie územných nárokov. O tom nehovorí ani maďarská, ani naša vláda.
Čo prinúti Rusko aby zastavilo agresiu? Jedine to, keď uvidí, že to ďalej nemá zmysel a keď nedosiahne svoje ciele.
Kedy teda podľa vás dôjde k mieru?
Vtedy, keď Rusko pochopí, že táto agresia ďalej nedáva zmysel.
To bude kedy?
Obávam sa, že až vtedy, keď už Rusko nebude schopné ďalej pokračovať vo vojne.
To pravdepodobne znamená ešte roky zabíjania a krviprelievania.
To závisí len od Ruska a od Putina. Teraz bude vo Švajčiarsku mierová konferencia, na ktorej bude aj Zelenskyj. Rusi budú mať možnosť vyjadriť sa k jej záverom. Loptička bude na ich strane.
Prejdime na posledný okruh. Kde vidí mladý kádehák budúcnosť kresťanskej demokracie?
V Európe máme dnes boj dvoch ideovo populistických smerov. Jeden je populistická demokracia, ktorá tvrdí, že sa snaží naprávať nedostatky liberálnej demokracie. Jej predstavitelia si vždy vyberú skupinu, ktorú chcú zastupovať a tá vždy stojí proti akejsi zlej skupine. Vytvárajú niečo, čo by sme mohli nazvať pravý organický ľud, pre ktorých robia to, čo je pre nich dobré.
No to vylučuje obrovskú skupinu ľudí a to je nebezpečné, lebo nikdy si nikto nemôže byť istý, že sa neocitne na druhej strane. Na druhej strane je progresívna línia, ktorá zobrala mnohé dobré pojmy, ktoré tu priniesli kresťanskí demokrati, vyprázdnila ich, totálne pokrútila a my žneme dôsledky.
Aké je riešenie?
Nemyslím si, že je ním populistická demokracia. Tá totiž rozkladá spolužitie spoločnosti a neprináša pokoj. Kresťanská demokracia je práve konceptom do takéhoto zlého počasia. Ona je niekedy ťažko uchopiteľná a potom sa zúži na zopár kultúrno-etických otázok, na ktorých sa to dá ľahko vizualizovať. Ale ona je postavená na princípoch, ktoré dokázali prekonať obrovské rozdelenie po druhej svetovej vojne medzi komunistickými a liberálnymi silami a dokázala s pomocou sociálnej náuky cirkvi skombinovať tieto veci a priniesť na ne svoje vlastné videnie.
Dnes podľa mňa stojíme pri polarizácii na podobnom rozhraní. Keď sa kresťanská demokracia dokáže predať postkresťanskej Európe a odkomunikovať svoje princípy, tak môže byť riešením na tento rozkol medzi populizmom a progresivizmom.
Otázka je, ako to má odkomunikovať v dnešnej sekulárnej dobe, keď sú mnohí alergickí na kresťanstvo, aj keď o ňom vlastne nič nevedia.
Našou výhodou je, že vieme mnohé z vyprázdnených pojmov naplniť obsahom. Dnes sa operuje s pojmami, ktoré boli kresťanské, ale stratili svoj význam. Preto musíme všetko definovať do posledného slova. Preto dnes nestačí povedať manželstvo, ale musíme hovoriť, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. V tom je potenciál kresťanskej demokracie. Tá je minimálne na Slovensku stále zastupovaná ľuďmi, pre ktorých sú tieto pojmy dôležité, rozumejú im a ktorí vedia ísť vlastnou cestou. Ani populistickým, ani progresívnym chápaním demokracie, ale pre ľudí a teda celú spoločnosť.
František Mikloško v minulosti podporil registrované partnerstvá, Martina Holečková má problém s ochranou života. Tak neviem, či to je s tými pojmami až také jasné.
Opäť tu zdôrazňujem, že dôležitý je postoj a hodnoty strany, ktorá je za ochranu života a registrované partnerstvá konzistentne odmieta. Okrem toho František Mikloško v rozhovoroch, kde sa ho na to pýtali, odpovedal, že táto téma by sa otvárať nemala a naposledy že návrh, ktorý by podporil, sú fiduciárne vyhlásenia.
Dajme tomu, že máte pravdu, otázkou je, ako to chcete dosiahnuť. V praxi totiž KDH minimálne na európskej úrovni vytvára vlády s liberálmi, ktoré situáciu s vyprázdňovaním pojmov ešte viac zhoršujú. Ako teda pretaviť vaše slová do politickej praxe?
Momentálne KDH nie je v koalícii, má vlastný program, ktorý sa v mnohom líši od koaličných, ako aj opozičných strán a ten sa bude snažiť presadzovať. Volebné preferencie na Slovensku sa menia veľmi dynamicky. Je preto možné, že KDH bude po ďalších voľbách skladať vládu z úplne inej pozície.
To, že tu máme dva tábory sa, zdá sa, nezmení. Bolo by veľkým prekvapením, ak by tu pred ďalšími voľbami proti sebe nestál liberálno-progresívny tábor proti socialisticko-populistickému. Považujete za možné, že by KDH po ďalších voľbách vstúpilo do koalície aj so Smerom a opustilo doterajšiu líniu spolupráce liberálov a konzervatívcov?
Myslím si, že KDH by malo mať ambíciu nahradiť Smer.
Je to reálne?
Ak KDH bude schopné dobre odkomunikovať svoje princípy, ktoré sú pre ľudí príťažlivé a reprezentujú myslenie ľudí, tak si myslím, že môže skladať vládu z úplne inej pozície, v akej je dnes.
Máte pocit, že sa KDH dnes darí dobre komunikovať svoje princípy?
Sme v parlamente späť po dvoch volebných obdobiach, čo nedokázala žiadna strana. KDH znovu buduje ľudí, kapacity, dajte nám trochu priestor znova vyrásť a môžeme si to o nejaký čas spolu zhodnotiť.